Slovenskí poľnohospodári sú utopení v administratíve, na ktorú vynakladajú najviac finančných zdrojov zo všetkých štátov Európskej únie. Poľnohospodári trávia najviac času aj s kontrolami, ktoré súvisia s plnením podmienok čerpania eurofondov. Za výsledkami v jednotlivých členských štátoch Európskej únie je aj takzvaný goldplating, čiže pozlacovanie európskych pravidiel národnými autoritami. Vyplýva to zo Štúdie o zjednodušení a administratívnej záťaži pre poľnohospodárov a iných príjemcov v rámci SPP, ktorú pripravila Európska komisia.

Celkové náklady

„Na základe cielenej konzultácie Európskej komisie o zjednodušení boli priemerné ročné náklady na administratívne úlohy súvisiace so SPP na poľnohospodára 1 230 eur. Tento priemerný odhad zohľadňuje celú EÚ, pričom odhady priemerných ročných nákladov sa pohybujú od 450 eur v Rumunsku do 2 740 eur na Slovensku,“ informuje dokument Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskej komisie z mája 2025.

Priemerné ročné náklady zahŕňajú administratívu súvisiacu so SPP, najmä s fázou prípravy a podania žiadosti o podporu, ale aj následných fáz, ktoré súvisia s opatreniami spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Priemerné ročné náklady zahŕňajú interné náklady, napríklad na vlastnú pracovnú silu aj externé náklady, ako sú rôzne poradenské služby.

Interné náklady

Slovenským poľnohospodárom patrí prvenstvo aj pri vynaložených interných nákladoch, čo vzhľadom na priemernú cenu pracovnej sily, ktorá je u nás výrazne nižšia ako je priemer v Európskej únii, umocňuje výnimočne negatívny výkon. Ročné interné náklady slovenského poľnohospodára na poľnohospodársku politiku dosahujú približne 1 230 eur, pričom priemer farmárov v Európskej únii je 630 eur.

„Napríklad dánski poľnohospodári venujú administratívnym činnostiam niečo vyše päť dní ročne, ale kvôli relatívne vysokým nákladom na pracovnú silu sa to premieta do výšky približne 1 200 eur. Naproti tomu rumunskí poľnohospodári strávia viac ako 10 dní, no čelia nákladom len približne 255 eur, čo odráža výrazne nižšie úrovne miezd ako je znázornené na obrázku nižšie,“ informuje Európska komisia.

Najviac času aj s kontrolami

Slovenskí poľnohospodári strávia administratívnymi úlohami v priemere 13,2 dňa, čo je druhý najvyšší čas zo všetkých štátov EÚ. Viac času strávia administratívou len na Malte a to 15,4 dňa. Najmenej administratívy majú poľnohospodári v Slovinsku (necelých 5 dní) a v Švédsku (3,5 dňa).

Slovenskí poľnohospodári trávia aj najviac času kontrolami. Ročne 1,3 dňa. V tomto prípade sú výsledky medzi jednotlivými krajinami výrazne vyrovnané a európsky priemer tvorí 1,1 dňa.

Goldplating

Za situáciou možno vidieť na jednej strane veľkosť slovenských fariem, ktorá je z hľadiska európskeho poľnohospodárstva nadpriemerná, ale aj postoj národných inštitúcií k uplatňovaniu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Nariadenia o SPP poskytujú iba strategické pokyny a stanovujú základné požiadavky. Členským štátom je zverená väčšia zodpovednosť za zabezpečenie primeraného súladu a očakáva sa od nich aj zjednodušenie implementácie SPP prostredníctvom lepšieho využívania technológií a iných regulačných nástrojov. Pravidlá ekoschém či viazanej podpory sú navrhnuté na národnej úrovni. Členským štátom je poskytnutá flexibilita a priestor na manévrovanie pri regulačných špecifikách aké prináša napríklad GAEC,“ informuje dokument.

Komisia poukazuje na časté pozlacovanie európskych pravidiel a vysvetľuje: „Hlavné zdroje pozlátenia možno zhrnúť v podobe vnútroštátnej implementácie smerníc EÚ. Vnútroštátne orgány môžu vykladať nariadenia EÚ reštriktívnejšie alebo pridávať ďalšie vrstvy zložitosti, čo si vyžaduje viac dokumentácie alebo kontrol, ako zamýšľala EÚ,“ uvádza Európska komisia.

Medzi takéto opatrenia, ktoré komplikujú čerpanie európskych zdrojov a ktoré u nás realizujú ministerstvo pôdohospodárstva a platobná agentúra patria podľa Európskej komisie aj prísne pravidlá obstarávania, prísne požiadavky na oprávnenosť čerpania prostriedkov SPP alebo environmentálne záväzky „zelenej architektúry“ SPP, ktoré sú nadmerné, nedostatočne kompenzované a nesúvisia so sledovanými cieľmi.

PPA bujnie

Dokument Európskej komisie poskytuje konkrétny návod na to, čo členské štáty často vykonávajú nad rámec požiadaviek. Slúži ako akási “kuchárska kniha” na odstránenie zbytočných pravidiel, ktoré podľa prieskumu najviac zaťažujú poľnohospodárov — u nás najmä kvôli slovenským úradom. Stav v administratíve spoločnej poľnohospodárskej politiky na úrovni poľnohospodárov sa v posledných rokoch na Slovensku premietol aj do poklesu počtu žiadateľov o priame platby.

Podľa výročnej správy Pôdohospodárskej platobnej agentúry za rok 2024 bolo podaných 14 318 žiadostí o základnú podporu BISS. V roku 2020, podľa poslednej dostupnej výročnej správy PPA, bolo podaných 17 963 žiadostí o základnú podporu (vtedy SAPS). Počet žiadostí o priame platby za päť rokov poklesol o viac ako 3 600.

 

Naopak, počet zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry výrazne rastie. Ak v roku 2020 dosahoval 615, tak vlani to už bol 691 zamestnancov.

Ak by sme činnosť PPA a tým aj jej zamestnancov zjednodušili len na podávanie priamych platieb, tak pri základnej platbe pred piatimi rokmi pripadalo na zamestnanca agentúry 29,2 žiadosti a vlani 20,7 žiadosti.