Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Európska únia Z ekonomiky

Strašiak v podobe stropovania získal hrozivejšiu tvár

chat_bubbleKomentáre: 13 visibilityZobrazenia: 1633
UniCredit Bank 2018

Od predstavenia legislatívneho návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2021 – 2027 prešlo už vyše 10-mesiacov. Návrh Európskej komisie sa však zasekol na neschválenom viacročnom finančnom rámci. Väčší posun nastal až v uplynulých týždňoch, keď Výbor pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu (COMAGRI) predstavil svoju pozíciu, ktorá budí vážne obavy aj u slovenských poľnohospodárov. Ak by došlo k schváleniu novej SPP, podľa pozície COMAGRI, znamenalo by to krach niektorých poľnohospodárskych subjektov u nás.

„Členské štáty by mali podľa návrhu COMAGRI povinne zastropovať 100-percent sumy priamych platieb nad 100-tisíc eur. Na základe dobrovoľného rozhodnutia by potom členské štáty mohli odpočítavať zo zastropovanej sumy maximálne 50-percent nákladov na zamestnancov. Na výpočet by mali byť použité reálne náklady, nie náklady priemerné,“ povedal Štefan Adam, riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva na podujatí Regionálnej antény Národnej siete rozvoja vidieka pre Trenčiansky kraj.

Tento dlhoročný odborník na európsku agropolitiku informoval, že podľa návrhu COMAGRI je možnosť sa stropovaniu vyhnúť. Členský štát však musí alokovať minimálne 10-percent platieb na redistributívnu platbu.

„Redistributívna platba podporuje prvé hektáre poľnohospodárskeho subjektu. Štát môže do nej zaradiť až prvých sto hektárov každého subjektu. Pri stanovení podmienok redistributívnej platby ale nemusíme vychádzať od nultého hektára. To znamená, že pre túto platbu môže byť určený napríklad interval od 5 do 100-hektárov,“ povedal Štefan Adam.

Viac ako 700-subjektov poberá podpory vyššie ako 100-tisíc eur

Ešte z júnového návrhu novej agropolitiky je zrejmé, že samotné členské štáty budú mať väčší dosah na rozvoj svojho agrosektoru. Pokiaľ v minulosti si vypracovávali Program rozvoja vidieka, ktorý sa týka len druhého piliera, podľa návrhu EK budú zodpovedné za oba piliere SPP a to cez Strategický plán, ktorý si sami vypracujú.

„VÚEPP je poverené prípravou základných dokumentov, aby si Slovensko mohlo vytvoriť Strategický plán. Ten má byť flexibilnejší a prispôsobený potrebám našich poľnohospodárov. Dôležitým prvkom je, že sa pristupuje k meraniu výkonnosti a výsledkov. Tie sa budú sledovať v jednotlivých rokoch cez indikátory,“ hovorí Štefan Adam.

Ten upozorňuje, že ak by Slovensko plán neplnilo, prídu sankcie a Európska komisia nám môže až stopnúť finančné prostriedky.

Aktuálny návrh COMAGRI Štefana Adama prekvapil, pretože od začiatku rozhovorov sa v návrhu novej SPP nikdy nediskutovalo o odpočítaní zo stropovanej sumy len na úrovni 50-percent nákladov na mzdy. Z tohto dôvodu nebola táto alternatíva ani prepočítaná. Rýchly prepočet spravil VÚEPP. Vychádzal z Informačných listov, ktoré každoročne vypĺňa viac ako 2600-agrárnych subjektov.

 „Z tohto počtu je 714-subjektov s dotáciou priamych platieb vyššou ako 100-tisíc eur. Tieto subjekty obhospodarujú takmer 1,1-milióna hektárov pôdy, čo tvorí približne 60-percent poľnohospodárskej pôdy. Hospodári, ktorí čerpajú viac ako 100-tisíc eur podpôr, dosiahli v roku 2017 zisk vo výške 84-miliónov eur. Ide o množinu lepších podnikov v odvetví, keďže všetky poľnohospodárske subjekty dosiahli predvlani zisk vo výške 60,2-milióna eur,“ povedal Štefan Adam.

Stropovanie prinesie výpadok priamych platieb vo výške 15-miliónov

Podľa prepočtu VÚEPP by stropovanie v predloženej podobe COMAGRI spôsobilo najväčší dosah u podnikov ktoré hospodária na výmere od 1750 do 6800-hektárov pôdy. Dotklo by sa až 30-percent subjektov.

„Fatálny dopad zastropovania by sa prejavil približne u desiatich subjektov. Za fatálne považujem stav, keď podnik nebude schopný realizovať svoje záväzky a v konečnom dôsledku ekonomicky skrachuje,“ informoval Štefan Adam.

