Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Rastlinná výroba Z domova

Koniec zeleninárstva na Slovensku?

chat_bubbleKomentáre: 11 visibilityZobrazenia: 1260
zelenina
UniCredit Bank 2018

V tomto roku si vďaka programu zelenej nafty prilepší celý agrosektor, vrátane pestovateľov zeleniny. Tí sa napriek tomu obávajú, že výmery zeleniny u nás opäť poklesnú. Dôvodom je zvýhodnenie menej náročných plodín, ktoré môžu pri lepších finančných podporách poľnohospodári pred náročnejšou zeleninou uprednostniť. Zmeny výšky platieb má priniesť nové nariadenie vlády, ustanovujúce pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb. Čoskoro by sa ním mala zaoberať vláda.

„Návrhom nariadenia vlády dochádza k spojeniu schém platieb na pestovanie vybraných druhov zeleniny s vysokou prácnosťou a veľmi vysokou prácnosťou. Vytvára sa nová schéma – platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny. Zároveň sa vytvára nová schéma – platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín, v rámci ktorej bude možné viac podporiť pestovanie fazule, hrachu a sóje,“ vysvetlil riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast.

Problémom nemá byť vytvorenie nových schém, ale to, koľko peňazí na jednotlivé plodiny rezort vyčlení. Zelenina by totiž mala byť podporená sumou asi 120 eur na hektár. Naproti tomu bielkovinové plodiny získajú asi 180 eur na hektár.

Zeleninári chcú viac podporiť šošovicu a lucernu

„Keď zeleninár má konkurovať západoeurópskym lacným farmárom, potrebujeme mať systémové podpory. Máme zelenú naftu a to je dobrý krok, potrebujeme navýšiť platby. Ale ak je zámerom rezortu podporiť sóju, tak zelenina nemôže mať nižšiu podporu. Práveže by to malo byť naopak, pretože zelenina je tri až štyrikrát prácnejšia na finančné zdroje, na ľudskú prácu, na uskladnenie, odbytovanie, ako bežná strukovina,“ dodal zeleninár a podpredseda zväzu Róbert Kovács.

Rezort pôdohospodárstva argumentuje, že platby porastú v celom sektore o asi 18 percent.

„K zmenám v platbách dochádza z dôvodu navýšenia a vyčlenenia finančných zdrojov pre sektor zeleniny cez viazané priame platby a taktiež pre podporu sebestačnosti Slovenska vo výrobe rastlinných proteínových zdrojov, vrátane krmovín. Práve u nich je totiž veľký predpoklad zvyšovania spotreby v súvislosti so snahou o podporu živočíšnej výroby a v kontexte požiadaviek poľnohospodárskych združení,“ uviedol Michal Feik z tlačového odboru MPRV SR.

Podľa zeleninárov by ale pri podpore krmovín mal štát viac podporiť aj pestovanie lucerky či šošovice. Na tie zatiaľ nový návrh nemyslí vôbec.

„Šošovica sa u nás pestuje už len asi na 500 hektároch, hoci máme vynegociovaných 2000 hektárov. Štátne hmotné rezervy nakupujú pravidelne kanadskú šošovicu do svojich rezerv, tak prečo by to nemohli pestovať slovenskí pestovatelia, keď u nás na to máme podmienky?,“ vyzval rezort Róbert Kovács.

Sporná tekvica

Plochy zeleniny na Slovensku podľa samotných zeleninárov každoročne klesajú už od 90-tych rokov. V súčasnosti štatistiky skresľuje najmä tekvica. Tá sa u nás pestuje na ploche asi 4400 hektárov, na zeleninu zostáva len asi 2200 hektárov.

„Zaradenie tekvice do tejto skupiny zeleniny je minimálne diskutabilné. Už v minulosti sa náš zväz postavil proti jej začleneniu do tejto kategórie. Ide o mechanicky zberanú plodinu bez pridanej hodnoty ľudskej práce. Faktom je, že tekvica sa u nás pestuje hlavne za účelom výroby oleja a jadierok na export,“ vysvetlil Jozef Šumichrast.

