Zadajte hľadaný výraz

Branding Ematech 2020-07 LEFT
Branding Ematech 2020-07 RIGHT
Branding Ematech 2020-07 TOP
Článok dňa Legislatíva Z domova

Široká iniciatíva predkladá návrh reformy pozemkového vlastníctva

Pozemkové úpravy sa na Slovensku roky zanedbávali. Tento fakt má dosah na celé hospodárstvo aj krajinu ako celok. Upozorňujú na to predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Komory pozemkových úprav aj Združenie miest a obcí Slovenska. Ich spoločná iniciatíva predstavila projekt Komplexnej pozemkovej reformy, ktorá má situáciu riešiť.

„Usporiadanie, respektíve neusporiadanie pozemkových vzťahov ovplyvňuje všetky oblasti nášho hospodárstva. Preto sa k iniciatíve pripojilo nielen 15 organizácií, ktoré sa podieľali na príprave dokumentu, ale aj ďalšie organizácie z hospodárskeho života Slovenska. Predstavujeme materiál ako iniciatívu, ktorú vieme teraz využiť. Štát by sa mal zamyslieť a zdynamizovať proces riešenia pozemkových úprav práve v čase, keď sa rysujú prostriedky z Európskej únie, ktoré sú adresované na podobné druhy podpôr,“ uviedol prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Tomáš Malatinský.

Iniciatíva upozorňuje na to, že Slovensko má stále nevyčerpané prostriedky z končiaceho sa programového obdobia a taktiež má pred sebou možnosť čerpať peniaze aj z nového programovacieho obdobia. K týmto zdrojom sa môžu pridať aj peniaze, ktoré Európska únia vyčlenila na obnovu hospodárstva. Dôležitosť členovia iniciatívy vidia najmä v tom, že s rozdrobenosťou vlastníctva sa od vzniku samostatného Slovenska neurobilo takmer nič

Predložili dokument, ktorý navrhuje konkrétne riešenia

„Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie môžeme skonštatovať, a je to maslo na hlave každej jednej vlády, ktorá tu bola, že reštitúcie nie sú dokončené, s užívaním sú problémy napríklad v poľnohospodárstve a vlastník sa nevie efektívne dostať k svojej pôde. Pozemkové úpravy sa uskutočnili na 12-tich percentách územia a jediné, čo môžeme skonštatovať, že sa spravilo, je aktualizácia a obnova evidencie pozemkov. Tie sú zapísané v katastri takmer na 100 percent,“ dodal Vladimír Uhlík z Komory pozemkových úprav.

Iniciátori predložili verejnosti aj štátnym predstaviteľom dokument, ktorý navrhuje konkrétne riešenia v rozdrobenosti pozemkov a s nimi súvisiacimi problémami. Dokument má viacero bodov.

„Jedným z nich je usporiadanie pozemkového vlastníctva v extravilánoch formou pozemkových úprav, v zastavaných územiach formou obnovy katastrálneho operatívneho mapovania, keďže na 50-tich percentách územia máme mapy staré aj sto rokov a nie je tu istota a jednoznačnosť týchto máp a vlastníckych vzťahov. Ďalej je to úprava vlastnícko-užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, pretože problémy v poľnohospodárstve neodstránime iným spôsobom ako tým, že v tom urobíme poriadok, nastavíme podmienky rovnovážne pre veľkých aj malých, vlastníkov aj užívateľov,“ povedal Uhlík.

K ďalším bodom, ktoré sú podľa iniciatívy potrebné, je aj rozšírenie funkcionality katastrálneho portálu tak, aby integroval viaceré údaje jednoducho a prehľadne a dával samosprávam, poľnohospodárom, aj ďalším vlastníkom a užívateľom pôdy možnosť čerpať z neho všetky informácie a orientovať sa vo vlastníckych vzťahoch a hospodárení na pôde.

Na usporiadanie pozemkov sa pozerať nadrezortne

„Potrebná je koordinačná schéma usporiadania pozemkového vlastníctva. To znamená, že my potrebujeme sa na usporiadanie pozemkov pozerať nadrezortne, so všetkými rezortmi, samosprávami, vlastníkmi. Nie ako teraz, že to dostalo do vienka ministerstvo pôdohospodárstva, lebo mu to patrí asi najviac. My však hovoríme o tom, že by mal tieto veci koordinovať nejaký nadrezortný orgán, ktorý by mal skĺbiť aj problémy životného prostredia, dopravy, samosprávy do jedného celku,“ dodal Uhlík.