Podľa prepočtu VÚEPP by stropovanie prinieslo výpadok priamych platieb vo výške 15-miliónov eur. Prostriedky alokované zo stropovania zostávajú členskému štátu, ktorý ich môže využiť buď na vyplácanie redistributívnej platby, alebo na projektové podpory.

Ak by sa Slovensko chcelo vyhnúť stropovaniu, muselo by na redistributívnu platbu vyčleniť 10-percent priamych platieb. Keďže ročne prichádzajú do poľnohospodárstva priame platby približne vo výške 400 miliónov eur, suma určená na platbu na prvé hektáre by dosiahla asi 40-miliónov eur. Tieto platby by samozrejme dostali na prvé hektáre všetci. Malí, aj veľkí hospodári na pôde.

Výpočty dosahov stropovania pripravil VÚEPP z pozície COMAGRI, ktorá je ale predbežná. Neprešla v pléne Európskeho parlamentu, ktorý ukončil svoju činnosť v polovici apríla. Až nové zloženie COMAGRI rozhodne, či bude s navrhnutými východiskami pracovať ďalej, alebo zaháji činnosť na nových pozíciách. Aj  o tomto rozhodnú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 25.mája 2019.

Autor článku: Juraj Huba – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1422 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

13 komentárov

  1. andrej
    26. apríla 2019

    Strašiak ? Pre koho ako. Určite nie pre všetkých farmárov.

    Odpovedať
  2. Stevo
    26. apríla 2019

    Nechapem preco strašiak… Hadam vyzva konecne zacat efektivne produkovat nie len hrabat podpory a natrcat ruky… Lebo aj taki su

    Odpovedať
  3. G.S.
    26. apríla 2019

    Takže, ak som to správne pochopil, tak tých 700 subjektov pri výpadku 15 mil by malo zisk na úrovni 70 mil a celé poľnohospodárstvo má zisk na úrovni 60 mil. Takže to je tá katastrofa? Možno u niektorých subjektov ale ako celok sa nič závažné nestane. Keďže dnes v reále má tých 700 zisk a všetci ostatní dokopy tvoria stratu vyše 24 mil. Tých 15 mil pomôže ostatným znížiť stratu na 10 mil a tých 700(s pár výnimkami) bude mať stále zisk.

    Odpovedať
  4. abrakadabra
    27. apríla 2019

    Ako vždy VÚEPP dokazuje, že vie počítať ale nie pri počítaní rozmýšlať. Tie hausnumerá čo neustále publikujú akurát tak poškodzujú obraz a poľnohospodárstva a k tomu ich ešte interpretujú ako stredoškoláci… ale chápem, že pán riaditeľ si robí kampaň do Europskeho parlamentu …
    Treba povedať, že nejde o zisk a subjekty, ale treba zohľadňovať aj mieru zamestnanosti a prírodné podmienky… ak už chcel niekto robiť analýzu mal si to postaviť práve na tomto a prišiel by, že gro ziskovosti je v subjektoch s minimálnym počtom zamestnancov a v dobrých prírodných podmienkach… odvodzovať ziskovosť od veľkosti je až tragické

    Odpovedať
  5. realista
    27. apríla 2019

    strašiakom je najmä platba na prvé hektáre pre poľnohospodárske korporácie – či budú vedieť kompenzovať presun priamych platieb na malých a stredných farmárov farmárov – 10% zníženie priamych platieb bude pre ich biznis plány citeľné……

    Odpovedať
  6. Štefan Adam
    28. apríla 2019

    „Abrakadabra“, nehnevajte sa, ale za stredoškolácke a možno až detské považujem Vaše skrývanie sa za imaginárnu identitu. Ak ma poznáte, viete, že nemám problém diskutovať na akomkoľvek fóre. Môžeme preto diskutovať aj prostredníctvom portálu Poľnoinfo, ale podmienkou je, že uvediete svoje meno. Inak to nemá význam.
    Čo sa mojich kolegov na VÚEPP týka, za každým jedným (a mám ich 36) si stojím! Ak máte výhrady k našej práci, pozývam Vás na náš ústav a povedzte nám do očí (ako chlap), kde vidíte možnosti zlepšenia našich výstupov. Čo sa dopadov stropovania týka, použitá bola základná analýza (a matematické operácie sčítavania a odpočítavania). Analýza vychádza z Informačných listov (teda údajov, ktoré nepokladám za hausnumerá, a tým pádom za čísla vymyslené, či náhodne vybrané).
    Čo sa kandidatúry do Európskeho parlamentu týka, podnet na moju účasť v nich vzišiel z radov poľnohospodárov a potravinárov. Hádajte, koho záujmy hodlám v Európskom parlamente, v prípade môjho zvolenia, obhajovať?

