Široká iniciatíva predkladá návrh reformy pozemkového vlastníctva
Pozemkové úpravy sa na Slovensku roky zanedbávali. Tento fakt má dosah na celé hospodárstvo aj krajinu ako celok. Upozorňujú na to predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Komory pozemkových úprav aj Združenie miest a obcí Slovenska. Ich spoločná iniciatíva predstavila projekt Komplexnej pozemkovej reformy, ktorá má situáciu riešiť.
„Usporiadanie, respektíve neusporiadanie pozemkových vzťahov ovplyvňuje všetky oblasti nášho hospodárstva. Preto sa k iniciatíve pripojilo nielen 15 organizácií, ktoré sa podieľali na príprave dokumentu, ale aj ďalšie organizácie z hospodárskeho života Slovenska. Predstavujeme materiál ako iniciatívu, ktorú vieme teraz využiť. Štát by sa mal zamyslieť a zdynamizovať proces riešenia pozemkových úprav práve v čase, keď sa rysujú prostriedky z Európskej únie, ktoré sú adresované na podobné druhy podpôr,“ uviedol prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Tomáš Malatinský.
Iniciatíva upozorňuje na to, že Slovensko má stále nevyčerpané prostriedky z končiaceho sa programového obdobia a taktiež má pred sebou možnosť čerpať peniaze aj z nového programovacieho obdobia. K týmto zdrojom sa môžu pridať aj peniaze, ktoré Európska únia vyčlenila na obnovu hospodárstva. Dôležitosť členovia iniciatívy vidia najmä v tom, že s rozdrobenosťou vlastníctva sa od vzniku samostatného Slovenska neurobilo takmer nič
Predložili dokument, ktorý navrhuje konkrétne riešenia
„Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie môžeme skonštatovať, a je to maslo na hlave každej jednej vlády, ktorá tu bola, že reštitúcie nie sú dokončené, s užívaním sú problémy napríklad v poľnohospodárstve a vlastník sa nevie efektívne dostať k svojej pôde. Pozemkové úpravy sa uskutočnili na 12-tich percentách územia a jediné, čo môžeme skonštatovať, že sa spravilo, je aktualizácia a obnova evidencie pozemkov. Tie sú zapísané v katastri takmer na 100 percent,“ dodal Vladimír Uhlík z Komory pozemkových úprav.
Iniciátori predložili verejnosti aj štátnym predstaviteľom dokument, ktorý navrhuje konkrétne riešenia v rozdrobenosti pozemkov a s nimi súvisiacimi problémami. Dokument má viacero bodov.
„Jedným z nich je usporiadanie pozemkového vlastníctva v extravilánoch formou pozemkových úprav, v zastavaných územiach formou obnovy katastrálneho operatívneho mapovania, keďže na 50-tich percentách územia máme mapy staré aj sto rokov a nie je tu istota a jednoznačnosť týchto máp a vlastníckych vzťahov. Ďalej je to úprava vlastnícko-užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, pretože problémy v poľnohospodárstve neodstránime iným spôsobom ako tým, že v tom urobíme poriadok, nastavíme podmienky rovnovážne pre veľkých aj malých, vlastníkov aj užívateľov,“ povedal Uhlík.
K ďalším bodom, ktoré sú podľa iniciatívy potrebné, je aj rozšírenie funkcionality katastrálneho portálu tak, aby integroval viaceré údaje jednoducho a prehľadne a dával samosprávam, poľnohospodárom, aj ďalším vlastníkom a užívateľom pôdy možnosť čerpať z neho všetky informácie a orientovať sa vo vlastníckych vzťahoch a hospodárení na pôde.
Na usporiadanie pozemkov sa pozerať nadrezortne
„Potrebná je koordinačná schéma usporiadania pozemkového vlastníctva. To znamená, že my potrebujeme sa na usporiadanie pozemkov pozerať nadrezortne, so všetkými rezortmi, samosprávami, vlastníkmi. Nie ako teraz, že to dostalo do vienka ministerstvo pôdohospodárstva, lebo mu to patrí asi najviac. My však hovoríme o tom, že by mal tieto veci koordinovať nejaký nadrezortný orgán, ktorý by mal skĺbiť aj problémy životného prostredia, dopravy, samosprávy do jedného celku,“ dodal Uhlík.
K reforme by v poslednom kroku mali patriť aj legislatívne zmeny. Po uvedení všetkých krokov do praxe by reforma mala pomôcť aj zelenému naštartovaniu ekonomiky.
„Všetky problémy, ktoré denno-denne riešime, či sú to problémy na poliach, zelené témy, menšie parcely, vodozádržné opatrenia, remízky, na to všetko má vplyv aj pôda ako výrobný prostriedok. Musíme pochopiť, že pokiaľ nebudeme mať komplexné pozemkové úpravy, všetky vysnívané veci okolo rybníkov, remízok, menších lánov a podobne, budú len naivné predstavy. Reforma je všeliek na mnoho boľačiek v poľnohospodárstve. Všetkých poľnohospodárov v jednotlivých katastroch táto reforma nútene posadí za jeden stôl, kde sa budú musieť dohodnúť – ty hospodáriš tu, ja zas tu. Navyše to uľahčí aj vydávanie pôdy od Slovenského pozemkového fondu napríklad malým a začínajúcim poľnohospodárom. Pretože fond by často aj chcel vydať pôdu, ale tá je tak rozbitá, že je to nevykonateľné,“ hovorí predseda SPPK Emil Macho.
