Problém slovenskej sebestačnosti v produkcii potravín je pomerne obľúbenou témou. Našu sebestačnosť sa dlhodobo nedarí zvýšiť aj napriek opakujúcej sa rétorike. S tým súvisí aj stagnujúca situácia na pultoch slovenských obchodov.

„Oproti roku 2019 sa nič zásadne nezmenilo. Keď sme v roku 2019 mali na pultoch obchodných reťazcov 40,7 percenta slovenských výrobkov, tak v roku 2021 môžeme konštatovať, že na pultoch ich bolo 40,2 percenta,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Komora robila prieskum na pultoch obchodov na jeseň minulého roka, a to v 45 predajniach celkovo v šiestich obchodných reťazcoch. Prieskum sa uskutočnil po ročnej pauze, ktorú spôsobila pandémia.

Slovenský pôvod na pultoch obchodov mali najčastejšie vajcia – 74 percent. Nasledovalo mlieko so 65 percentami, minerálne vody s 62 percentami a med s 57 percentami. Po 54 percent prieskum zaznamenal aj pri víne a zemiakoch. Najmenej, len 16 percent, bolo na pultoch slovenských jedlých olejov.

„Ak porovnávame aktuálne výsledky s hodnotami z roka 2019, tak najviac – o 10 percent sa zvýšil podiel slovenských sladkovodných rýb, o 8 percent podiel slovenských zemiakov a o 7 percent aj podiel domácej čerstvej zeleniny a baleného mäsa. Naopak, za dva roky najviac klesli hodnoty slovenských hydinových balených výrobkov a jedlých tukov zhodne o 6 percent, či našich mlynských výrobkov o 5 percent,“ uviedol Daniel Molnár, predseda Únie potravinárov Slovenska.

Slovenské vz. zahraničné reťazce

Najviac slovenských potravín prieskum objavil v domácich obchodných reťazcoch, najvyšší podiel, asi 60 percent, ich bolo v reťazci COOP Jednota. V zahraničných reťazcoch bolo slovenských výrobkov menej. Najnižší počet ich prieskum odhalil tak ako v minulosti, v sieti Lidl.

„Je ich tam 24 percent. Trend tohto reťazca je pozitívny, pretože v roku 2019 bol podiel slovenských výrobkov 19 percent, teraz je to viac. Takže dá sa povedať, že si túto problematiku uvedomujú, avšak mať v roku 2022 na svojich pultoch len 24 percent slovenských výrobkov určite nie je dobré,“ dodal Macho.

Reťazce sa bránia

„Predmetný prieskum je založený na spočítaní slovenských výrobkov vystavených na pulte predajne v konkrétnom čase. Takáto metodika vôbec nič nehovorí o predaji daného výrobku a nezohľadňuje ani sezónnosť. Pre nás je kľúčová reálna podpora slovenských dodávateľov, ktorú dokážeme vyjadriť číselne. Slovenským dodávateľom sme v roku 2021 za ich výrobky zaplatili 441 miliónov eur v nákupných cenách, ide teda o sumu, ktorá putovala priamo na ich účet. Oproti predošlému roku ide o nárast na úrovni 16 percent, resp. 36 miliónov eur. V roku 2021 sme spolupracovali s celkovo 270 slovenskými dodávateľmi, čo predstavuje medziročný nárast 17 percent,“ reagoval za spoločnosť Lidl hovorca Tomáš Bezák.

Voči kritike sa ohradila aj Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje práve zahraničné obchodné reťazce.

„Dlhodobým problémom slovenských producentov je konkurencieschopnosť, vysoký investičný dlh a nedostatočný objem produkcie. Obchodné siete majú eminentný záujem o zvyšovanie podielu slovenských výrobkov na pultoch, vrátane hydinového mäsa. Aj preto platia slovenským hydinárom vyššie výkupné ceny o 15 percent oproti zahraničným dodávateľom a tiež majú nižšiu maržu na slovenskú hydinu, ako na zahraničnú, a to o 15 percent. Niektorí obchodníci majú dokonca v ponuke iba slovenské vajcia, aj keď by vedeli zo zahraničia importovať lacnejšie vajcia,“ reagoval predseda SAMO Martin Krajčovič.

Podľa neho je problém v systéme.

„To, že napriek tejto podpore obchodných reťazcov majú naši producenti na konci dňa menej peňazí, ako zahraniční dodávatelia, je výsledkom dlhodobo nedostatočného financovania zo strany štátu, investičného dlhu, neposkytnutia covid pomoci či vysokého odvodového zaťaženia,“ dodal Krajčovič.

Chce to zmenu

Na potrebu zmien v systéme poukazujú producenti potravín, aj prvovýrobcovia, dlho. Situáciu na pultoch sa však nedarí výraznejšie zvrátiť.

„Ak sa počas desiatich rokov dobrými legislatívnymi opatreniami prevrhneme cez pomyselnú hranicu 50 percent podielu slovenských výrobkov na pultoch, budeme to považovať za úspech, lebo to, čo sa tu 30 rokov kazilo, to sa bude 30 rokov aj navracať,“ uviedol Emil Macho.

Na to, aby sa čísla pohli k lepšiemu, však treba konať.

„Vyrovnanie dotačnej politiky, čo by umožnilo výrobcom vyrábať potraviny s nižšími výrobnými nákladmi, alebo zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, by výrazne zlepšilo konkurencieschopnosť našim výrobcom. Takisto je nevyhnutné prijať aktívne riešenia v rámci situácie so zvyšujúcimi sa nákladmi na výrobu potravín, napríklad stabilizáciou cien energií, aby ten efekt nebol v takej veľkej miere a následne sa neprejavoval vo zvýšenej cene potravín. Je nevyhnutné zlepšiť postavenie slovenských producentov v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu a v neposlednom rade je tiež nevyhnutná aj propagácia spotreby slovenských potravín zo strany štátu,“ uviedol Daniel Molnár.

Podľa potravinárov by pomohlo aj zriadenie marketingového fondu, o ktorom sa na Slovensku tiež dlho rozpráva, a rovnako bez efektu v praxi.

„Medzitým viacerí chovatelia dojníc, hydiny a ďalších hospodárskych zvierat ohlasujú znižovanie stavov zvierat či dokonca aj rušenie chovov. Obchodníci tlačia na výkupné ceny našich potravín a nechcú sa podeliť o vysokú maržu našich výrobkov. O stúpajúcich nákladoch na výrobu ani nehovorím. Dochádzajú nám sily, energia a čas. Ak razantne nezasiahne štát, niektoré slovenské potraviny čoskoro v obchodoch ani nenájdeme,“ dodal k aktuálnej situácii podpredseda SPPK Marián Šolty.

Ministerstvo pôdohospodárstva aj v minulosti opakovane potvrdilo, že síce záujem o zvýšenie podielu slovenských výrobkov na pultoch má, do dodávateľsko-odberateľských vzťahov vstupovať nemôže. Rovnako nemôže obmedzovať tok tovarov v rámci otvoreného európskeho priestoru. Zvýšenú podporu odvetviu, vrátane spracovateľov potravín, deklaruje pre nové programovacie obdobie od roku 2023.