K reforme by v poslednom kroku mali patriť aj legislatívne zmeny. Po uvedení všetkých krokov do praxe by reforma mala pomôcť aj zelenému naštartovaniu ekonomiky.

„Všetky problémy, ktoré denno-denne riešime, či sú to problémy na poliach, zelené témy, menšie parcely, vodozádržné opatrenia, remízky, na to všetko má vplyv aj pôda ako výrobný prostriedok. Musíme pochopiť, že pokiaľ nebudeme mať komplexné pozemkové úpravy, všetky vysnívané veci okolo rybníkov, remízok, menších lánov a podobne, budú len naivné predstavy. Reforma je všeliek na mnoho boľačiek v poľnohospodárstve. Všetkých poľnohospodárov v jednotlivých katastroch táto reforma nútene posadí za jeden stôl, kde sa budú musieť dohodnúť – ty hospodáriš tu, ja zas tu. Navyše to uľahčí aj vydávanie pôdy od Slovenského pozemkového fondu napríklad malým a začínajúcim poľnohospodárom. Pretože fond by často aj chcel vydať pôdu, ale tá je tak rozbitá, že je to nevykonateľné,“ hovorí predseda SPPK Emil Macho.

Rezort považuje za reálne vykonať úpravy za 30 rokov

Ministerstvo pôdohospodárstva už dlhšie označuje problematiku pozemkových úprav za jednu zo svojich priorít. Píše sa o nej aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády.

„Materiál s názvom „Komplexná pozemková reforma“ obsahuje veľa známych skutočností a vcelku reálne a úplne popisuje súčasný stav. Rovnako môžeme súhlasiť s niektorými ďalšími návrhmi, ktoré sú v dokumente uvedené. Dovoľujeme si však vyjadriť pochybnosti o reálnosti vykonať pozemkové úpravy za 10-15 rokov, a to najmä z kapacitných dôvodov štátnej správy ako aj zhotoviteľskej obce. Rovnako po preštudovaní materiálu považujeme jeho názov v porovnaní s jeho obsahom za priveľmi ambiciózny, nakoľko určite nejde o komplexnú pozemkovú reformu,“ uviedla hovorkyňa rezortu Anežka Hrdá.

Rezort považuje za reálne vykonať pozemkové úpravy za 30 rokov tak , ako to uviedlo aj jeho bývalé vedenie ešte vo vlani zverejnenom a prijatom materiály Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR.

„Aj bez vonkajších podnetov, pracujeme na príprave možností čerpania prostriedkov z plánu obnovy Next Generation EU práve na projekty pozemkových úprav a na realizáciu spoločných zariadení a opatrení,“ dodala Hrdá.

Podľa nej by vedenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry malo do konca týždňa podpísať 130 zmlúv na vykonanie pozemkových úprav v 120-tich katastrálnych územiach na Slovensku.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1569 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

9 komentárov

  1. DL
    8. septembra 2020

    Pár poznámok.
    Pripojil sa aj ZMOS – ja sa len pýtam či aj ZMOS sa bude podielať na spolufinancovaní. Každý rok obce mestá pýtaju dane za nehnuteľnosti aj v extraviláne. Každoročne je to min. 96 mil. EUR a to je pomerne ešte slabý odhad. Koľko EUR dajú obce a mestá do extravilánu – s určitosťou my poľnohospodári môžeme povedať, že je to minimum. Takže ZMOS ruku na srdce a porozmýšlajte či by nebolo vhodné aby ste to financovali aj Vy, aj z morálneho hľadiska.
    Boli debaty za exministerky Matečnej, že či to bude 20 alebo 30 rokov – a hopsla už to geodeti vedia spraviť za 15 rokov?.
    Len sa modlime aby to prefinancovala EÚ ale aj s realizáciou spoločných zariadení, lebo ak to bude financovať štát – tak to sa toho tak skoro nedočkáme.
    Ešte ma napadá otázka, či sa zase nebudú chcieť určité skupiny niektorých profesií nabaliť zase na úkor nás poľnohospodárov.

