Už o ôsmej ráno mal traktorista Jaroslav Gráfik zoranú vyše polovicu z päťdesiathektárovej parcely. Predseda kukučínovského družstva Zoltán Cibula bol konečne spokojný, aj keď deň predtým to ešte tak nevyzeralo.

Uvedomoval si, že ideálny termín sejby ozimnej pšenice je príliš blízko. Pole, kde by najradšej videl sejačku, však stále pokrýval hustý, prerastený výdrol repky. Aby toho nebolo málo, ráno padlo ešte štyridsať milimetrov zrážok a tak sa zdalo, že na podmáčané parcely sa nedostanú ani v tento deň. Septembrové slnko a neustály vánok však prekvapili a už v poobedných hodinách bol výdatný ranný dážď v zabudnutí a stroje mohli vstúpiť do poľa.

Skúsili to s osvedčeným podryvákom. Sklamal. Kolesá traktora prešmykovali, výkon stroja bol mizerný a spotrebovaná nafta neprinášala želaný úžitok. Pred šestnástou zapriahli sedemradličný pluh Lemken, ktorý na družstve pribudol len vlani. Traktor sa pohol a pôda, ktorá sa dovtedy len nemotorne lepila, sa zrazu podvolila sile tristo koní. Sýtozelené listy repky začali miznúť pod odvaľujúcimi sa hrudami zeme.

Zoltán Cibula bol spokojný. Pluh pracoval ako v ideálnych podmienkach a parcela sa postupne približovala založeniu novej úrody. Výkonný John Deere s pluhom nevydýchli celú noc.

Rastlinná výroba pôjde vždy

„Stroj nekupujeme na reprezentáciu, ale na prácu. V poľnohospodárstve sú často rozhodujúce okamžité rozhodnutia. Keď si poviete zajtra, možno ste svojim rozhodnutím už niečo stratili,“ hovorí Zoltán Cibula.

Ten si myslí, že ak je pôda dobre pripravená, osiata vhodnými osivami, podporenými dobrou výživou a chránená modernými prípravkami, tak sa tento prístup vráti. Pri hustosiatych obilninách sú spokojní s úrodami, ktoré presiahnu šesť ton z hektára a repka musí sypať minimálne 3,3 ton z hektára, aby sa im vrátili náklady.

„Som zástancom intenzívnej, efektívnej a rentabilnej poľnohospodárskej výroby. Rastlinná výroba pôjde vždy. Obilia bude dostatok, či na poliach bude hospodáriť súkromník alebo družstvo. Horšie je to napríklad s produkciou mlieka, ktorú udržujú najmä väčší hospodári. Želám si, aby sme v rámci domácej politiky podporili tých, ktorí majú záujem o chov zvierat,“ hovorí Zoltán Cibula.

Ten si myslí, že je dôležité podporiť záujem o živočíšnu výrobu aj u menších a mladých hospodárov. Cestou je podpora investícií, ktoré produkcia mlieka a chov ošípaných vyžadujú. V Kukučínove udržiavajú a rozvíjajú výrobu oboch. Pokiaľ pri chove ošípaných ide najmä o zachovanie pestrosti výroby a zamestnanosť, tak pri mliekovej úžitkovosti dojníc patria k najlepším na Slovensku. Priemerná denná úžitkovosť na dojnicu prekračovala za minulý rok 28 litrov mlieka. Dojnice pritom chovajú v kravínoch postavených v polovici osemdesiatych rokov.

Pred pár rokmi chceli rekonštruovať jednu z troch maštalí. Zvyšné dve opravili roky predtým a pri poslednej reagovali na vyhlásenú výzvu. Pripravili projekt, ktorý ale nebol úspešný. Nedostal sa ani do užšieho výberu, lebo nepredložili originál listu vlastníctva, ale len jeho kópiu. Ako hovorí predseda družstva, keď ich na to o rok upozornili, bolo už neskoro.

Získať prostriedky môže byť aj jednoduché

„Neboli sme úspešní u ľudí, pri ktorých sa postupne, podľa médií, odkrýva, že uprednostňovali  tých, ktorí ich podporili. Náš projekt bol dobre pripravený a premyslený. Chceli sme pre tento štát navýšiť produkciu a zlepšiť podmienky zvieratám. Áno, urobili sme chybu, že sme nedodali originál jedného dokumentu. Pýtam sa však, či pri takejto investícií v prospech výroby je to taká chyba, ktorá je nezvratná a nedá sa opraviť,“ pýta sa Zoltán Cibula.

Kravín nakoniec zrekonštruovali zo svojho. Nie v takom rozsahu, ako uvádzal projekt, ale investícia bola v určitom rozsahu nutná.

Dnes sa zapájajú prvý raz do inej výzvy, ktorú mnohí poľnohospodári z južného Slovenska dobre poznajú. Vyniká jednoduchosťou a predseda družstva zvyknutý na zložitú domácu administratívu až neverí, že získať prostriedky na investície je tak jednoduché.

„Kupujeme cisternu a žiadame o príspevok z Barossovho programu,“ hovorí Zoltán Cibula.

Ide o program podporujúci agropodnikateľov na juhu Slovenska, ktorý začal vznikať ešte v roku 2014 a Maďarsko vyhlásilo prvé výzvy v roku 2017. Viacerí poľnohospodári, ktorí prostriedky z Maďarska v minulosti využili, popisujú, aká jednoduchá administratíva projekt sprevádza. Predloženie faktúry o nákupe techniky je relevantným a najdôležitejším dokladom.

„Nešiel by som do toho maďarského projektu, keby bola vyhlásená výzva na podporu poľnohospodárskej prvovýroby u nás. Ak sa však nejakej aj dočkáme, tak musíme predložiť množstvo dokumentov, často i nezmyselných, a na samotné vyhodnotenie žiadosti čakáme aj roky. V horšom prípade sa vám ešte ozve človek, ktorý vám kladie zvláštne otázky a tvári sa, že vie, čo to vybaviť. Som občan Slovenskej republiky, ktorý rešpektuje jej zákony a chce tu žiť, pracovať a podnikať. O to viac ma mrzí, že príležitosti, ktoré sa nám ponúkali k rozvíjaniu poľnohospodárstva, zahadzujeme,“ hovorí Zoltán Cibula.