Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Koniec zeleninárstva na Slovensku?

zelenina
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

V tomto roku si vďaka programu zelenej nafty prilepší celý agrosektor, vrátane pestovateľov zeleniny. Tí sa napriek tomu obávajú, že výmery zeleniny u nás opäť poklesnú. Dôvodom je zvýhodnenie menej náročných plodín, ktoré môžu pri lepších finančných podporách poľnohospodári pred náročnejšou zeleninou uprednostniť. Zmeny výšky platieb má priniesť nové nariadenie vlády, ustanovujúce pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb. Čoskoro by sa ním mala zaoberať vláda.

„Návrhom nariadenia vlády dochádza k spojeniu schém platieb na pestovanie vybraných druhov zeleniny s vysokou prácnosťou a veľmi vysokou prácnosťou. Vytvára sa nová schéma – platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny. Zároveň sa vytvára nová schéma – platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín, v rámci ktorej bude možné viac podporiť pestovanie fazule, hrachu a sóje,“ vysvetlil riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast.

Problémom nemá byť vytvorenie nových schém, ale to, koľko peňazí na jednotlivé plodiny rezort vyčlení. Zelenina by totiž mala byť podporená sumou asi 120 eur na hektár. Naproti tomu bielkovinové plodiny získajú asi 180 eur na hektár.

Zeleninári chcú viac podporiť šošovicu a lucernu

„Keď zeleninár má konkurovať západoeurópskym lacným farmárom, potrebujeme mať systémové podpory. Máme zelenú naftu a to je dobrý krok, potrebujeme navýšiť platby. Ale ak je zámerom rezortu podporiť sóju, tak zelenina nemôže mať nižšiu podporu. Práveže by to malo byť naopak, pretože zelenina je tri až štyrikrát prácnejšia na finančné zdroje, na ľudskú prácu, na uskladnenie, odbytovanie, ako bežná strukovina,“ dodal zeleninár a podpredseda zväzu Róbert Kovács.

Rezort pôdohospodárstva argumentuje, že platby porastú v celom sektore o asi 18 percent.

„K zmenám v platbách dochádza z dôvodu navýšenia a vyčlenenia finančných zdrojov pre sektor zeleniny cez viazané priame platby a taktiež pre podporu sebestačnosti Slovenska vo výrobe rastlinných proteínových zdrojov, vrátane krmovín. Práve u nich je totiž veľký predpoklad zvyšovania spotreby v súvislosti so snahou o podporu živočíšnej výroby a v kontexte požiadaviek poľnohospodárskych združení,“ uviedol Michal Feik z tlačového odboru MPRV SR.

Podľa zeleninárov by ale pri podpore krmovín mal štát viac podporiť aj pestovanie lucerky či šošovice. Na tie zatiaľ nový návrh nemyslí vôbec.

„Šošovica sa u nás pestuje už len asi na 500 hektároch, hoci máme vynegociovaných 2000 hektárov. Štátne hmotné rezervy nakupujú pravidelne kanadskú šošovicu do svojich rezerv, tak prečo by to nemohli pestovať slovenskí pestovatelia, keď u nás na to máme podmienky?,“ vyzval rezort Róbert Kovács.

Sporná tekvica

Plochy zeleniny na Slovensku podľa samotných zeleninárov každoročne klesajú už od 90-tych rokov. V súčasnosti štatistiky skresľuje najmä tekvica. Tá sa u nás pestuje na ploche asi 4400 hektárov, na zeleninu zostáva len asi 2200 hektárov.

„Zaradenie tekvice do tejto skupiny zeleniny je minimálne diskutabilné. Už v minulosti sa náš zväz postavil proti jej začleneniu do tejto kategórie. Ide o mechanicky zberanú plodinu bez pridanej hodnoty ľudskej práce. Faktom je, že tekvica sa u nás pestuje hlavne za účelom výroby oleja a jadierok na export,“ vysvetlil Jozef Šumichrast.

Keďže na pestovanie tekvice dostanú poľnohospodári rovnaké podpory ako na iné, prácnejšie druhy zeleniny, mnohí si podľa neho zvolia ľahšiu cestu a od pestovania zeleniny upustia.

„Naši zeleninári by privítali, aby bola podporovaná najmä tekvica určená na konzum, ako maslová tekvica alebo hokaido. Tekvica pestovaná na olej alebo jadierka, ktoré sa vo väčšine prípadov vyvážajú, by podľa nich podporovaná byť nemala, pretože uberá z príležitosti na pestovanie skutočnej prácnej zeleniny. Do podpory by mala byť zaradená najmä hlúbová, cibuľová a koreňová zelenina a rovnako aj tie druhy, pri ktorých vedia nájsť uplatnenie mladí a začínajúci farmári, ako sú šaláty a paprika,“ dodala Jana Holéciová z SPPK.

