Návrh rozpočtu EÚ mení rozdelenie podpôr pre poľnohospodárov
Spoločná poľnohospodárska politika bude aj naďalej základným kameňom financovania EÚ. Bude jednoduchšia, cielenejšia a účinnejšia – pri zachovaní základnej podpory, na ktorú sa naši poľnohospodári spoliehajú. Poľnohospodári potrebujú predvídateľnosť – a s takouto SPP ju budú mať. Takto obhajoval európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen návrh Viacročného finančného rámca (VFR) pred členmi Výboru Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Návrh však naopak poľnohospodárov uvádza do väčšej neistoty, nakoľko sa nemení len štruktúra pomoci, ale aj spôsob, akým sa budú uchádzať o peniaze a akým sa budú rozdeľovať.
Časť balíka zameraného na kohéziu, sociálnu oblasť a hodnoty
Rozpočet vo výške 300 miliárd eur slúži na podporu príjmov poľnohospodárov a krízové riadenie a táto suma je v rozpočte fixná, nedá sa presúvať inde. Naopak, všetky ostatné časti sú variabilné – v rámci prvého piliera aj v rámci druhého pre konkurencieschopnosť.
„Niekto by sa mohol čudovať, že sa vzďaľujeme od dobre zavedenej štruktúry. Strategické plány SPP boli už aj v minulosti štruktúrované podľa cieľov, nie podľa pilierov. Túto logiku teraz posúvame ďalej. Už žiadne obmedzenia prevodov medzi piliermi. Už žiadne prekrývanie, podmienky financovania opatrení, ktoré sledujú rovnaké ciele, sa nebudú vzájomne líšiť. Jedna politika – jeden súbor opatrení pre poľnohospodárov a rozvoj vidieka,“ uviedol komisár pre poľnohospodárstvo.
Kľúčovými stavebnými kameňmi novej štruktúry SPP majú byť podpora príjmu, stimuly pre ekologické opatrenia, inovácie a na podporu podnikania na vidieku.
Podľa výkonného podpredsedu EK pre kohéziu a reformy Raffaela Fitta sa do prvého piliera spojili SPP, fondy rozvoja vidieka, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky sociálny fond (ESF), fond pre rybárstvo a Generálne riaditeľstvo pre migráciu (DG HOME). Aj druhý pilier pre konkurencieschopnosť spája rôzne programy – v rámci neho sa budú môcť poľnohospodári tiež uchádzať o financie napríklad na projekty v oblasti vzdelávania či biotechnológií.
„Rozvoj vidieka v názve nariadenia nefiguruje, ale jeho obsah tam je. Všetky známe opatrenia ostávajú, sú dokonca posilnené,“ uviedol Hansen, pričom dodal, že iniciatíva LEADER bude pokračovať.
Podpora príjmu chápaná širšie
Podpora príjmu sa v návrhu dokumentu chápe širšie ako len platby na pôdu – zahŕňa aj agroenvironmentálne opatrenia, investície do poľnohospodárskych podnikov, podporu mladých poľnohospodárov a ďalšie. Vlastne všetky platby, ktoré podporujú príjem farmárov alebo obchodné zhodnotenie poľnohospodárskych výrobkov – vrátane modernizácie či diverzifikácie.
„Pre poľnohospodárov to znamená jednu vec: ich príjem a podpora sú zabezpečené a môžu plánovať a investovať s väčšou istotou,“ uviedol Hansen.
Širšie zameranie podpory príjmov poľnohospodárov však na druhej strane znamená riešiť viac vecí z menšieho balíka. Priame platby majú byť zachované, ale pre niektorých sa zmenia. Polepšia si mladí a malí farmári. Určí sa horná hranica podpory pre veľké poľnohospodárske podniky – 100-tisíc eur, aby sa zabezpečilo spravodlivejšie rozdelenie financií.
Má to vyzerať tak, že prostriedky, ktoré sa vďaka zníženému stropu niekde získajú, sa budú môcť využiť inde, pre farmy a odvetvia, ktoré chcú jednotlivé členské štáty podporiť prednostne.
„Umožnili sme členským štátom, aby sa lepšie zamerali na tých poľnohospodárov, ktorí aktívne prispievajú k potravinovej bezpečnosti,“ uviedol Hansen.
Zachovať sa majú kompenzácie pre oblasti s prírodnými obmedzeniami i podpora riadenia rizík. Viazaná podpora príjmu pre produkciu konkrétnych komodít sa má zvýšiť z 13 na 20 percent a ešte ďalších päť percent bude možné prideliť odvetviam a regiónom, ktoré to najviac potrebujú. Takéto navýšenie sa dá očakávať napríklad v chove hospodárskych zvierat, ale priority si určia členské štáty.
