Ak ešte pred dvoma mesiacmi ministerstvo pôdohospodárstva dlhodobo pripravovalo zavedenie ekoschém na jednotlivé opatrenia, ostatné týždne ide cestou celofarmového prístupu. Argumentujú nižšou náročnosťou pre poľnohospodára. Ten tak získa platbu na hektár na celú výmeru. Odznelo to na dnešnej konferencii portálu poľnoinfo.sk, Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a UniCredit Bank.

45 eur na hektár

„Na celofarmovú ekoschému je vyčlenených 417 miliónov eur na päťročné obdobie, čo poľnohospodárom prinesie v priemere 45 eur na hektár ročne. Ak je pôda mimo chránených území, sadzba dosiahne 43 eur na hektár a ak je v chránených územiach, tak 70 eur na hektár,“ uviedol Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva.

Na dobré životné podmienky dojníc bude medzi rokmi 2023 až 2027 vyplatených ďalších 96 miliónov eur.

Poľnohospodári zostali zo súm, ktoré zazneli z úst ministra rozčarovaní. Hovorili o nich všetci diskutujúci, ktorí sa zapojili do prvej z dvoch diskusii po konferencii v rámci popoludňajších workshopov.

„Za región sme si urobili prepočet za konkrétne podniky, čo to urobí, ak by sme parcely rozdelili na päťdesiat a dvadsať hektárové. Zobrali sme do úvahy výpadok produkcie a zvýšené náklady. Po našom výpočte by sadzby museli dosiahnuť 65 eur na hektár pri päťdesiat hektárových a 114 eur pri dvadsať hektárových parcelách,“ hovorí Marek Šimunek, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nových Zámkoch.

Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý sa podieľa na príprave zásadných dokumentov pre MPRV SR pripomenul, že ekoschémy sa financujú z I. piliera spoločnej agrárnej politiky.

„Podľa záverov z ostatného trialógu z júna 2021 musí byť na ekoschémy vyčlenených 25 percent z prvého piliera, to znamená 513 miliónov eur. SPPK bola iniciátorom, že sa vytvorí celofarmová ekoschéma. Tá je výhodná pre väčšinu poľnohospodárov a životné prostredie, takže ministerstvo s tým súhlasilo. Prostriedky sa delia medzi celofarmovú ekoschému a aktivitu chovateľov dojníc. Ak by sme chceli vyčleniť viac ako 45 eur na hektár, museli by sme zrušiť dobré životné podmienky dojníc vyplácané z I. piliera, prípadne presunúť prostriedky zo základnej platby,“ povedal Ján Pokrivčák.

O 59 eur menej ako v minulosti

Ak si bude chcieť roľník na finančné prostriedky z dobrovoľných ekoschém po roku 2023 siahnuť, bude musieť splniť viacero podmienok.

Jednou z nich je Šimunkom spomínaná maximálna výmera parcely na úrovni 50 hektárov. Toto opatrenie sa dotkne 6500 parciel a celkovo 580 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.

V chránených územiach budú parcely ešte menšie. Majú dosahovať len 20 hektárov a k zníženiu veľkosti tak má dôjsť až u 2000 parciel, ktorých výmera dosahuje 120 tisíc hektárov.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho poukázal na to, že roľníci budú musieť plniť nové kritéria za menej prostriedkov.

„Priemerná sadzba základnej a greeningovej platby za roky 2015 až 2020 dosiahla 204 eur na hektár. Odhadovaná výška základnej sadzby a ekoschémovej platby po roku 2023 má byť 145 eur,“ hovorí Emil Macho

Poľnohospodár tak bude musieť, podľa predsedu SPPK, plniť v rámci ekoschém podmienky, ktoré na jednej strane spôsobia rast nákladov na obhospodarovanie pôdy a chov zvierat a na druhej strane spôsobujú výpadok tržieb z poľnohospodárskej prvovýroby.

„A to všetko za sumu o 59 eur na hektár nižšiu, ako dostali doposiaľ,“ povzdychol si Macho.

V priebehu nasledujúcich dní zverejníme viacero článkov z dnešnej konferencie poľnoinfo.sk, ktorá sa uskutočnila v PD „Brezina“ v Pravoticiach.