O výške platieb by sa ešte malo medzi komorou, zeleninármi a ministerstvom diskutovať.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Predchádzajúci článok
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
10 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
emil
emil
24. január 2019 20:52

Zelenina 120, sója 180, ďakujem pekne, to kto vymyslel? Čo je tak prácne na pestovaní šošovice, že ju treba podporovať, či len tie rezervy? Lucerna? Zeleninárstvo potrebuje investičnú podporu, lacnejšiu sezónnu prácu a ľudí čo to chcú robiť. Keď si však prečíta túto správu povedzme mladý farmár, ktorý chce na… Celý komentár »

realista
realista
24. január 2019 22:58

tých 120 €/ha zelenine (skutočnej) je veľmi slušne povedané naozaj málo a je to doslova demotivačná výška podpory…..A sója, lucerna…. prečo sa neriešili cez viazané priame platby ? Kde všetci vtedy boli, keď sa pripravovalo súčasné projektové obdobie ?

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
25. január 2019 7:19

Na Slovensku je tekvica považovaná za zeleninu tak v schéme viazanej podpory v prvom piliery, tak v environmentálnych neprojektových podporách druhého piliera. V prvom piliery je to balík peňazí cca. 700.000 EUR čo ide na zeleninu (cca. 7000 ha), v druhom piliery je to cca. 2.000.000 EUR ročne (cca. 5000… Celý komentár »

Michal M.
Michal M.
25. január 2019 9:50

Problém zeleniny je stály a nekonečný. Chyba je v tom, že v tomto štáte nikto nerobí koncepčne, zdá sa mi že všetko beží živelne. Položme si otázku tí ktorí robia zeleninu, robia ju preto, že im prináša zisk, alebo preto, že chcú vysoké dotácie a tie im prinášajú zisk. Pravda… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
26. január 2019 18:40

Ak je sucho trpia ním všetky plodiny, nie len sója. Ani podnik ktorý investuje do závlah nedokáže na 100% vyrovnať negatíva spôsobené suchom, navyše má náklady zvýšené o zavlažovanie. Sója rovnako trpí suchom ako zelenina, iba riziko straty je pri sóji úmerne nižšie primerane výške nákladov na ha. Koncepčný prístup… Celý komentár »

jm
jm
27. január 2019 3:01

Už dávno som si neprečítal príspevok ako mal Michal M . V skutočnosti môže každý nariekať . V prvom rade by sme mali vedieť čo je možné pre náš trh vypestovať alebo vyprodukovať v takej produkcii a cenovej ponuke o čo by mal záujem aj obchod. Je nezmysel si naplánovať… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
27. január 2019 20:23

O pestovanie ovocia, zeleniny a zemiakov je záujem a rovnako je aj záujem trhu o tuto produkciu. Najmä tu vysokej optickej kvality. Môžem vás ubezpečiť že efekt podpory by bol veľký. Tak v zamestnanosti, rozvoji spolupráce medzi školami a praxou, daniach a odvodoch ako aj rozvoji vidieka a komunít. Problém… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
28. január 2019 16:32

Mňa by zaujímalo kto by mohol presne porovnať koľko ktoré odvetvie vygeneruje v tržbách,zamestná ľudí, dosiahne saldo obchodnej bilancie a koľko dostane dotácií. Ja to skúsim z dostupných informácií iba hrubo. O ovocí, zelenine, zemiakoch (ďalej OVOZEL) a sóji som už písal: OVOZEL produkcia 95 mil, zamestnanosť 5.000, saldo –… Celý komentár »

marcel sako
marcel sako
28. január 2019 22:25

Treba už dlhé roky zaviesť systém ,ktorý by odseparoval devastátorov poľnohospodárskej pôdy/ktorý ju len vyťažujú a devastujú/ od poctivých farmárov, ktorý zveľadujú majetky druhých / tým myslím pôdu/ spôsobom platby podľa produkcie. Napr.sója ak farmár výdokladuje priemerný výnos min. 1,5 -2 tony má nárok napr. na 180 eur ak nie… Celý komentár »

stary gazda
stary gazda
30. január 2019 19:16

Suhlasim s panom Sakom urodnost naššich pod rapidne klesa hnojenie P K je na urovni pred 100 rokmi a odber je 3 nasobny nehovoriac o mikroprvkoch navyše pestujeme plodiny ktorych je nadprodukcia tak ich musime za nisku cenu vyviest dalšia strata živin a ešte ich vysoko dotujemme pre inych. Dalšia… Celý komentár »