    Odpovedať
    1. abrakadabra
      29. apríla 2019

      Prepáčte hausnumerá je správny výraz a trvám na ňom… v dobe keď sú dostupné účtovné závierky na internete a vie si ich každý pozrieť vy sa opierate o nejaké informačné listy (ktoré boli opodstatnené čo do ekonomických údajov pred dobou internetu). Tak vás teda vyzývam aby ste na základe výsledkov z riadnych účtovných závierok poľnohospodárskych subjektov vypočítali skutočný zisk veľkých stredných a malých … hoc aj tých 700… keď sa vám podarí to číslo, ktoré ste uviedli obhájiť tak klobúk dole … lebo to číslo je nereálne…. to ešte aj štatistický úrad dá lepšie čísla…

      Nemám nič proti vašej kandidatúre a verím že ak by sa vám to podarilo má kto poľnohospodárov obhajovať… išlo mi o tú lacnú rétoriku rýchlo spočítaných čísel…

  7. realista
    29. apríla 2019

    re „abrakadabra“ – Váš komentár svedčí že informačné listy ste nikdy nevidel nieto ešte vyplňoval – prosím nabudúce sa k tomu nevyjadrujte – potom to vyzerá, že cieľom Vašeho komentára je len niekoho „zhodiť“ (info pre Vás vyplňoval som ich tak asi za obdobie 10 rokov…)

    Odpovedať
    1. abrakadabra
      30. apríla 2019

      Vyplňoval realista, len treba si povedať že je to v dobe zverejňovaných závierok blbosť… zistovať prieskumom niečo k čomu sú tvrdé dáta vo forme verejne prístupných účtovných závierok… takže trápna reakcia

  8. MichalK
    30. apríla 2019

    Pre tých čo tu hovoria o hausnumerách. Je fakt ako tvrdí realista, že ste informačné listy nikdy nevyplňovali a podávate tu dezinformácie. Vážení všetky údaje v informačných listoch sú úzko prepojené práve s účtovnými závierkami, ktoré sa zverejňujú povinne v infostate a akonáhle vám neladia väzby na riadky zo súvahy a výsledovky, ak tomu vôbec rozumiete tak vám ich systém neprijme a žiada o upresnenie. Jednoducho povedané, že všetky údaje ekonomického chrakteru sú viazané s účtovníctvom a preto nemôže ísť o žiadne hausnumerá. Pokiaľ sa jedná o kandidátku na europoslanca p. Ing. Adama, nemám žiadne výhrady a bolo by fakt najserioznejšie, keby konečne všetci poľnohospodári ak naozaj chcú presadiť svoje záujmy v Bruseli zvolili taktiku voľby odborníka pred voľbou politika. S populistickými rečami politikov už máme bohaté skúsenosti, tak dopadli aj všetky jednania v Bruseli pri vstupe do EU, na ktoré doplácame ešte aj teraz. Poučme sa už konečne a dajme šancu mladému skúsenému odborníkovi s jazykovými znalosťami, ktorý už pre tento náš rezort aj niečo vykonal a hlavne môže vykonať. Verím, že rozumní gazdovia a farmári využijú svoj sedliacky rozum a vo voľbách dokážu správne rozhodnúť.

    Odpovedať
  9. Luboš
    30. apríla 2019

    Toto čo sa tu v diskusii strhlo ohľadom údajov VUEPP je pekný príklad keď si výskumníci asi sami píšu reakcie. Som maly polnohospodar nadšenec, ale o to ma oberajú rôzne hlásenia a štatistiky. Pričom bola tu povedaná veľká pravda že v dnešnej dobe keď si viete filtrovať údaje na finstat a VUEPP pozná okruh poľnohospodárskych subjektov je vrcholne nezodpovedné opierať sa o informačné listy, ktoré mali svoje opodstatnenie pred dnešnou open data spoločnosťou. Nedá sa hovoriť že informačné listy sú presnejšie ako skutočne dáta. Príspevok MichalaK akurát ukázal že určite nie je z praxe lebo takú lásku k štatistickým povinnostiam to je čo povedať …

    Odpovedať
  10. realista
    30. apríla 2019

    re“abrakadabra“ – dovolím si pochybovať o tom,že ste ich vyplňoval a keď aj tak či ste rozmýšľali nad ich obsahom – ináč účtovná uzávierka je len prílohou nie hlavnými dátami – ale povedzte odkiaľ chcete prísť k niektorým „jemnejším dátam“ vo vzájomnej väzbe ?
    takže trápna reakcia……
    (a to rozhodne nie som ani ja priateľom rôznych štatistík hlásení a výkazov a rovnako mi stúpne adrenalín keď sa mi objavia IL na stole)

    Odpovedať
    1. abrakadabra
      30. apríla 2019

      písal som o hospodárskom výsledku – prečo tento vyvodzovať z informačných listov keď sú k tomu dostupné reálne výsledky… akékoľvek ďalšie druhy štatistík si nedovolím rozporovať ale prepáčte hospodársky výsledok je zverejnený reálny a túto informačnú databázu prečo ignorovať a používať údaje o kvázi ziskovosti sektora náhradných údajov

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.