Slovensko žiada vytvorenie špeciálneho fondu na kompenzáciu poľnohospodárov, ktorí budú prichádzať o príjmy následkom nadmerných dovozov z Ukrajiny. Na pondelkovom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) to uviedol slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Richard Takáč.

Otázka obchodnej dohody EÚ s Ukrajinou bola do programu zasadania zaradená na žiadosť Slovenska. Takáč kritizoval dohodu Ukrajiny s EÚ z júna tohto roku, ktorá má dlhodobo určiť obchodné vzťahy oboch strán. Dohoda predstavuje návrat k pôvodnej zmluve z roku 2016 založenej na dovozných kvótach s určitými obmenami, pričom v prípade niektorých agropotravinových výrobkov boli tieto kvóty zvýšené, alebo zrušené úplne. V porovnaní s verziou DCFTA (Hlboká a komplexná dohoda o voľnom obchode) z roku 2016 sa kvóty pre takzvané „citlivé“ komodity mierne zvýšili oproti úrovni pred vojnou. Pre ďalšiu skupinu komodít stanovuje modifikovaná dohoda kvóty na základe maximálnych dovozných objemov v čase po roku 2022 a pre zvyšok zavádza úplnú liberalizáciu obchodu.

Kvóty, štandardy 

„Zvýšenie kvót nie je mierne, ale dramatické a priamo ohrozuje slovenských pestovateľov, chovateľov, včelárov i producentov potravín. Dovážané výrobky navyše nebudú musieť spĺňať naše normy. Ukrajine stačí splniť výrobné normy do roku 2028, pričom v prechodnom období budú naši poľnohospodári znevýhodní dvakrát – z hľadiska ceny aj kvality. Nemôžeme dopustiť takého ohrozenie spotrebiteľov a zároveň likvidáciu producentov,“ uviedol Takáč na plenárnom zasadaní rady Agrifish.

V súčasnosti prebieha v Rade EÚ schvaľovanie tejto dohody a aktuálne, do konca roka, platia pre obchod EÚ s Ukrajinou dočasné pravidlá.

Slabšia brzda ako pri Mercosure

Slovenský minister síce hodnotil pozitívne zábezpeky, ktoré umožňujú jednotlivým členským štátom aktivovať ochranné mechanizmy, avšak tieto by podľa neho mali byť prepracovanejšie.

„Potrebujeme spoľahlivý ochranný mechanizmus, ktorý zabezpečí náležitú ochranu pred narušením trhu. Stále nám chýbajú informácie o tom, ako sa tento ochranný mechanizmus aktivuje a na základe akých prahových hodnôt. Nie je taký dobrý ako v prípade dohody s krajinami Mercosuru,“ uviedol.

Podpora nielen od susedov

Takáča podporilo viacero ministrov a to nielen z krajín susediacich s Ukrajinou, ktoré následkom nadmerného dovozu z tejto krajiny trpia najviac. Podporili vytvorenie špeciálneho fondu, lepšie zábezpeky v prípade narušenia trhu i opätovné prehodnotenie kvót.

„Postupné navyšovanie kvót a postupné zosúlaďovanie štandardov predstavuje riziko narušenia podmienok trhu,“ uviedol Kostas Tsiaras, grécky minister pre vidiecke oblasti a potraviny.

Rumunský minister poľnohospodárstva Florin-Ionuț Barbu žiadal revíziu tarifných kvót pre obilie, pšenicu, kukuricu či vajcia a problém podľa neho predstavuje aj dovoz sladu nad rámec kvót.

„Veríme, že Komisia bude uplatňovať bezpečnostné klauzuly. Tie sa však netýkajú tovarov, ktoré boli pôvodne liberalizované, napríklad repky. Preto žiadame Komisiu, aby informovala o možnostiach chrániť sa v prípade nadmerného dovozu,“ uviedol poľský minister poľnohospodárstva Stefan Krajewski.

Zástupcovia Nemecka a Švédska naopak vyjadrili presvedčenie, že dohoda je nastavená dobre a farmárom poskytuje potrebné záruky. Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen ubezpečil radu, že ochranné klauzuly v zmluve sú dostatočné.

„Poistka sa dá aktivovať, ak by ďalšie ústupky spôsobili vážne problémy EÚ ako celku alebo na trhu jednej alebo viacerých členských krajín. Tiež v prípade štandardov, pokiaľ to, čo Ukrajina dosiahne, nebude dostatočné, máme možnosť siahnuť na túto poistku,“ uviedol Hansen.

Minister poľnohospodárstva Dánska, predsedníckej krajiny v EÚ, Jacob Jensen uviedol, že berie na vedomie námietky Slovenska a ubezpečil, že vývoj na trhu pozorne sleduje spoločne s Komisiou. Na záver diskusie pripomenul, že si spomína na rok 2004, keď do EÚ pristúpilo desať štátov.

„Aj vtedy sme museli hľadať riešenia,“ uviedol.

Schvaľovanie

Vytvorenie osobitného fondu na kompenzáciu poľnohospodárov žiadali Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Bulharsko už v júli, keď spoločne predložili námietky voči dohode a žiadali jej revíziu. Požadovali, aby sa všetky kvóty vrátili na úroveň pred ruskou inváziou, či aby mali jednotlivé štáty možnosť sami si určovať kvóty. Trvali zároveň na tom, že na trh EÚ sa nesmú dostať žiadne produkty, ktoré nespĺňajú štandardy EÚ.

Podľa zdrojov blízkych Rade EÚ sa očakávalo, že napriek odporu viacerých štátov bude obchodná dohoda s Ukrajinou tento mesiac schválená na úrovni Rady EÚ. Richard Takáč neuviedol žiadne konkrétne fakty, ktoré by potvrdzovali „vážne narušenie trhu“ v prípade Slovenska, kvôli ktorému by podľa dohody mohol žiadať spustenie ochranného mechanizmu. Svojím vystúpením však v čase procesu schvaľovania pripomenul, že stanovisko EÚ nie je jednotné.

Ukrajina môže v súčasnosti bez obmedzení vyvážať do EÚ mliečne výrobky, ako jogurty a kefíry, či huby, hroznovú šťavu. Takzvané citlivé produkty ako sú cukor, hydina, vajcia, pšenica, kukurica či med sa môžu do EÚ dovážať približne v množstvách spred vojenského napadnutia Ukrajiny.