Jún sa v uplynulých rokoch stal mesiacom, kedy do polí naplno vychádzajú kombajny. Žatva, ktorej primeraný termín v minulosti vychádzal najmä na júl, sa počas viacerých uplynulých rokov na juhu Slovenska začala už v júni, a to aj desať dní pred jeho koncom. Tento rok však podobný scenár zatiaľ nehrozí.

„Určite to bude tento rok neskôr. Predpokladám okolo 10. júla, možno až okolo 12.-teho či 14.teho júla,“ skonštatoval Robert Kovács, pestovateľ z okolia Hronoviec a Želiezoviec.

Na skorší termín to zatiaľ nevyzerá vo väčšine podnikov na juhu Slovenska, kde sa tradične žne najskôr. Dôvodom je chladnejšie a daždivejšie počasie, ktoré však na druhej strane praje úrodám.

„Na 980-tich hektároch pestujeme hustosiate obilniny, pšenicu, jačmeň jarný aj ozimný, olejniny, teda repku, slnečnicu, a tento rok skúšame aj sóju. U nás je kopcovitý terén, takže máme podmienky najmä pre klasické poľné plodiny. Ale úroda tento rok vyzerá nádejne. Ako sa hovorí – studený máj, v stodole raj, takže vyzerá to sľubne,“ skonštatoval aj Jozef Mechura, pestovateľ z obce Dedinka v novozámockom okrese.

Dážď skôr pomohol

Hoci májové a aj niektoré júnové zrážky boli skutočne výdatné, dážď väčšine poľnohospodárom pomohol. K poškodeniu úrody došlo pre prívalové dažde najmä v trnavskom regióne, kde veľké množstvo vody za krátky čas podmáčalo polia a spôsobilo lokálne straty.

„S výdatnými zrážkami sme nemali problém, keďže praktizujeme napríklad podrývanie pôdy. Oziminy aj jariny sú dobre naštartované a vďaka pravidelným dažďom dostávajú aj potrebný prídel vody. Tento rok je úplne iný ako vlaňajší, kedy sme sucho pociťovali už skôr, voda chýbala mesiace. Vyhliadky na tohtoročnú úrodu sú veľmi dobré, hoci chvíľami by sme potrebovali aj slnečnejšie počasie,“ dodal Ján Dzurjanin, riaditeľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Pozitíva aj pri iných plodinách

Pravidelné zrážky prospievajú aj ďalším plodinám.

„Cukrová repa vyzerá pomerne solídne. Má rada chladnejšie počasie a potrebuje vodu, takže hoci my máme aj rozsiahle závlahy, tento rok sme ich na cukrovej repe ešte nemuseli použiť. Zavlažovali sme hrášok, cibuľu či zemiaky, ale cukrová repa závlahu zatiaľ nepotrebovala, takže sme radi,“ vysvetlil pestovateľ Robert Kovács.

Poľnohospodári spravidla úrodu nechcú bližšie komentovať skôr, ako je pod strechou. V minulosti sa očakávania viackrát nenaplnili, keď dobre rozbehnutú a primerane vlhkú sezónu napokon narušilo najmä sucho. Ani teraz preto pestovatelia rekordné očakávania nekomentujú.

„Nemáme to samozrejme zatiaľ pozbierané, ale ak sa nič nestane, úroda vyzerá, že by mohla byť fajn. Pritom treba podotknúť, že tento rok museli slovenskí poľnohospodári nechať ladom 5 percent celej výmery svojej plochy. Niekedy to boli 3 percentá, teraz je to o dve percentá viac pôdy, ktoré ležia úhorom,“ skonštatoval predseda SPPK Emil Macho aj v kontexte novinky na našich poliach v podobe biopásov.

To, čo poľnohospodárov aktuálne trápi azda viac, ako množstvo úrody, sú ceny komodít. Tie totiž oproti vlaňajšku výrazne klesli.

„Do žatvy by sme mali ísť s radosťou, ale sú tu aj obavy a to práve z dôvodu, že draho založenú úrodu budeme zrejme lacno predávať. Navyše, je to rozdiel, keď dopestujete 5 ton pšenice z hektára a predáte ju po 400 eur, a keď pri lepšej úrode dopestujete 7 ton z hektára, ale predáte ju po 300 eur, alebo aj menej. Takže ceny nateraz zostávajú problémom,“ dodal Emil Macho.