Mlieko je osud Oravy. Čo iné robiť v regióne, kde orná pôda tvorí zväčša len bezvýznamnú časť pôdneho fondu tamojších poľnohospodárov? Rastlinná výroba takmer nepripadá do úvahy a tá živočíšna bola z historického hľadiska vždy reprezentovaná chovom hovädzieho dobytka. Aj ten sa za posledné desaťročia zmenil. Pinzgauské, višňovočervené kravy, ktoré sú z hľadiska telesnej schránky vhodné do týchto nehostinných podmienok, kde zima zväčša nepovie posledné slovo ani v období, keď už na juhu sejú jačmene, vytlačila ekonomika.

V rozhodujúcom parametri, koľko mlieka poskytne dojnica za rok, pinzgauské kravy nemohli súťažiť. A tak aj na Orave máme najmä víťazov reprezentovaných kombinovaným slovenským strakatým plemenom, alebo mliekovým holsteinom.

Orava by mohla zaliať Slovensko mliekom

Do štyroch slovenských mliekarní tečie od oravských poľnohospodárov každoročne 35 miliónov litrov mlieka. Toľko, čo by podľa našej priemernej spotreby zasýtilo 200 tisíc obyvateľov Slovenska.

Ak by všetci na Orave produkovali s takou extrémnou intenzitou, ako Poľnohospodárske výrobno obchodné družstvo v Zubrohlave (okres Námestovo), vedel by severný kút Slovenska nakŕmiť bezmála 2 milióny ľudí!

Družstvo, ktoré vedie Daniel Hajdučík hospodári na štyristo hektároch pôdy a ročne dodajú spracovateľovi 1,8 milióna litrov mlieka. Z každého hektára poľnohospodárskej pôdy tak získajú 4500 litrov mlieka. Pri vlaňajšej priemernej cene, im prinieslo mlieko z hektára tržby vo výške asi 1500 eur.

Ešte pred dvoma rokmi, keď ceny rastlinných komodít dosahovali dlhodobo stabilné úrovne, by na takýto finančný efekt z hektára bola potrebná priemerná úroda repky vo výške 4 tony a pšenice dokonca približne 9 ton z hektára.

Špičkové farmy živočíšnej výroby nemajú na investície

Farmy bez živočíšnej výroby, ktoré dosahujú takéto mimoriadne výsledky z hektára sú zväčša kapitálovo dobre vybavené. Ziskovosť rastlinnej výroby to dovoľuje a tak u týchto hospodárov vidíme nové a výkonné stroje.

Aj farmy živočíšnej výroby sú na Slovensku špičkové. Ak si zachováme optiku oravského hospodárenia, tak objemom produkcie z hektára spomínaná Zubrohlava a úžitkovosťou na dojnicu napríklad družstvá v Tvrdošíne či Bobrove.

Slovenské mliečne farmy však spája, že aj napriek výnimočným ukazovateľom nedokážu zo svojich tržieb vytvoriť dostatok zdrojov na investície. Zväz prvovýrobcov mlieka dokonca spočítal, že až tri štvrtiny slovenského mlieka tečie od našich chovateľov z priestorov, ktoré majú viac ako 30 rokov. Ekonomika mliečnej produkcie až na malé výnimky nedovoľuje investovať vlastné zdroje do nových stavieb a technológií.

Beztrhová produkcia nie je riešenie

Nové stroje, budovy či technológie sú aj na Orave dokonale skryté a je potrebné ich u jednotlivých poľnohospodárov hľadať ako hrozienka v koláči. Z dvadsaťosem členov tamojšej poľnokomory dorábajú surové kravské mlieko, až na troch členov, všetci.

Subjekt za subjektom má výrobný program z dôvodu prírodných podmienok postavený na živočíšnej výrobe. Neexistuje tu možnosť voľby, ktorú ponúka južné Slovensko v zmysle rozvoja rentabilnejšej rastlinnej výroby, na úkor utlmenia stratového chovu hospodárskych zvierat.

Do beztrhovej produkcie mlieka, o ktorej sa často hovorí ako o alternatíve, sa nikomu z poľnohospodárov, s ktorými sme na pôde oravskej poľnokomory hovorili, veľmi nechce. Uvedomujú si, že pokles tržieb zo živočíšnej výroby by bol tak výrazný, že z 20 – 30 zamestnancov, ktorým dnes priemerné oravské družstvo poskytuje prácu, by pri prechode z mliečnej na mäsovú produkciu zostalo torzo. No a na udržiavanie hospodárskych dvorov by zostávalo ešte menej peňazí ako dnes.

