Nepriaznivé dôsledky dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny sú evidentné, oslabujú konkurencieschopnosť miestnych výrobcov, vedú k narušeniu trhu, strate tradičných vývozných destinácií a vyvíjajú nadmerný tlak na vidiecke hospodárstva. Uvádza sa v spoločnom stanovisku Maďarska, Bulharska, Poľska a Slovenska, ktoré na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v pondelok v Bruseli predstavil maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy.

„Ľutujeme, že predvojnové colné kvóty neboli zachované,“ uviedol maďarský minister na plenárnom zasadaní.

Žiadal okrem iného, aby mal každý štát právo utvárať systém vlastných kvót za určitých okolností, a tiež vytvorenie osobitného fondu, z ktorého by boli poľnohospodári kompenzovaní, ak utrpia straty následkom nadmerného dovozu z Ukrajiny.

Osobitný režim pre susedov Ukrajiny?

Stredoeurópske štáty týmto spoločným vyhlásením odmietli dohodu o obchode s Ukrajinou, ktorú Európska komisia oznámila 30. júna. Dohoda mení dovozné kvóty pre komodity z Ukrajiny v porovnaní s verziou DCFTA (Hlboká a komplexná dohoda o voľnom obchode) z roku 2016. Kvóty pre takzvané „citlivé“ komodity iba mierne zvyšuje oproti úrovni pred vojnou. Pre ďalšiu skupinu komodít stanovuje kvóty na základe maximálnych dovozných objemov v čase po roku 2022 a pre zvyšok zavádza úplnú liberalizáciu obchodu.

„Vyzývame Komisiu, aby zaviedla automaticky uplatniteľné regionálne záruky pre členské štáty v prvej línii (susedov Ukrajiny) stanovením individuálnych spúšťacích mechanizmov. Základom týchto jednotlivých spúšťacích mechanizmov (kvót) by mali byť bežné predvojnové dvojstranné obchodné toky,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Slovensko: Určujúce by mali byť historické objemy

Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč na zasadaní v Bruseli už po druhýkrát po sebe nebol prítomný a tak slovenské stanovisko predniesol štátny tajomník ministerstva Vladimír Vnuk, ktorý si na plenárnom zasadaní vyžiadal priestor na dlhšiu pripomienku, ako je obvyklá minúta.

„Dohoda v súčasnej podobe predstavuje pre Slovensko hrozbu, prinesie ďalšiu destabilizáciu najcitlivejších sektorov a spôsobí ešte väčší pokles cien komodít na európskom trhu. Ako máme toto vysvetliť našim farmárom?“ uviedol Vladimír Vnuk.

Žiadal zachovanie predvojnových colných kvót pre citlivé komodity a zavedenie „účinných ochranných mechanizmov na regionálnej úrovni, ktoré by umožnili členským štátom rýchlo reagovať na trhové narušenia na základe historických objemov obchodu.“

Medzi ďalšími požiadavkami Slovenska uviedol dôsledné zaistenie kvality dovážaného tovaru a zriadenie fondu na kompenzácie škôd producentov v prípade, že dôjde k nadmernému dovozu.

„Trváme na tom, aby sa na trh dostávali len tie produkty, ktoré spĺňajú prísne normy EÚ. Je neprípustné, aby sa do EÚ dovážal tovar s nižšími štandardami, ktoré ohrozujú spotrebiteľa a zároveň likvidujú našich producentov,“ uviedol.

Chyba vo výpočte

Vyjadril nespokojnosť, že sa pri niektorých komoditách kvóty zvýšili až o 500 percent. Podľa analýz dokumentu sa kvóty najviac, na päťnásobok, zvýšili pri vajíčkach, cukre a mede, čo však nie je o 500, ale o 400 percent. Nová kvóta pre vajíčka má predstavovať podľa agentúry Reuters  15000 ton, pričom najviac, 54700 ton, sa ich doviezlo do EÚ v roku 2023. Pri ostatných produktoch sa zvýšenie pohybuje maximálne okolo 50 percent.

„Nemôžeme s dohodou súhlasiť, očakávame, že do finálneho znenia budú zapracované naše kľúčové požiadavky,“ uviedol Vnuk.

Hansen nevidí problém s kukuricou

Štvorica štátov vyčítala dohode predovšetkým kvóty pre bezvízový dovoz cukru, hydiny, vajec, pšenice, kukurice a medu. Ich spoločné stanovisko sa osobitne venuje kukurici.

„Vyzývame na vypracovanie osobitného riešenia pre kukuricu, keďže nulové clo sa uplatňuje podľa výpočtu, ktorý znemožňuje uvaliť clá na kukuricu prakticky bez ohľadu na dovážané množstvá,“ uvádza sa v stanovisku.

Komisára EÚ pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena prekvapilo, že vyslovili výhrady práve voči dovozu kukurice.

