Keď som videl, že k nám smeruje obilie z východu, povedal som kolegom, že musíme čo najviac výnosov dosiahnuť zo živočíšnej výroby. Nehovorím, že sú z chovu hospodárskych zvierat veľké zisky, ale straty nedosahujeme ani v tejto oblasti. To spomína Zoltán Cibula, predseda poľnohospodárskeho družstva v Kukučínove, ktoré okrem štandardných plodín rastlinnej výroby so silným osivárskym programom produkuje aj mlieko a bravčové mäso.

Čísla aj poznanie vzťahov

V Kukučínove v okrese Levice vzrástli za posledný rok stavy kráv z 215 na 240 dojníc, čo pomohlo zvýšiť normu obsluhy na jedného zamestnanca, a  tým ekonomiku chovu. Zoltán Cibula pôsobí v praxi od druhej polovice sedemdesiatych rokov. Pri rozhovore medzi rečou spomenie, že sa nepovažuje za papierového ekonóma, ktorý pozná len tabuľky a pritom nevie, čo sa deje v chotári či na hospodárskom dvore.

„Vidím čísla, ktoré pri rozhodovaní veľa pomôžu, no bez poznania vzťahov môžete urobiť chybný krok,“ upozorňuje dlhoročný predseda.

Poľnohospodári v Kukučínove v súčasnosti na mlieko nedoplácajú, no samotný chov nedosahuje takých ekonomických výsledkov, aby dokázal nahromadiť dostatok prostriedkov na komplexnejšie investície do modernizácie objektov. Cibula to konštatuje, nevyplakáva. Hovorí o riešeniach, ako urobiť chov efektívnejší. Len za rok 2023 vďaka zvýšenej výrobe dokázali utŕžiť o 80-tisíc eur za mlieko viac, ako za predchádzajúci rok. Vlaňajšok pritom nebol jednoduchý. Kŕmili silážou z výnimočne nepriaznivého roku 2022, keď kukurica dosiahla mizerné výsledky na celom Slovensku. A tak sú s priemernou úžitkovosťou spokojní. Veď sa produkcia od jednej kravy, v dôsledku nízkej výživovej hodnoty siláže, výraznejšie neznížila.

Vytvárať podmienky

V revolučnom roku 1989 v okrese Levice, ktorý je rozlohou najväčším na Slovensku, chovali 26-tisíc dojníc. Teraz to je 2 900 kráv, ktoré sú rozdelené v siedmich väčších chovoch. Jedným z nich je aj družstvo, kde sa Zoltán Cibula stal predsedom už na začiatku deväťdesiatych rokov.

„Niektorí predsedovia mi hovoria, tebe je ľahko, ty máš ľudí. Na to odpovedám – a čo ja prevádzkujem personálnu agentúru? Keď niekto vie dopestovať hrozno, nebude pestovať marhule. Keď ešte fungovalo spoločné družstvo, práve ľudia v  Kukučínove mali najväčší vzťah k živočíšnej výrobe. Som rád, že sa nám darí vytvárať aj v súčasnosti také podmienky, aby kolegovia u nás zostávali a prichádzali k nám pracovať do živočíšnej výroby aj mladí,“ reaguje predseda.

V Kukučínove v minulom roku vynaložili do modernizácie priestorov hovädzieho dobytka 16-tisíc eur. Pristavali objekt pre teľatá a investícia priamo súvisela práve so zvýšením produkcie mlieka. Rozhodnutie chovať viac dojníc vyvolá v najbližších mesiacoch aj ďalšie čiastkové modernizácie.

„Po investícii do teľatníka musíme zväčšiť priestor pre jalovice a následne lepšie prispôsobiť priestor aj pre dojnice,“ informuje predseda.

Produkcia mlieka je stabilizovaná

Zodpovednými za živočíšnu výrobu sú otec Ľudovít Saróka a  syn Bence Saróka. Starší je hlavným zootechnikom a v družstve pracuje už viac ako štvrťstoročie. Mladší nastúpil pred pár rokmi. Vyštudoval na nitrianskej univerzite zootechnický smer a tiež pôsobí v Kukučínove ako zootechnik. Vzájomne sa dopĺňajú. Otec skúsenosťou a syn svojou chuťou ukázať, že svoju prácu v Kukučínove robia dobre. Nevynecháva príležitosť odprezentovať dojnice či jalovice na odborných aj laických podujatiach. Posledné roky sú ich holsteinské kravy či jalovice súčasťou Agrokomplexu alebo aj podujatia, ktoré organizuje jeden z chovateľských zväzov. V  závere septembra sa práve z tohto podujatia vrátili z Nitry s troma medailami. Aj s cenou za najkrajšie vemeno, ktoré ich dojnica predviedla.

„Bence sa denne zaoberal vybranými dojnicami. Vodil ich a učil ako sa majú predviesť. A zvládli to. Poďakoval som mu za výsledky, ktoré dosiahli chovateľskou prácou a následne na súťaži,“ tvrdí predseda.

V chove hovädzieho dobytka je situácia v Kukučínove stabilizovaná a tak uvažujú aj nad perspektívou významnejšej investície.

Problémy s platobnou disciplínou bitúnkov

Pri ošípaných je to iné. Väčšina poľnohospodárov v regióne produkciu ošípaných ukončila. Spolu s obrovským chovom v Ipeľskom Sokolci sú v okrese Levice už len štyria väčší chovatelia. Jedným z  nich je Kukučínov, aj keď oni sami chov ošípaných nepovažujú za ekonomicky významný pre fungovanie družstva.

„Odstavčatá sme predávali aj zákazníkom z  regiónu. V  minulosti sa v  každom dvore chovala ošípaná. Dnes je situácia iná, dedina sa do veľkej miery zmenila, no stále tu v regióne Levíc je dostatok záujemcov, ktorí si prišli kúpiť odstavča a vychovali si vlastnú svinku. Čo s takýmito chovateľmi pre vlastnú spotrebu spravia zmätočné informácie ohľadne registrácie chovu spred pár mesiacov, neviem, no trochu sa toho obávam,“ hovorí Z. Cibula.

Upozorňuje tiež, že v posledných mesiacoch majú problém aj s platobnou disciplínou bitúnkov a  nepríjemne ich zaskočilo aj plošné zrušenie poistenia chovu zo strany jednej z poisťovní.

„Ceny sú teraz dobré, ale koľko ráz za posledných 30 rokov boli také? No často nie. Preto sú aj naše investície v tejto oblasti obmedzené. Máme tridsaťročnú technológiu a dve zamestnankyne chovu, ktoré už prekročili šesťdesiatku,“ vysvetľuje Zoltán Cibula a zdá sa, že perspektíva chovu ošípaných v Kukučínove nie je najpriaznivejšia.