    Odpovedať
    1. DL
      8. septembra 2020

      ps. najrýchlejšie čo som našiel je tu pozrite sa koľko vybrali obce na dani z nehnuteľností (samozrejme treba rátať, že je okrem OP, TTP, zastavané plochy a nádvoria, budovy a tak)
      https://cenastatu.sme.sk/kv-pus-po/graph/table1/row002/2019/

    2. Marian Bulla
      8. septembra 2020

      A koľko eur dávajú do extravilánu poľnohospodári keď už dostávajú tie dotácie ? S určitosťou môžeme povedať, že je to minimum. Takže ruku na srdce a poďte príkladom.

  2. DL
    8. septembra 2020

    Vážený pán Marian Bulla
    takže ročne okolo polí mám minimálne jeden mesiac keď nie viac jeden traktor s bočným mulčovačom okolo rolí, orezávam stromy ktoré presahujú z dialnice, ked popadajú, robím okolo kanálov lebo sa o ne nikto nestará /a nielen smena 8 hodín/. A ak už ste chceli kopnúť do nás poľnohospodárov tak sa Vám to moc nevyšlo.
    Pozrite si na definíciu načo majú slúžiť dotácie a definiciu daní podľa daňovej teorie a politiky.
    ak sa nemýlim ste geodet – koľko ste zarábali v 90 rokoch hodinovú mzdu a teraz. koľko stojí tona pšenice atd v 90 rokoch a teraz.
    a ešte ste nepovedali jednu vec ľudom – že tými pozemkovými úpravami chcete vyriešiť aj pozemky pod cestami, pod škôlkami, pod kanálmi – nie je to v konečnom meradle zoštátnenie?

    Odpovedať
    1. Marian Bulla
      8. septembra 2020

      Ja ani nedostávam dotácie a robím podobné veci ako Vy. Ale o to teraz nejde. Vyzývate ZMOS, teda samosprávy, aby sa podieľali na financovaní PÚ. Oni ich aj za tie dane, ktoré Vám ležia v žalúdku, aj v rámci možností robia, a to s veľkých úspechom.
      Len pripomínam, že nie sú to obce, ktoré 30 rokov deklarujú v programových vyhláseniach, že PÚ sú pre nich prioritou a idú sa robiť, lebo je to dôležité. Je to štát a ten zlyháva. Verte mi, že keby to bolo len na obciach, tak by sme boli v oveľa lepšej situácii.
      A k tým cestám, kanálom a pod. – to nehovoria geodeti, to hovorí štát. A nie zoštátnenie, to máte odkiaľ ? Uveďte tu zdroj, kde niekto povedal, že sa ide niečo zoštátňovať. Štát len opakuje, že chce tieto pozemky vysporiadať. Či už to bude formou PÚ, vykúpením alebo vyvlastnením, všetko sú to zákonné postupy. Druhá vec je tá, že sa mu to nedarí.

    2. anton julény
      8. septembra 2020

      riešenie problému vlastníctva pod infraštruktúrou je problém, ale nerieši sa zoštátnením, ale primeranou náhradou v pozemkoch. zvykli sme, že pod diaľnicami sa pozemky vykupujú, lebo je to pohodlné a pre niekoho aj výhodné. ale ak za svoje pozemky, od ktorých ste ako poľnohospodár závislý dostanete peniaze, tak koľko si ich kúpite inde? odhadujem, že nikde. Preto by ste mali trocha zmeniť pohľad a využiť pozemkové úpravy na riešenie aj týchto problémov.

      https://dennikn.sk/blog/2008245/pozemkove-upravy-aku-cenu-ma-projektant-pozemkovych-uprav/