Keďže na pestovanie tekvice dostanú poľnohospodári rovnaké podpory ako na iné, prácnejšie druhy zeleniny, mnohí si podľa neho zvolia ľahšiu cestu a od pestovania zeleniny upustia.

„Naši zeleninári by privítali, aby bola podporovaná najmä tekvica určená na konzum, ako maslová tekvica alebo hokaido. Tekvica pestovaná na olej alebo jadierka, ktoré sa vo väčšine prípadov vyvážajú, by podľa nich podporovaná byť nemala, pretože uberá z príležitosti na pestovanie skutočnej prácnej zeleniny. Do podpory by mala byť zaradená najmä hlúbová, cibuľová a koreňová zelenina a rovnako aj tie druhy, pri ktorých vedia nájsť uplatnenie mladí a začínajúci farmári, ako sú šaláty a paprika,“ dodala Jana Holéciová z SPPK.

O výške platieb by sa ešte malo medzi komorou, zeleninármi a ministerstvom diskutovať.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1331 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

Predchádzajúci článok

11 komentárov

  1. emil
    24. januára 2019

    Zelenina 120, sója 180, ďakujem pekne, to kto vymyslel?
    Čo je tak prácne na pestovaní šošovice, že ju treba podporovať, či len tie rezervy? Lucerna?
    Zeleninárstvo potrebuje investičnú podporu, lacnejšiu sezónnu prácu a ľudí čo to chcú robiť. Keď si však prečíta túto správu povedzme mladý farmár, ktorý chce na 5 ha robiť napr. tú papriku, vykašle sa na to a dá radšej sóju.

    Odpovedať
  2. realista
    24. januára 2019

    tých 120 €/ha zelenine (skutočnej) je veľmi slušne povedané naozaj málo a je to doslova demotivačná výška podpory…..A sója, lucerna…. prečo sa neriešili cez viazané priame platby ? Kde všetci vtedy boli, keď sa pripravovalo súčasné projektové obdobie ?

    Odpovedať
  3. Juraj Mačaj
    25. januára 2019

    Na Slovensku je tekvica považovaná za zeleninu tak v schéme viazanej podpory v prvom piliery, tak v environmentálnych neprojektových podporách druhého piliera. V prvom piliery je to balík peňazí cca. 700.000 EUR čo ide na zeleninu (cca. 7000 ha), v druhom piliery je to cca. 2.000.000 EUR ročne (cca. 5000 ha). Človek by povedal, že čo by tí zeleninári chceli veď to sú pekné peniaze. Problém je, že tekvica ktorá je súčasťou týchto podpôr často u nás nie je pestovaná na účely konzumácie ako zelenina, dokonca v mnohých prípadoch nie je ani pozberaná. Často sa seje sa za účelom čerpať dotáciu (kombinácia SAPS, I.pilier, II. pilier až 716 EUR/ha). Práve preto v prvom a druhom piliery tvorí z celkovej plochy podporenej viazanou platbou a schémou integrovanej zeleniny viac ako 1/2. Toto nie je veľmi motivačné pre pestovateľov cesnaku, papriky, alebo cibule a mrkvy, ktorý dlhodobo volajú po nastavení relevantnej motivácie pre pestovateľov špeciálnych rastlinných plodín, tak aby sa zvrátil trend odklonu od produkcie týchto náročných a rizikových plodín. Navyše sa „zeleninári“ na jeseň minulého roka dozvedeli, že v roku 2019 sa na podporu bielkovinových plodín našiel balík 8.000.000 EUR. Tu nie je problém z podporou sóje, a dokonca ani tekvice. Problém je v tom, že pokiaľ založiť a dotiahnuť do štádia realizovanej produkcie porast 1 ha cesnaku, papriky, cibule, mrkvy stojí viac ako 12.000 EUR na ha a spájajú sa s tým nemalé investície a potreba veľkého počtu pracovných síl, tak 1 ha sóje, tekvice, maku, ľanu a iných „špecializovaných rastlinných plodín :-(“ založí a realizuje poľnohospodár často za oveľa menej ako 1.000 EUR na ha, bez investícií a s minimom ľudí. Tak buď nedávajme dotácie vôbec, alebo ich rozdeľujme tak aby slúžili cieľu ktorý sme si stanovili. Ja vzhľadom na to že máme negatívne saldo v ovocí, zelenine a zemiakoch 500 mil. EUR mám za to, že minimálne do naplnenia produkčného potenciálu tejto krajiny a možností trhu túto produkciu absorbovať by sme mali podporovať ozajstné špecializované rastlinné plodiny. Pomer podpory medzi extenzívnou výrobou, a intenzívnou zeleninou, zemiakmi a ovocím by mal byť rovný pomeru vynaložených prostriedkov a ľudskej práce. Tak ak tekvica 700 EUR ha, tak špeciálna výroba 8.400 EUR ha. Samozrejme že to je hrozivé číslo. Malo by to byť skôr 200/ 2000.

