V zmenenej štruktúre rozpočtu Európskej únie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku pre nasledujúce programové obdobie má byť podpora príjmu pre poľnohospodárov fixnou, nemennou čiastkou, ktorá bude okrem priamych platieb na pôdu zahŕňať aj agroenvironmentálne opatrenia, investície do poľnohospodárskych podnikov, podporu mladých poľnohospodárov a ďalšie. Celkovo sa v EÚ na tento účel rozdelí 300 miliárd eur a Slovensku sa z tohto balíka ujde 3,7 miliardy eur. Vyplýva to zo správy, v ktorej Európska komisia konkretizuje objemy a rozdelenie financií pre jednotlivé štáty.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa počas tohotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu vyslovili za väčší samostatný rozpočet na spoločnú poľnohospodársku politiku v dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2027. Spravodajca TASR k tejto téme oslovil oboch slovenských europoslancov z Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI).
Za jej predsedníctva v Európskej komisii sa finalizovala obchodná dohoda o bezcolnom styku s krajinami Južnej Ameriky (Mercosur), ktorú kritici označili za ústupok, či dokonca kapituláciu z pohľadu poľnohospodárov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie dnes preto oznámila aj opatrenie, ktoré by malo čiastočne kompenzovať poľnohospodárom ich obavy z prílevu lacného tovaru z týchto častí sveta.
Stropovaním a degresivitou by sa mali v budúcom programovom období postupne znižovať priame platby na pôdu pre veľké poľnohospodárske podniky v EÚ. Európska komisia vo finančnom pláne na toto obdobie dala jasnú odpoveď na námietky, že dnešné rozdelenie poľnohospodárskych dotácií nie je spravodlivé a najväčšiu časť balíka si rozdeľuje hŕstka veľkých agropodnikov.
Po vlaňajšom jubileu výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach nesie jej aktuálny 51. ročník podtitul Nová éra. Pokiaľ na otvorení tradičného podujatia väčšina vystupujúcich tému poňala najmä v mantineloch technologického pokroku, prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal zaťal vo svojom vystúpení do živého. Témou, ktorá začína rezonovať medzi poľnohospodármi, je návrh Viacročného finančného rámca pre roky 2028 až 2034, ktorý spolu s novou podobou Spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavila Európska komisia v polovici júla. Obavy z novej európskej dotačnej éry deklaroval priamo európskemu komisárovi pre poľnohospodárstvo Christophovi Hansenovi, ktorý sa výstavy ako vôbec prvý agrokomisár v jej histórii zúčastnil.
Prežívame obdobie roka, kedy sa po celom Slovensku konajú rôzne festivaly, dní obcí a mnohé iné spoločenské akcie. Organizátori týchto podujatí často hľadajú dostatočne veľké plochy s dobrou dostupnosťou. Logicky sú častou voľbou pre nich lúky priľahlé k intravilánu či polia po žatve. Poľnohospodárske plochy sa tak v letnom období čoraz častejšie využívajú na organizovanie rôznych podujatí, od tých menších až po obrovské hudobné festivaly s medzinárodnou účasťou. Časti poľnohospodárskych plôch často slúžia aj ako parkoviská či takzvané stanové mestečká. Spravidla sa tieto plochy využívajú so súhlasom poľnohospodára, no nie sú výnimkou ani situácie, kedy si z priľahlej plochy pri jazere spraví verejnosť parkovaciu plochu aj bez opýtania.
Slovenskí poľnohospodári sú utopení v administratíve, na ktorú vynakladajú najviac finančných zdrojov zo všetkých štátov Európskej únie. Poľnohospodári trávia najviac času aj s kontrolami, ktoré súvisia s plnením podmienok čerpania eurofondov. Za výsledkami v jednotlivých členských štátoch Európskej únie je aj takzvaný goldplating, čiže pozlacovanie európskych pravidiel národnými autoritami. Vyplýva to zo Štúdie o zjednodušení a administratívnej záťaži pre poľnohospodárov a iných príjemcov v rámci SPP, ktorú pripravila Európska komisia.
Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) zatiaľ nemá informácie o tom, ktorých podnikov sa týka nesprávne získaná podpora na poistenie, o ktorej v utorok informovala Európska komisia. Komisia zistila, že české orgány nesprávne klasifikovali niektoré veľké poľnohospodárske spoločnosti ako malé a stredné podniky, a preto tieto podniky dostali podporu bez splnenia podmienok poľnohospodárskych usmernení. Výborný v stredu na otázku ČTK odpovedal, že v auguste stanovisko podrobí analýze a ak zistí pochybenie, peniaze musia byť vrátené.
Európska komisia (EK) má v stredu predložiť návrh na dlhodobý rozpočet Európskej únie (EÚ) na roky 2028 - 2034 v predpokladanej výške 1,717 bilióna eur. Zverejnenie návrhu podľa informačného portálu Euractiv blokuje maďarský eurokomisár Olivér Várhelyi pre klauzulu o prísnejšej prepojenosti čerpania eurofondov s pravidlami právneho štátu, informuje spravodajca TASR.
V deň, keď Európska komisia (EK) naplánovala predstaviť verejnosti návrh dlhodobého rozpočtu Európskej únie (EÚ) na roky 2028 - 2034, do Bruselu pred sídla euroinštitúcií prišli opätovne protestovať európski farmári z viacerých členských krajín. Slovenskú delegáciu viedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš, informuje spravodajca TASR.
Nepriaznivé dôsledky dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny sú evidentné, oslabujú konkurencieschopnosť miestnych výrobcov, vedú k narušeniu trhu, strate tradičných vývozných destinácií a vyvíjajú nadmerný tlak na vidiecke hospodárstva. Uvádza sa v spoločnom stanovisku Maďarska, Bulharska, Poľska a Slovenska, ktoré na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v pondelok v Bruseli predstavil maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy.
Poľnohospodári kvôli európskym zákazom prípravkov na ochranu rastlín nemajú čím chrániť plodiny pred škodcami, plesňami alebo burinami, čo sa prejavuje v ich oslabení. Zhoršenie stavu rastlín následne môže znížiť aj výnosy a objem tohtoročnej úrody. V tlačovej správe na to dnes upozornila Agrárna komora ČR. Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) dnes preto požiadal Európsku komisiu, aby v prípade zákazu účinnej látky zabezpečila alternatívnu náhradu. A ak nebude k dispozícii, aby predĺžila prechodné obdobie, počas ktorého bude možné doterajšiu a bezpečnú látku používať. Povedal to dnes po rokovaní na Rade ministrov poľnohospodárstva EÚ (AGRIFISH) v Bruseli.
Zavedenie tridsaťpercentného cla na vývoz európskeho tovaru do Spojených štátov, ktoré avizoval americký prezident Donald Trump od augusta, nebude mať na české poľnohospodárstvo priamy dopad. Obchodná výmena medzi USA a ČR predstavuje iba malú časť agrárneho exportu, vplyv na tuzemský trh ale môže mať presýtenie európskeho trhu, čo ovplyvní napríklad vinohradníkov, a problém môže predstavovať zdraženie sóje určenej na krmivá. Vyplýva to z vyjadrení odborníkov, ktorých ČTK oslovila.

Najkomentovanejšie za 7 dní