Nátlak aj stimuly
Dlhodobo avizovaný prechod SPP od nátlaku k stimulom sa do návrhu VFR premietol tak, že Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (GAEC) ostanú aj naďalej podmienkou vyplácania priamych platieb, ale bude ich oveľa menej, ako v aktuálnom programovom období a budú sa inak nazývať.
„Neexistuje dôvod, prečo by sa ekologické režimy a agroenvironmentálne opatrenia mali rozdeliť do rôznych pilierov a financovať za rôznych podmienok. Zlúčime ich do agroenvironmentálnych opatrení, ktoré budú spolufinancované členskými štátmi. Poľnohospodári budú finančne motivovaní, aby robili viac pre životné prostredie, klímu, biodiverzitu a dobré životné podmienky zvierat,“ uviedol Hansen.
GAEC sa nahrádzajú ochrannými postupmi, ktoré členské štáty navrhnú na základe svojich osobitných potrieb v súlade s odporúčaniami EK. Za dobrovoľný nadštandard a zvyšovanie klimatickej odolnosti budú farmári odmeňovaní. Namiesto ekoschém sa zavádza nový pojem Farm Stewardship.
„Nahrádza súčasný systém podmienenosti tým, že poskytuje vyváženejší a flexibilnejší prístup s menej normatívnymi opatreniami. Tieto postupy je možné prispôsobiť miestnym podmienkam a výrobným systémom,“ dodal európsky komisár.
Ďalšie novinky
Špeciálne prostriedky do výšky 200-tisíc eur budú môcť jednorazovo využiť poľnohospodárske podniky pri prechode na väčšiu udržateľnosť.
„Po prvýkrát si uvedomujeme dôležitosť duševného zdravia a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom poľnohospodárov a zavádzame podporu pre poľnohospodárske pomocné služby počas choroby, pôrodu alebo sviatkov,“ spresnil Hansen.
Vplyv inflácie na celkovú úroveň vyplácaných prostriedkov sa v novom VFR vypočítava novým spôsobom.
„Zabezpečili sme, aby inflácia neznížila hodnotu podpory. Vďaka novej metóde úpravy budú poľnohospodári lepšie chránení pred nepredvídateľnými výkyvmi cien. Ročná úprava cien bude dve percentá vždy, keď sa inflácia v EÚ bude pohybovať medzi 1 % a 3 %. Bude korigovaná o skutočnú prognózu inflácie vždy, keď je skutočná prognóza inflácie nižšia ako jedno alebo vyššia ako tri percentá,“ zdôraznil Hansen.
Krízové riadenie je časťou fixného balíka
Balík návrhov ďalej predpokladá vytvorenie záchrannej siete pre krízové opatrenia s celkovou kapacitou 6,3 miliardy EUR. Podľa Hansena to znamená zdvojnásobenie súčasnej poľnohospodárskej rezervy. Tieto prostriedky sa budú môcť využiť aj v prípade narušení trhu, čo je dobrá správa pre krajiny, ktorých trhy ohrozuje obchod EÚ s Ukrajinou (vrátane Slovenska).
„Európa stojí pri svojich poľnohospodároch. Zabezpečujeme im príjem, vytvárame stimuly pre udržateľnosť, podporujeme inovácie a posilňujeme postavenie novej generácie. Robíme našu poľnohospodársku politiku jednoduchšou, spravodlivejšou a viac pripravenou na budúcnosť,“ vyhlásil Hansen.



Vzhladom na to, co nam hrozi, by som ocakaval burlivu diskusiu…
A čo nám hrozí pane?
Nepovažujem to za hrozbu ale ak by sa tieto ciele mali naplniť,tak priame platby na výmeru dostanú “podniky” do cca 500 ha,väčšie už nič.
Čítal som ,že v Poľsku je limit tiež niekde okolo 350-400 ha.
Tak veľké podniky sa organizačne rozdelia na viac menších .
už sa stalo….😀
Takže 4000 ha podnik rozdelíš na 10 fariem?
Inštitút”konečného užívateľa výhod” Vám niečo hovorí?
Keď vedia zo satelitu sledovať,či si pokosil v termíne,myslíte si,že podobné prvoplánové operácie si nebudú vedieť ošéfovať v Bruseli pri tvorbe legislatívy?
Kto chce hľadá spôsoby , kto nechce hľadá dôvody
Ako chcete vyriesit konecneho uzivatela, ked: Farma A: 4 spolocnici, jeden 50% podiel, zvysok sa podeli medzi ostatnych Farma B: 4 spolocnici a iny ma 50% Farma C: podobne Farma D: podobne Ak to budu rovnake osoby s roznym podielom, tak to ide na osobu? A co ked ma tam… Čítať viac »