    Odpovedať
  4. Michal M.
    25. januára 2019

    Problém zeleniny je stály a nekonečný. Chyba je v tom, že v tomto štáte nikto nerobí koncepčne, zdá sa mi že všetko beží živelne. Položme si otázku tí ktorí robia zeleninu, robia ju preto, že im prináša zisk, alebo preto, že chcú vysoké dotácie a tie im prinášajú zisk. Pravda je niekde uprostred, keby skupina odborníkov vyčíslila reálne náklady podľa druhov, predišlo by sa takýmto nezhodám. Súhlasím, že tekvica na olej je niekde inde ako tekvica hokajdo alebo konzumná, kde sú náklady na ručnú prácu omnoho vyššie. Rovnako sója , hrach na zrno, šošovica sa dá robiť modernou veľkovýrobnou technológiou na rozdiel od fazuľky na zeleno, hrášku na zeleno a pod. Dôležité je však akú úlohu majú zohrávať dotácie, či kryť rizikovosť čo je napr u sóje najvyššia, pretože suché roky sú nulové a odrádzajú, alebo podporiť domáci trh s konzumnou zeleninou. Pokiaľ sa tieto otízky nevyjasnia budeme sa večne hádať medzi sebou ako je to u cukrovej repy, načo ju podporovať keď v obchode je cena cukru na úrovni niekedy 40 – 50 centov a pestovatelia plačú, že prináša straty potom sú tie peniaze zbytočne vyhodené. Podľa môjho názoru VUEP by toto mal dostať za úlohu a na úrovni vlastných nákladov pripraviť reálny zámer a dlhodobo, aby sa tu dalo niečo plánovať do budúcna.

