Vo Vysokých Tatrách sa uskutočnilo stretnutie ministrov poľnohospodárstva strednej a východnej Európy. Rokovaní sa zúčastnil aj Didier Guillaume, francúzsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva. Slovenská agroministerka Gabriela Matečná sa pre portál poľnoinfo.sk vyjadrila, že v rámci včerajších (8.5.2019) bilaterálnych rozhovorov s francúzskym náprotivkom, neobišli ani tému budúcej európskej agropolitiky.

„Francúzskemu ministrovi som predostrela naše tri základné priority v Spoločnej poľnohospodárskej politike 2021 – 2027. Po prvé, zjednotiť priame platby naprieč Európskou úniou. Píše sa rok 2019 a priame platby u nás dosahujú 78-percent priemeru európskej dvadsaťosmičky. Je neprijateľné, aby v roku 2027 bolo Slovensko na úrovni 82-percent úniového priemeru,“ povedala Gabriela Matečná.

Celkový rozpočet pre Európsku úniu na budúce sedemročné obdobie by mal dosiahnuť výšku 1279-miliárd eur. Európsky agrosektor by si mal z tejto sumy odkrojiť 365-miliárd eur. Podľa NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva by stačilo päť miliárd eur, aby došlo k vyrovnaniu priamych platieb medzi starými a novými členskými štátmi.

„Francúzsko ústami svojho ministra podporilo snaženie nových členských krajín k dorovnaniu priamych platieb. Máme rovnaké povinnosti, ale nie rovnaké práva,“ hovorí Gabriela Matečná.

Druhou prioritou slovenského ministerstva sú viazané podpory určené pre citlivé komodity. Dnes sú na úrovni 10-percent priamych platieb plus 2-percentá určené na bielkovinové plodiny.

„Viazaná podpora sa nám páči, lebo prináša zamestnanosť a rozvoj vidieka. V tom vidia zmysel aj Francúzi. Navrhujeme, aby došlo v budúcom programovom období k zvýšeniu viazaných platieb na 13 plus 2-percentá. Francúzsky minister nemá problém našu snahu podporiť. Je to veľká vec, keď máme takéhoto rozhodujúceho spojenca, ktorý s nami doteraz toľko nehral,“ myslí si Gabriela Matečná.

Štátna pomoc diskriminuje naprieč spoločným trhom

Poslednou prioritou slovenského agroministerstva je strop pre čerpanie priamych platieb. Podľa Matečnej, aj táto téma bola predmetom diskusie.

„Naše farmy majú určitú historickú výmeru. Ak by sme ich zastropovali un block bez ohľadu na to, koľko zamestnávajú ľudí, alebo akú vytvárajú pridanú hodnotu, bolo by to výrazné pokrivenie konkurenčného prostredia. Máme za to, že stropovanie by malo byť dobrovoľné. Tým, ktorí len kosia a poberajú platby, by ale malo odzvoniť. Ak dobre nastavíme kritéria zamestnanosti a pridanej hodnoty, aj pri veľkých podnikoch vieme podporiť aktívnych poľnohospodárov a ich produkciu,“ uviedla Gabriela Matečná.

Tá s Didierom Guillaumom hovorila aj o štátnej pomoci v jednotlivých štátoch Európskej únie. Práve táto téma sa podľa slovenskej ministerky nedostáva na Radu ministrov často.

„Veľké krajiny, ktoré majú veľké rozpočty sa tvária, akoby sa nič nedialo. Pre štáty strednej a východnej Európy je to ale problém. Ak spočítame priame platby, štátnu pomoc a kofinancovanie druhého piliera, dostávame sa do absolútneho nepomeru platby na hektár v starých a nových členských krajinách. Napríklad štátna pomoc Holandska, Belgicka, alebo Nemecka vysoko prevyšuje 100-eur na hektár. Slovenská štátna pomoc je na úrovni 27-eur na hektár,“ uzavrela Gabriela Matečná.