Rezort považuje za reálne vykonať úpravy za 30 rokov
Ministerstvo pôdohospodárstva už dlhšie označuje problematiku pozemkových úprav za jednu zo svojich priorít. Píše sa o nej aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády.
„Materiál s názvom „Komplexná pozemková reforma“ obsahuje veľa známych skutočností a vcelku reálne a úplne popisuje súčasný stav. Rovnako môžeme súhlasiť s niektorými ďalšími návrhmi, ktoré sú v dokumente uvedené. Dovoľujeme si však vyjadriť pochybnosti o reálnosti vykonať pozemkové úpravy za 10-15 rokov, a to najmä z kapacitných dôvodov štátnej správy ako aj zhotoviteľskej obce. Rovnako po preštudovaní materiálu považujeme jeho názov v porovnaní s jeho obsahom za priveľmi ambiciózny, nakoľko určite nejde o komplexnú pozemkovú reformu,“ uviedla hovorkyňa rezortu Anežka Hrdá.
Rezort považuje za reálne vykonať pozemkové úpravy za 30 rokov tak , ako to uviedlo aj jeho bývalé vedenie ešte vo vlani zverejnenom a prijatom materiály Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR.
„Aj bez vonkajších podnetov, pracujeme na príprave možností čerpania prostriedkov z plánu obnovy Next Generation EU práve na projekty pozemkových úprav a na realizáciu spoločných zariadení a opatrení,“ dodala Hrdá.
Podľa nej by vedenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry malo do konca týždňa podpísať 130 zmlúv na vykonanie pozemkových úprav v 120-tich katastrálnych územiach na Slovensku.
Pár poznámok. Pripojil sa aj ZMOS – ja sa len pýtam či aj ZMOS sa bude podielať na spolufinancovaní. Každý rok obce mestá pýtaju dane za nehnuteľnosti aj v extraviláne. Každoročne je to min. 96 mil. EUR a to je pomerne ešte slabý odhad. Koľko EUR dajú obce a mestá… Celý komentár »
ps. najrýchlejšie čo som našiel je tu pozrite sa koľko vybrali obce na dani z nehnuteľností (samozrejme treba rátať, že je okrem OP, TTP, zastavané plochy a nádvoria, budovy a tak)
https://cenastatu.sme.sk/kv-pus-po/graph/table1/row002/2019/
A koľko eur dávajú do extravilánu poľnohospodári keď už dostávajú tie dotácie ? S určitosťou môžeme povedať, že je to minimum. Takže ruku na srdce a poďte príkladom.
Vážený pán Marian Bulla takže ročne okolo polí mám minimálne jeden mesiac keď nie viac jeden traktor s bočným mulčovačom okolo rolí, orezávam stromy ktoré presahujú z dialnice, ked popadajú, robím okolo kanálov lebo sa o ne nikto nestará /a nielen smena 8 hodín/. A ak už ste chceli kopnúť… Celý komentár »
Ja ani nedostávam dotácie a robím podobné veci ako Vy. Ale o to teraz nejde. Vyzývate ZMOS, teda samosprávy, aby sa podieľali na financovaní PÚ. Oni ich aj za tie dane, ktoré Vám ležia v žalúdku, aj v rámci možností robia, a to s veľkých úspechom. Len pripomínam, že nie… Celý komentár »
riešenie problému vlastníctva pod infraštruktúrou je problém, ale nerieši sa zoštátnením, ale primeranou náhradou v pozemkoch. zvykli sme, že pod diaľnicami sa pozemky vykupujú, lebo je to pohodlné a pre niekoho aj výhodné. ale ak za svoje pozemky, od ktorých ste ako poľnohospodár závislý dostanete peniaze, tak koľko si ich… Celý komentár »
Veľa sa hovorí o pozemkových úpravach, akože všetko sa tým vyrieši. V našej obci boli zapísané pozemkové úpravy už v roku 2011. Z môjho laického pohľadu boli tak zbabrané, že nič nevyriešia! Jediný prínos je snáď ten, že na väčšine parciel je len jeden vlastník. avšak pre poľnohospodára nevyriešilo skoro… Celý komentár »
Pán Bulla, čo sem stále ťaháte dotácie. Dotácie a dane sú dve odlišné veci. Rád by som vedel, ktoré obce to robia a koľko ich je. Dobrá reklama im len prospeje. Ale pripúšťam, že tak ako medzi farmármi sú dobrí lepší horší tak sú aj obce dobré lepšie horšie. A… Celý komentár »
Nikde nie je napísané načo majú obce použiť miestne dane, kde patrí aj daň z nehnuteľností. Je to jeden zo zdrojov ich financovania. V našom regióne má väčšina obcí spracované alebo spracúva jednoduché PÚ, presné čísla neviem (celková štatistika nie je dostupná). Tým chcem povedať len to, že obce si… Celý komentár »