  3. Vincent Nagy
    8. septembra 2020

    Veľa sa hovorí o pozemkových úpravach, akože všetko sa tým vyrieši. V našej obci boli zapísané pozemkové úpravy už v roku 2011. Z môjho laického pohľadu boli tak zbabrané, že nič nevyriešia! Jediný prínos je snáď ten, že na väčšine parciel je len jeden vlastník. avšak pre poľnohospodára nevyriešilo skoro nič. Ako môže obrábať parcelu o rozmere 20m x 30m? Ani s konským záprahom bez toho aby vstúpil na susednú parcelu, a to môže vyvolať konflikt. Podľa mňa, mali sa urobiť /nakresliť/ cesty a parcely mali byť od jednej cesty po druhú cestu. Stroje by tak otáčali na konci, na ceste. To znamená, ak má pozemok 600m2, tak by bol trebárs 100m dlhý a 6m široký. Určite by to nevyriešilo všetky terajšie problémy s užívaním v našej obci, ale odhadujem že min. 90% áno. Naviac ak dominantný užívateľ nemá záujem sa s malými SHR dohodnúť! A nepomôže Vám ani pozemkový úrad, pretože v obciach kde prebehli pozemkové úpravy nemôže podľa §12a ods. 19 zákona o nájme vyčleniť pôdu do podnájmu. Neostáva Vám nič iné, len dať žalobu na súd a čakať roky na rozhodnutie súdu. Predmetnú odpoveď pozemkového úradu zo dňa 3.9.2018 môžem poskytnúť. Dodávam, včera 7.9.2020 bolo pojednávanie na súde, ďalšie bude 30.11.2020. Ak sa budú odvolávať? Dokedy to bude trvať? A dominantný užívateľ si veselo pôdu užíva, berie úrodu aj dotácie a smeje sa Vám do ksichtu!

    Odpovedať
  4. DL
    8. septembra 2020

    Pán Bulla, čo sem stále ťaháte dotácie. Dotácie a dane sú dve odlišné veci.
    Rád by som vedel, ktoré obce to robia a koľko ich je. Dobrá reklama im len prospeje. Ale pripúšťam, že tak ako medzi farmármi sú dobrí lepší horší tak sú aj obce dobré lepšie horšie.
    A ak ste ma vyzvali na to aby som šiel príkladom nemám problém ale bolo by vhodné ak by sa aj o príkladoch hovorilo – lebo ja nie som človek čo všetko vie ale som človek ktorý sa chce učiť, pozerať kde sa to robí lepšie.
    Chcel by som veriť Vašej teorii, že to nie je zoštátnenie (možno som nepoužil správny výraz). Len zostáva odpoveď na otázku, som vlastníkom pozemkov (nie len jedného, nie kúpeného) ide mi cez ne odvodnovací kanál ktorý je síce zakreslený v C stave ale je orná pôda – ŠVP ani Hydromelirácie sa k nemu nepriznávajú, takisto ide aj cesta prvej triedy, druhej aj tretej, pýtam sa ako to chce VUC riešiť – už dlho si robia analýzy. Po tých pozemkových úpravách už budú dúfajme všetko zakreslené vlastníci stavieb známy pozemky vyriešené. Zo zákona na cesty atd mi môže byť znížená výmera do 10% ak sa nemýlim , hovoríte tam ešte o vykúpení a iných možnostiach. Bodaj by ste mali pravdu – len sa pýtam a čo doteraz, čo keď pozemkové úpravy budú o 10, 20, 30 rokov – to tu bude bezprávie dovtedy. A takýchto prípadov je veľmi veľa – to sa každý má dožadovať svojich práv súdnou cestou?

    Odpovedať
    1. Marian Bulla
      8. septembra 2020

      Nikde nie je napísané načo majú obce použiť miestne dane, kde patrí aj daň z nehnuteľností. Je to jeden zo zdrojov ich financovania.
      V našom regióne má väčšina obcí spracované alebo spracúva jednoduché PÚ, presné čísla neviem (celková štatistika nie je dostupná). Tým chcem povedať len to, že obce si nemôžu dovoliť nič nerobiť, ako to často praktizuje štát, tak robia čo môžu. Ale nemôžu hasiť všade.
      Fatálne zlyhanie je aj to čo popisujete. Nevysporiadané pozemky pod cestami, školami, družstvami atď (na čo si len spomeniete), je realita celej krajiny a netýka sa len Vás. A nemyslím si, že jediným úskalím je nedostatok peňazí. Nar. na PÚ bolo peňazí dosť, napriek tomu sa nerobia už 10 rokov. Život nie je čiernobiely.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.