    Odpovedať
  5. Juraj Mačaj
    26. januára 2019

    Ak je sucho trpia ním všetky plodiny, nie len sója. Ani podnik ktorý investuje do závlah nedokáže na 100% vyrovnať negatíva spôsobené suchom, navyše má náklady zvýšené o zavlažovanie. Sója rovnako trpí suchom ako zelenina, iba riziko straty je pri sóji úmerne nižšie primerane výške nákladov na ha. Koncepčný prístup je v prípade dotácií viac ako žiadúci. Je to preto, že významne ovplyvňujú správanie aktérov na trhu. Okrem tých čo vyrábajú pre zisk, alebo tých čo chcú vysoké dotácie, je tu ešte jeden druh producenta a to je taký čo vyrába pre trh, čiže pre svojho zákazníka. Zákazník, nie je niekto anonymný. V ovocinárstve a zeleninárstve sú to konkrétny ľudia, nákupcovia obchodných sietí, spracovateľských podnikov, veľkoskladov, alebo zákazníci z okolia. V tomto prípade je zisk a dotácie druhoradá záležitosť, pretože v popredí je naplnenie dopytu konkrétnych ľudí. A tí dnes chcú lokálnu produkciu. Toľko sme po nej volali, ale keď sa zákazník konečne rozhodol vyhľadávať ju, my ju nevieme ponúknuť. Prečo ju nevieme ponúknuť? Preto, že investície nutné do zvyšovania produkcie ovocia, zeleniny a zemiakov sú v rozsahu desiatok miliónov ročne a to investovaných na základe jasného plánu v časovom horizonte 7 – 10 rokov. Ak sa to zoberie koncepčne, budeme vedieť za 7 – 10 rokov dodávať našu produkciu našim zákazníkom. Apropo zisk je v ovocí, zelenine a zemiakoch preto, že dopyt je vyšší ako ponuka, ak sa naplní trh, v čo dúfam že sa nám podarí, zisk bude prirodzene klesať. Zamyslite sa prosím však aj nad tým, prečo nemáme dosť zeleninárov, napriek tomu, že je zelenina zisková? Že by to bola ťažká, investične náročná a riziková práca? Podľa situačnej a výhľadovej správy NPPC za rok 2017 v zelenine je deficit obchodnej bilancie Slovenska -182 mil. EUR, z čoho 100 mil. EUR je zelenina ktorú si vieme dopestovať sami. V ovocí je to deficit obchodnej bilancie -234 mil. EUR z čoho min. 45 mil. EUR je ovocie mierneho pásma, ktoré si doma vieme vypestovať sami. V zemiakoch je deficit obchodnej bilancie -45. mil EUR, ktoré si vieme sami doma vypestovať a preskladniť. Na rok 2019 je podpora spolu za viazané platby, environmentálne platby a zelenú naftu, bez SAPS naplánovaná nasledovne: ovocie 2.750.000 EUR, zelenina, vrátane tekvice, 2.700.000 EUR, zemiaky 900.000 EUR. Všetkého ovocia, zeleniny, vrátane spomínanej tekvice na olej a zemiakov pestujeme spolu cca. 15.000 ha. Naproti tomu sója, ktorá zaberá 80 – 90% plochy bielkovinových plodín je pre Slovenskú republiku vývozný artikel. V roku 2019 vyprodukujeme cca. 115 tis. ton sóje, z ktorej 56 tis. ton vyvezieme s pozitívnym saldom obchodnej bilancie v hodnote 19 mil. EUR. Kumulovaná podpora v roku 2019 pri bielkovinových plodinách za viazané platby a zelenú naftu, opäť bez SAPS počíta zo sumou viac ako 11.000.000 EUR. Sója v roku 2019 dosiahne výmeru 50.000 ha a pôjde hore o tisíce ročne. Pre našu ŽV potrebujeme cca. 80 tis. ton extrahovaného sójového šrotu, na čo už dnes máme dostatočnú produkciu a teda budeme sóju ešte viac vyvážať, čo je pre našu republiku samozrejme v zásade pozitívne. Ostáva sa iba zamyslieť, kedy príde rad na podporu špeciálnej rastlinnej výroby? Totiž tých 50.000 ha sóje podporených 11 mil. EUR vygeneruje až 39 mil. EUR tržieb a zamestná až 400 ľudí. Naproti tomu tých 15.000 ha špeciálnej rastlinnej výroby podporených 6,3 mil. EUR vygeneruje tržby iba 95 mil EUR a zamestná iba 5000 ľudí. Keďže väčšina pestovateľov zeleniny odpoveď na otázku ohľadom podpori ovocia, zeleniny a zemiakov už dávno pozná, je namieste konštatovať že sa blíži koniec zeleninárstva na Slovensku.

