Toľko peňazí, ako smerovalo do živočíšnej výroby v minulom roku, si za posledných dvadsať rokov nepamätám. Vážim si, že sa o podpore chovu hospodárskych zvierat rozhodovalo s triezvym rozumom s cieľom zabezpečiť udržanie slovenskej produkcie mlieka, hovorí Zoltán Cibula, dlhoročný predseda poľnohospodárskeho družstva v Kukučínove, v okrese Levice.

Mdlá a bez energie

Suché leto 2022 spojené s tropickými teplotami spôsobilo, že naprieč celým Slovenskom vybuchli úrody kukurice. Výnosy boli najnižšie za ostatných pätnásť rokov a dosahovali len 4,3 tony z hektára.

Mimoriadne nízkej celoslovenskej priemerke sa v Kukučínove vlani ani len nepriblížili. Začiatkom septembra boli tamojšie kukurice často len po pás dospelého človeka a tak úroda na úrovni jednej tony z hektára nebola prekvapením. Mdlá a bez energie zostala aj kukuričná siláž, hlavné krmivo dobytka, ktoré v Kukučínove chovajú na produkciu mlieka.

„Ak by mi niekto ešte vlani v júni povedal, Cibula, nebudeš mať kukuricu, nebudeš mať siláž, nezískaš zrno, ťažko by som mu verili. Pred žatvou obilnín sme mali krásne porasty kukuríc. S príchodom horúčav rastliny rapídne upadali. Kukurice sa neopelili a zostali bez šúľkov,“ vysvetľuje predseda družstva Zoltán Cibula.

Čo najmenej ovplyvniť dennú produkciu mlieka

Už počas vlaňajšieho leta začali realizovať riešenia, aby sa znížené úrody kukurice dotkli produkcie mlieka čo najmenej. Kvalitnú siláž z predchádzajúceho roka šetrili pre produkčné dojnice. Neskôr na alternatívny program prešli všetky zvieratá. Energiu kukuričného zrna nahrádzala melasa a miaganú kukuricu, ktorú poľnohospodári poznajú pod označením CCM, vymieňali za suché kukuričné zrno.

„Aj dnes k nám smeruje kamión kukurice, ktorú sme kúpili v okrese Komárno. Cez zimu sme zas vymenili náš kŕmny jačmeň za kukuricu. V normálnom roku by sme jačmeň predali a mali z neho zisk. V zložitom období sme ho ale museli vymeniť za potrebné krmivo a rozdiel v cene doplatiť,“ hovorí v polovici augusta Z. Cibula.

V Kukučínove si kládli otázku, či je výhodnejšie kŕmiť menej vhodným krmivom alebo dať dobytku všetko to, čo potrebuje. Vyhral prístup, ktorého cieľom bolo čo najmenej ovplyvniť dennú produkciu mlieka.

„Mimoriadne podpory, ktoré sme vlani dostali v súvislosti so suchom plne využívame na nákup takých zložiek krmív, ktoré zabezpečia dobrú dojivosť. Jediná cesta znižovania stratovosti chovu hovädzieho dobytka je dojiť. Družstvo v Kukučínove má za prvých osem mesiacov medziročný výpadok v produkcii len 40 tisíc litrov mlieka,“ hovorí Zoltán Cibula.

Vzhľadom na opísané okolnosti to predseda družstva považuje za priaznivý výsledok.

Využili sektorové intervencie

V aktuálnom roku zaznamenali opäť dlhé obdobia bez zrážok, ktoré vzbudzovali obavy nad tým, ako sa podpíšu pod stav plodín. Zlepšenie situácie nastalo po žatve, s príchodom výdatných dažďov, ktoré pomohli najmä kukurici či cukrovej repe. Poľnohospodárom na západnom Slovensku, ktorí už mali úrodu hustosiatych obilnín pod strechou, prišli zrážky ako na zavolanie. Tým vo východnej časti krajiny, kde sa mala žatva naplno ešte len rozbehnúť, výrazne uškodili.

Prvovýrobcovia mlieka z levického regiónu už roky predávajú svoju produkciu prostredníctvom odbytovej organizácie. S novým programovým obdobím, ktoré začalo v januári, sa vyskytla príležitosť podporiť investície odbytových organizácií prostredníctvom sektorových intervencií. V minulosti mohli program využívať len zeleninári a ovocinári. Slovenský strategický plán zoznam podporených komodít rozšíril napríklad aj o mlieko. Odbytová organizácia tak môže z vlastných aj z európskych prostriedkov na základe operačného programu investovať. V Kukučínove týmto spôsobom získali výkonné ventilátory, ktoré sú síce majetkom odbytovky, no využívajú ich vo svojich maštaliach.

Dnes tak už celý tamojší chov hovädzieho dobytka má zabezpečenú riadenú výmenu vzduchu, čo vzhľadom na tropické letá znamená ďalší krok k dobrým životným podmienkam zvierat.

Náročné na rozhodnutia

„Sme podnik, ktorý nerobí živočíšnu výrobu preto, že je nútený. Myslíme si, že do štruktúry výroby patrí, no nemôžeme sa zaoberať len chovom hospodárskych zvierat. Musíme mať slušnú rastlinnú výrobu, lebo tam sa tvorí väčšina zisku. Som zástancom toho, že živočíšna výroba si musí na seba zarobiť toľko, aby nepotrebovala na vykrytie strát rastlinnú výrobu,“ hovorí Zoltán Cibula.

Príprava sejačky na novú sezónu, ktorá začína sejbou repky. Na fotografii agronóm Roman Sivák.

S priemernými úrodami v tomto roku sú spokojní. Napríklad repky sa urodilo od 3,7 do 4,9 ton z hektára. Vlani bola priemerná úroda nižšia – 3,8 ton z hektára.

„V minulom roku sme repku realizovali za priemernú cenu 650 eur. Tohtoročná cena má ďaleko od tejto úrovne a tak ani s vyššími úrodami nedosiahne minuloročnú tržbu z hektára. Nehovorím, že tá vlaňajšia cena bola rozumná. Bola ale rozumná cena močoviny za 950 eur za tonu? Veď Duslo Šaľa dosiahlo rekordný zisk a veľmi dobre vedeli, že tá cena je skutočne vysoká a my sme obrovským spôsobom prispeli k navýšeniu tohto zisku. Poľnohospodárstvo sa stalo mimoriadne náročné na rozhodnutia. Desiatky premenných sa menia v každej chvíli. Neviete za čo vyrobíte, koľko vyrobíte a ani za koľko predáte. Niekedy sa mi zdá, že aj pri hre kariet máte väčšiu istotu,“ uzatvára Z. Cibula.