Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla na jeden rok pozastaviť dovozné clá na všetok tovar, ktorý Ukrajina vyváža do Európskej únie. Podľa oznámenia EK ide o bezprecedentné gesto podpory pre krajinu vo vojne, ktoré by tiež malo viesť k ročnému pozastaveniu všetkých antidumpingových a ochranných opatrení, ktoré Únia uplatňuje na ukrajinskú oceľ. Tento krok má posilniť ukrajinský vývoz do EÚ a pomôže zmierniť ťažkú situáciu ukrajinských výrobcov a vývozcov v časoch ruskej vojenskej invázie.
Európska komisia zatiaľ neprehodnotila zníženie krátenia projektových podpôr, ktoré stanovila vlani v lete na úroveň 25 percent. Trest v podobe štvrtinového krátenia investičných podpôr pre Slovensko bol priamou reakciou Bruselu na korupčnú kauzu Dobytkár. Minister Samuel Vlčan na základe tak výrazného krátenia rozhodol o okamžitom zastavení preplácania podpôr. Včera (30.3.2022), po deviatich mesiacoch, vláda rozhodla o tom, že zadržané prostriedky môžu byť žiadateľom uhradené. K rozhodnutiu došlo aj napriek tomu, že Brusel svoje stanovisko o krátení vo výške 25 percent zatiaľ nezmenil, čo odznelo aj na dnešnom zasadnutí Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu, ktorého sa prostredníctvom telemostu zúčastnil aj Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a Jozef Kiss, šéf platobnej agentúry.
Potreba pomôcť Ukrajine aj tamojším farmárom, či nevyhnutnosť zvýšiť potravinovú bezpečnosť v tomto roku na pôde Európskej únie. Aj týmito témami sa dnes zaoberala Európska komisia i Europarlament. Výsledkom je balík opatrení, ktoré Európska komisia pripravila ako reakciu na situáciu na Ukrajine. Hoci je spoločenstvo 27 štátov od dovozu potravín z vojnových krajín nezávislé, Komisia považuje za potrebné zvýšenie potravinovej bezpečnosti aj množstva vyprodukovaných potravín.
Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou má vplyv aj na agropotravinárskych producentov. Najmä v dôsledku zvyšovania cien energií rastú ceny vstupov všetkým výrobcom v agropotravinárskom priemysle. Zvyšujú sa ceny hnojív, navyše ceny komodít na svetových burzách výrazne rastú. Potreba sebestačnosti a vyššej potravinovej produktivity v Európe sa tak aj podľa organizácie Copa Cogeca stáva o to dôležitejšia.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v súvislosti s prípravou Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) pre roky 2023 až 2027 odoslalo Európskej komisii na neformálnu konzultáciu aktuálnu verziu dokumentu spolu s prílohami. Informoval o tom odbor komunikácie a marketingu MPRV.
Európsky parlament (EP) v utorok v Štrasburgu odobril reformovanú verziu novej poľnohospodárskej politiky EÚ, na čom sa predtým dohodol s ostatnými inštitúciami EÚ. Viacerí slovenskí europoslanci však spochybnili to, že sa podarí naplniť cieľ dosiahnuť ekologickejšiu, spravodlivejšiu, flexibilnejšiu a transparentnejšiu spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.
Poslanci Európskeho parlamentu dnes v konečnom hlasovaní schválili reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá bude ovplyvňovať podobu poľnohospodárstva v členských krajinách európskeho bloku v päťročnom období od roku 2023 a určovať spôsob prerozdeľovania európskych poľnohospodárskych dotácií.
Česká vláda prijala návrh na zvýšenie spolufinancovania projektov v spoločnej poľnohospodárskej politike v rokoch 2023 až 2027. Po novom ich krajina bude financovať až na 65 percent. Dôvodom sú nižšie príspevky z európskych zdrojov, ktoré klesnú až o tretinu. Na financovanie projektov tak v Českej republike pôjde v novom programovacom období 470 miliónov eur (12 miliárd českých korún) ročne.
Najkomentovanejšie za 7 dní