    Odpovedať
  6. jm
    27. januára 2019

    Už dávno som si neprečítal príspevok ako mal Michal M . V skutočnosti môže každý nariekať . V prvom rade by sme mali vedieť čo je možné pre náš trh vypestovať alebo vyprodukovať v takej produkcii a cenovej ponuke o čo by mal záujem aj obchod. Je nezmysel si naplánovať akékoľvek objemy čohokoľvek ak naše obchody alebo odberatelia o to neprejavia záujem. A potom je správna otázka čo podporíme? Keď sa zamyslím ako obyčajný človek a zoberiem do úvahy že potravinársky a hlavne spracovateľský sektor je v totálnom rozklade tak si mnoho krát kladiem otázku pre koho by sme dnes napríklad vypestovali sezónne papriku , paradajky keď ich nemá kto spracovať. Alebo má nejaký iluzionista si myslieť že sa niečo na budúci rok zmení? Opýtajme sa napríklad koľko nás stojí enviroment alebo ekologické pestovanie a aký má pre našu spoločnosť prínos. Hlavne aká je výška podpory a čo z nej máme. Je to len o naháňaní výšky podpory ? Aký máme z toho prínos všetci? Bolo by úplne jedno kde úradník predurčí viššiu podporu ak by to malo do budúcna priniesť efekt. Ak sa jedná len o prerozdeľovanie balíka peňazí bez určitého cieľa tak je to úplne jedno kam podpora smeruje. Zatiaľ tomu nasvedčuje celý / NE/- systém .

    Odpovedať
  7. Juraj Mačaj
    27. januára 2019

    O pestovanie ovocia, zeleniny a zemiakov je záujem a rovnako je aj záujem trhu o tuto produkciu. Najmä tu vysokej optickej kvality. Môžem vás ubezpečiť že efekt podpory by bol veľký. Tak v zamestnanosti, rozvoji spolupráce medzi školami a praxou, daniach a odvodoch ako aj rozvoji vidieka a komunít. Problém je iba, že ľudská práca je dnes veľmi drahá a rovnako aj nutne technológie. Ak chcete niečo produkovať musíte to robiť vo veľkom, alebo sa spojiť, lebo vás fixne náklady stiahnu dole. Ak nie ste ochotný zobrať si úver a založiť prakticky všetko čo máte tak ani neskúšajte začať. V tejto situácii by pomohlo keby rezort našiel rezervy a položil na stôl skutočný program rozvoja na 7 -10 rokov. Ak nie sú na to peniaze pochopíme. My zeleninári však tie rezervy vidíme. Nedajú sa nevidiet ☹️.

    Odpovedať
  8. Anton Spišák
    28. januára 2019

    Tragédia je v tom, že na celkovú potrebu ktorá by bola reálne vykrytá je málo peňazí. Potom sa to zvrhne na diskusiu,kde ubrať a kde pridať. Problém je vo velkom podfinancovaní celého poľnohospodárstva. V prípade,že sa zastaví rast montážnickej o manuálnej výpomoci vyspelým krajinám,nebude na dovoz potravín,tak vznikne problém ako vo Venezuele. Viem o čom píšem, mám prehlad v tejto téme. Som už starý a mám skúsenosti v tejto oblasti.

    Odpovedať
  9. Juraj Mačaj
    28. januára 2019

    Mňa by zaujímalo kto by mohol presne porovnať koľko ktoré odvetvie vygeneruje v tržbách,zamestná ľudí, dosiahne saldo obchodnej bilancie a koľko dostane dotácií. Ja to skúsim z dostupných informácií iba hrubo. O ovocí, zelenine, zemiakoch (ďalej OVOZEL) a sóji som už písal: OVOZEL produkcia 95 mil, zamestnanosť 5.000, saldo – 140 mil, dotácie bez SAPS 6,3 mil. Ak dáme spolu celú ŽV hydina (jatočná+vajcia), HD (surové mlieko+jatočné), jatočné ošípané,ovce a kozy sa ani neoplatí rátať, tak spolu za celé ŽV dostaneme: produkcia 662 mil, zamestnanosť max 20.000, saldo obchodnej bilancie -254 mil, dotacie (viazané, walfere, štatna pomoc) 102 mil ak prirátame aspoň 1/3 z ANC a AEKO (EP TTP, Biotopy TTP, natura 2000) tak je to spolu 194 mil EUR na ŽV každý rok. To znamená že OVOZEL berie podporu 6,68% na tržby(produkciu v cenách suroviny) a 1.270 EUR na pracovné miesto, naproti tomu ŽV berie podporu 29,3% na tržby(produkciu v cenách suroviny) a 9.700 EUR na pracovné miesto. Ja nechcem byť ten kto bude ukazovať kde ubrať, ale s určitosťou viem že ak by sa OVOZEL pridala podpora na úroveň ŽV, do 7- 10 rokov budeme vyvážať aj do Poľska.

