Potreba pomôcť Ukrajine aj tamojším farmárom, či nevyhnutnosť zvýšiť potravinovú bezpečnosť v tomto roku na pôde Európskej únie. Aj týmito témami sa dnes zaoberala Európska komisia i Europarlament. Výsledkom je balík opatrení, ktoré Európska komisia pripravila ako reakciu na situáciu na Ukrajine. Hoci je spoločenstvo 27 štátov od dovozu potravín z vojnových krajín nezávislé, Komisia považuje za potrebné zvýšenie potravinovej bezpečnosti aj množstva vyprodukovaných potravín.

„V rámci potravinovej bezpečnosti tu máme úplne novú situáciu. Potrebujeme na ňu preto myslieť oveľa viac, ako v minulosti,“ skonštatoval eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

Európska komisia na svojej webovej stránke uvádza, že na zlepšenie cenovej dostupnosti potravín môžu členské štáty zaviesť znížené sadzby dane z pridanej hodnoty a podporiť hospodárske subjekty, aby obmedzili maloobchodné ceny.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Janusz Wojciechowski povedal: „Nenecháme stáť Ukrajinu osamotenú tvárou v tvár ruskej agresii. Našou prvoradou prioritou je zabezpečiť, aby mali Ukrajinci dostatok jedla, paliva a vody. Pomôžeme im tiež pokračovať v siatí a pestovaní obilnín a olejnín, ktoré potrebujú pre seba i pre svet,“ povedal.

Pôda ležiaca úhorom

Komisia pristupuje k piatim opatreniam, ktoré majú v krátkodobom horizonte pomôcť riešiť situáciu v Európskej únii vyvolanú vojenským konfliktom.

„Zrejme najdôležitejším je otvorenie možnosti použiť poľnohospodársku pôdu, ktorá bola vyradená z produkcie pre greeningové opatrenia, ktoré v poľnohospodárstve máme. Ide asi o 4 milióny hektárov, ktoré môžu byť využité na agropotravinársku produkciu. Je to rozloha, ktorú môžeme prirovnať k rozlohe Holandska, alebo k farmovej rozlohe Českej republiky. Toto opatrenie je veľmi dôležité pre dodatočnú produkciu potravín, ktorá je nevyhnutná v tejto špecifickej situácii,“ uviedol Wojciechowski.

Ide o opatrenie, ktoré žiadala aj organizácia Copa Cogeca, a ktoré podporovala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Momentálne je situácia taká, že radšej zasiať o niekoľko tisíc hektárov viac, ako o pár mesiacov ľutovať nesprávne rozhodnutie,“ uviedla nedávno hovorkyňa komory Jana Holéciová.

Na Slovensku sa plocha poľnohospodárskej pôdy ležiacej úhorom ročne pohybuje okolo úrovne 30 tisíc hektárov.

„Kríza na Ukrajine vyvolala prudký nárast cien komodít a má vplyv na ponuku a dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch. Slovensko si uvedomuje potrebu riešenia situácie, a to napriek tomu, že dôjde k zníženiu niektorých ambícií v súvislosti s greeningom, a považuje navrhované riešenie za jeden z nástrojov, ako reagovať na túto situáciu,“ vyjadrilo sa aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Na to, aby poľnohospodári mohli v rámci výnimky zasiať úrodu aj na poliach ležiacich úhorom, bude podľa ministerstva potrebná úprava legislatívy, úprava informačných systémov, procesov administrácie a kontroly platieb.

Poľnohospodári v tomto kontexte upozorňujú na to, že čas sa kráti. Aktuálne by na nevyužitých poliach ešte mohli zasiať napríklad jarný jačmeň, asi o mesiac by mohli siať kukuricu či slnečnicu. Zvýšenie osevnej plochy však nesie so sebou aj dodatočné náklady. Navyše, ceny hnojív výrazne vyskočili nahor, čo prináša ďalšie zvýšenie vstupov v prvovýrobe.

Ďalšie opatrenia

Eurokomisia pristúpila aj k prijatiu ďalších opatrení:

• Podporný balík vo výške 500 miliónov eur, vrátane využitia krízovej rezervy na podporu výrobcov najviac postihnutých vážnymi následkami vojny na Ukrajine. Na tomto základe by členské štáty mohli poskytnúť dodatočnú finančnú podporu poľnohospodárom, aby prispeli ku globálnej potravinovej bezpečnosti alebo aby riešili narušenie trhu v dôsledku zvýšených vstupných nákladov alebo obchodných obmedzení. Prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov zapojených do udržateľných postupov a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa opatrenia zamerali na odvetvia a poľnohospodárov, ktorých kríza zasiahla najviac.
• Od 16. októbra 2022 budú poľnohospodárom vyplatené vyššie preddavky priamych platieb, ako aj opatrenia na rozvoj vidieka.
• Trhové opatrenia záchrannej siete na podporu trhu s bravčovým mäsom vzhľadom na mimoriadne zložitú situáciu v sektore.
• Špecifická dočasná flexibilita existujúcich požiadaviek na dovoz krmív pre zvieratá, ktorá má prispieť k zmierneniu tlaku na trhu s krmivami.

Dlhodobé ciele

Prijaté opatrenia majú aj podľa eurokomisára pre poľnohospodárstvo platiť krátkodobo. V dlhodobom horizonte sa podľa neho treba zaoberať najmä diverzifikáciou a pokračovať v ekologickejšom smerovaní poľnohospodárstva.

„Aj stratégia Z farmy na stôl je stratégia na zvýšenie bezpečnosti. Sú tam isté ekologické nástroje, ktoré sú zahrnuté v národných stratégiách, ako je uhlíkové poľnohospodárstvo, presné poľnohospodárstvo, welfare zvierat a ostatné praktiky blízke prírode. Sú to dobré opatrenia na zvýšenie produktivity a v nich musíme pokračovať. Dôležitá je aj podpora malých farmárov. Dôležitá je diverzifikácia produkcie a jej rozdelenie medzi viacej malých a stredných fariem,“ dodal Wojciechowski.

Európa by podľa komisie mala hľadať a diverzifikovať aj zdroje energie, ktoré do vysokej miery ovplyvňujú aj agropotravinársky sektor.

„Posilnenie odolnosti znížením závislosti európskeho poľnohospodárstva od energií a náročného dovozu krmív je viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutnosťou. Európa bude investovať do výskumu a inovácií s cieľom nahradiť používanie minerálnych hnojív. Vyššia účinnosť pri využívaní dusíka, prechod na zelený amoniak pre hnojivá a zhodnocovanie biomasy patria medzi návrhy, ktoré predložila Komisia. Komisia vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti vo svojich strategických plánoch SPP využili všetky dostupné nástroje na obdobie rokov 2023 – 2027. Týka sa to napríklad využívania nástrojov riadenia rizík, rozvoja presného poľnohospodárstva alebo viazanej podpory na podporu pestovania bielkovinových plodín,“ uvádza eurokomisia na svojej stránke.