„Pri kukurici došlo k nárastu o 54 percent oproti DCFTA a je to pokles o 93 percent oproti ATM (autonómne opatrenia, ktoré umožnili úplnú liberalizáciu obchodu). Pri tomto produkte sme zároveň vysoko závislí na dovoze,“ uviedol v reakcii na stanovisko štyroch stredoeurópskych štátov.

Obhajoval rozumnú výšku kvót, ktoré sú pod priemerom najväčších výkyvov. Ochrannú doložku, ktorú môže aktivovať ktorýkoľvek štát v prípade ohrozenia jeho trhu, zároveň považuje za dostatočnú záruku aj pre štáty susediace s Ukrajinou.

„Dohoda umožňuje pomáhať Ukrajine a zároveň chrániť našich poľnohospodárov, preto máme v texte zakotvenú ochrannú doložku pre prípad, že dôjde k narušeniu trhu aspoň v jednom členskom štáte. To je bezprecedentné, oveľa ambicióznejšie, ako pri iných obchodných dohodách,“ uviedol Hansen.

Ako príklad rozumných kvót uviedol pšenicu, pri ktorej sa kvóty zvýšili z jedného na 1,3 milióna tony ročne, čo považuje za minimálny nárast oproti roku 2016.

„Oproti skokom, ku ktorým dochádzalo v čase platnosti bezcolného dovozu, sú kvóty nižšie o 80 percent,“ uviedol.

Maximálny ročný objem v tomto období predstavoval  6,5 milióna ton. Dohoda pritom podľa neho predstavuje úroveň obchodovania, ktorá stále vyznieva v prospech EÚ.

„V únii nemôžeme všetko vyprodukovať sami,“ dodal Hansen.

Maďarsko si pripisuje zásluhy

Ministri štvorice štátov toto stanovisko vypracovali na stretnutí v Budapešti 9. júla na pozvanie Maďarska, ktoré ako jediné odmietlo na summite EÚ dokument o integrácii Ukrajiny do EÚ. V tomto stanovisku ho nepodporil žiaden iný štát EÚ, aj slovenský premiér Robert Fico dal jasne najavo, že vstup Ukrajiny do EÚ podporuje.

„Slovenská vláda želá Ukrajine európsky vývoj, ak Ukrajina chce vstúpiť do EÚ, je to jej suverénne rozhodnutie a my toto rozhodnutie podporujeme,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré uverejnil Úrad vlády SR.

Vláda dala vypracovať analýzu vplyvu vstupu Ukrajiny do EÚ na ekonomiku Slovenska, podľa ktorej prinesie krajine viacero pozitív. Nezdieľa teda stanovisko Maďarska, podľa ktorého predstavuje hrozbu nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj pre iné oblasti.

Démonizovanie vstupu Ukrajiny a kritizovanie diktátu Bruselu dominovalo v kampani počas prieskumu verejnej mienky, v ktorom sa mali Maďari vyjadriť k jej integrácii do EÚ. Na základe jeho výsledkov premiér Viktor Orbán na summite EÚ vetoval dokument o vstupe Ukrajiny do EÚ.

„Brusel sa čoraz viac správa tak, ako kedysi Moskva a posiela Maďarom inštrukcie. Ursula von de Leyen vykazuje príznaky zbrežnevovatenia,“ cituje szabadeuropa.hu maďarského premiéra.

Preto je pre Maďarsko dôležité, že dokázalo okolo seba združiť opozíciu voči obchodnej dohode s Ukrajinou.

„Stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy Maďarska. Spoločne sme vyzvali Brusel, aby namiesto záujmov Ukrajiny ochraňoval európskych farmárov,“ uviedol István Nagy na tlačovej konferencii po skončení stretnutia v Budapešti.

Riešenie prinesie iba diplomacia

Rada vzala na vedomie stanovisko štyroch štátov, dokument ešte nemá finálnu verziu a tak sa do neho nejaké modifikácie môžu dostať – čo sa týka výšky kvót, alebo okolností aktivácie ochrannej doložky. Väčšina členských štátov dohodu podporuje, menšie výhrady ohľadne ochrany záujmov poľnohospodárov vyjadrili Francúzsko a Španielsko. Je však málo pravdepodobné, že by sa do dohody mohli dostať osobitné pravidlá pre krajiny susediace s Ukrajinou. Modifikácie a konečná verzia závisí predovšetkým od diplomacie.

Po finalizácii má byť dohoda schválená v Európskom parlamente a v Rade EÚ, kde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou a odpor štyroch štátov jej prijatiu nezabráni.

S nekontrolovateľným prílevom lacných komodít z Ukrajiny zápasili v čase platnosti takzvaných ATM v rokoch 2022-2025 najmä štáty susediace s Ukrajinou, Slovensko preto uplatňovalo vlastný jednostranný zákaz dovozu niektorých komodít.