    Odpovedať
  10. marcel sako
    28. januára 2019

    Treba už dlhé roky zaviesť systém ,ktorý by odseparoval devastátorov poľnohospodárskej pôdy/ktorý ju len vyťažujú a devastujú/ od poctivých farmárov, ktorý zveľadujú majetky druhých / tým myslím pôdu/ spôsobom platby podľa produkcie. Napr.sója ak farmár výdokladuje priemerný výnos min. 1,5 -2 tony má nárok napr. na 180 eur ak nie tak nič. Pretože nemôžeme podporovať systém v ktorom sa peniaze minú účelu . Veď ten kto nedosahuje výnosy, to buď robiť nevie alebo to robiť dobre ani nechce, lebo by musel investovať . Ale bez investovania do pôdy, do technológií a do know how sa nedá pohnúť dopredu. Pretože je vidieť, že za posledných 28 rokov vzniklo mnoho firiem, ktoré zbohatli tak, že okradli majiteľov pôdy spôsobom, že len z pôdy brali a nič do nej nevracali a momentálne už nie je z čoho ďalej brať, lebo pôda už je na svojom minime úrodnosti. Tak prečo dotovať takéto podniky.
    A hlavne majitelia pôdy by sa mali viac zaujímať a kontrolovať si ako sa hospodári a udržiava s ich majetkom – pôdou. Lebo dnes sa o tom nikde nepíše, ale možno až 30 % pôdy nemá už takú hodnotu/ a už vôbec nie je zaujímavá pre skutočných poľnohospodárov/ ako mala pred 30 rokmi aj keď ceny 3 -5 násobne narástli / ale to je veľmi mýľna predstava. Pretože pre developera je takáto pôda a jej cena adekvátna dobe ale pre dobrého poľnohospodára je takáto pôda nezaujímavá ,ani za cenu aká bola možno pred 28 rokmi, lebo by musel do nej investovať toľko koľko sa z nej odviezlo za tých 28 rokov. Píšem to tu len preto aby aj majitelia pôdy boli oboznámení zo súčastným stavom a neboli prekvapení, že ich majetok stratil na cene a aby sa aj štát o tejto situácii začal premýšlať a konať.
    Ospravedlňujem sa , že komentár bol dlhý a nikoho som ním nechcel uraziť.

    Odpovedať
  11. stary gazda
    30. januára 2019

    Suhlasim s panom Sakom urodnost naššich pod rapidne klesa hnojenie P K je na urovni pred 100 rokmi a odber je 3 nasobny nehovoriac o mikroprvkoch navyše pestujeme plodiny ktorych je nadprodukcia tak ich musime za nisku cenu vyviest dalšia strata živin a ešte ich vysoko dotujemme pre inych. Dalšia abnormalita tym že mame zli osevny postup radikalne klesa obsah HUMUSU v pode humus je najvačšia zasobarenCO2 na zemeguli ked sa straca urychluje klimaticke oteplovanie KEDY VLADA A SVET POCHOPIžE LEN POLNOHOSPODARSTVO A LESNICTVO MOZE ODVRATIT KATASTROFU DO KTOREJ SA RUTIME

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.