Ceny agrokomodít na medzinárodných burzách už ani zďaleka nedosahujú úroveň, ako pred rokom. Niektoré sa vrátili na predvojnovú úroveň, hovoriť možno aj o cifrách, ktoré sa na burzách zjavovali ešte pred pandémiou. Pokles cien obilia je oproti vlaňajšej jari výrazný – len pri pšenici je zrejmý prepad o asi 200 eur. Pri repke je ešte zjavnejší – jej cena dosahovala maximum vlani v máji, oproti tomu je teraz asi na polovici.
Medziročný pokles cien v poľnohospodárstve by mal byť impulzom pre postupný pokles cien pre spotrebiteľov, uviedol analytik českej Komerčnej banky Martin Gürtler. Podľa predsedu Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martina Pýchu ceny klesajú od začiatku roka, ale v cenách pre spotrebiteľov sa to neprejavuje.
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku dokáže významne pomôcť k viazaniu uhlíka do pôdy. Zároveň kompletné spracovanie sladovníckeho jačmeňa od poľa až do pohára zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu pre krajinu a jej obyvateľov. Na „Sladovníckom poľnom dni“ organizovanom Slovenským združením výrobcov piva a sladu (SZVPS) a Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) sa stretli poľnohospodári, osivári i spracovatelia.
Zaregistrovať bryndzu, ale aj oštiepok či parenicu ako Chránené zemepisné označenie (CHZO) pôvodom zo Slovenska bola otázka prestíže. Pre Slovensko majú tieto produkty a ich názvy podobný význam ako camembert či roquefort pre Francúzsko alebo parmigiano pre Taliansko. Tam ale všetka podobnosť so zahraničím končí. CHZO Slovenská bryndza používa iba jeden výrobca – Kluknavská mliekareň. CHZO Slovenská parenica a CHZO Slovenský oštiepok nepoužíva nik. Dôvod: je to práca navyše, ktorá by predražila výrobok.
Keby si ovčiari mali určiť svoj sviatok, zrejme by voľba padla na druhú júnovú nedeľu. Práve tá je totiž už skoro jeden a pol dekády termínom slovenských ovčiarskych slávností vo Východnej. Inak tomu nebolo ani tento rok a tradičné Ovenálie opäť nesklamali. Nech už hovoríme o počasí, programe podujatia, či návštevnosti.
Jún sa v uplynulých rokoch stal mesiacom, kedy do polí naplno vychádzajú kombajny. Žatva, ktorej primeraný termín v minulosti vychádzal najmä na júl, sa počas viacerých uplynulých rokov na juhu Slovenska začala už v júni, a to aj desať dní pred jeho koncom. Tento rok však podobný scenár zatiaľ nehrozí.
Podľa viacerých zdrojov portálu poľnoinfo.sk odchádza kľúčová osoba agroministerstva. Nastavovala strategický plán, ktorý v najbližších piatich rokoch prinesie slovenským poľnohospodárom 4,4 miliardy eur, riadila Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá prostriedky poľnohospodárom vypláca a v najbližších týždňoch mala s Bruselom rokovať o zmenách v strategickom pláne.
Už dvanásty ročník Celoslovenských dní poľa tento raz hostia polia v okolí Oponíc. Podujatie sa uskutočňuje pod taktovkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity na poliach obrábaných Vysokoškolským poľnohospodárskym podnikom. Noc pred otvorením napršalo niekoľko milimetrov zrážok a mnoho návštevníkov tak dalo prednosť gumákom pred bežnou obuvou. Napriek tomu núdza o nich nebola.
V rozhovore s novým agroministrom Jozefom Bírešom už pred takmer dvoma týždňami odznelo, že novým šéfom Slovenského pozemkového fondu by mohol byť štátny tajomník Henrich Haščák. Dohady sa stali skutočnosťou v stredu, keď ho do funkcie schválila vláda. Po odchode Haščáka na horúcu stoličku šéfa SPF, agrorezort funguje len s jedným štátnym tajomníkom v podobe Martina Kováča. Na stole je legitímna otázka, kto bude ďalšou rezortnou dvojkou.
Najkomentovanejšie za 7 dní