„Maštaľ, ktorá sa vyprázdni, padne. Je potrebné nám investovať do nových dojárni, robotov, hnojných koncoviek. Ak nebudeme investovať, tak tá výroba mlieka padne tak či tak,“ myslí si Peter Ondreják, predseda Roľníckeho družstva Pod Skalkou Krásna Hôrka, ktoré sa nachádza na okraji Tvrdošína.

Investujú len vďaka PRV, no s komplikáciami

Ak dnes poľnohospodári na Orave investujú, zväčša ide o prostriedky z eurofondov. Zdroje, ktoré mali pomáhať avšak pravdepodobne vďaka kombinácii našej neschopnosti, zlého úmyslu a prílišnej horlivosti niektorých slovenských úradníkov či úradov, spôsobujú poľnohospodárom často len starosti. Prípad známej maštale v Tvrdošíne je len pomyselným vrcholom ľadovca, ktorý tentoraz obídeme. Príkladov na Orave je oveľa viac.

„Nedosahujeme veľké zisky, ale ani straty. Spolu máme 600 veľkých dobytčích jednotiek,“ hovorí Emília Strýčková, predsedníčka Roľníckeho družstva v Zákamennom (okres Námestovo).

Na tamojšom družstve nechýba produkcia mlieka od 240 dojníc, výkrm dobytka, no ani chov oviec. Zisk družstva v posledných troch rokoch neprekročil podľa webového portálu Finstat päťtisíc eur ročne. Investovať si počas ostatných rokov trúfli len dva razy. Oba, vďaka Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022.

Prvý raz boli úspešní s projektom na rekonštrukciu strechy v maštali a dojárni. Vymenili ju pred piatimi rokmi, no ešte stále čakajú na vyplatenie prostriedkov. Úrady kontrolujú verejné obstarávanie.

Druhý raz modernizovali vlani, keď obstarali nový nakladač do živočíšnej výroby.  Na stroj mali prispieť prostriedky zo „šesťdesiattisícovej výzvy“. Tá síce podľa januárových informácií zrušená nebude, ale podľa vyjadrení Pôdohospodárskej platobnej agentúry je zrejmé, že tým, ktorí sa neprehlásia do novej výzvy, môže spôsobiť ešte nemálo komplikácií.

Prvovýrobcovia mlieka sa boja o základný výrobný prostriedok

Družstvo v Bobrove, v ktorom pôsobí Tomáš Lúchava, tamojší predseda Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosahuje v posledných rokoch kladný hospodársky výsledok v rozsahu jednotiek tisíc eur. Ročne vyrobia tri milióny litrov mlieka, zamestnávajú tridsať ľudí a obhospodarujú tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Ak oravskí poľnohospodári investujú aj do nových strojov, či jednoduchými stavebnými zásahmi „lepia“ staré stavby, tak im len zriedkavo zostávajú prostriedky na nákup poľnohospodárskej pôdy.

„Družstvá na Orave takmer neskupujú pôdu. Jednoducho nám na túto investíciu zostávajú len minimálne zdroje,“ vysvetľuje Tomáš Lúchava.

A o pôdu ide až v prvom rade. Každý hektár predsa znamená presne stanovený rozsah podpory a tak sa o prenajaté hektáre bojuje všade na Slovensku.

„Tí, čo nemajú živočíšnu výrobu, sú v súťaži zvýhodnení. Vedia ponúknuť viac ako my, ktorí vykrývame s podporami straty napríklad z produkcie mlieka,“ hovorí Tomáš Lúchava.

Oravskí poľnohospodári, s ktorými sme na pôde ich komory diskutovali, nevyčítajú, že sa o pôdu súťaží. Vo svojich vyjadreniach skôr vyjadrujú rozhorčenie nad tým, že súťažiaci nie sú na rovnakej štartovacej čiare. A tak pôda často odchádza do nájmu nových hospodárov, ktorí zvieratá nechovajú.

„Až na malé výnimky, prenajatá pôda končí u poľnohospodárov, ktorí preplatia tradičných poľnohospodárov, no z týchto podnikov mlieko k spracovateľom už nesmeruje,“ myslí si T. Lúchava.

Z rukáva sype príklady, keď poľnohospodári uvoľnili pôdu hospodárom, ktorí ani nepracujú na Orave, ale v priemysle napríklad na Ostravsku.

„Podpora je tak vítaným vreckovým a jedinou podmienkou na jej vymeranie je pokosenie porastu raz ročne,“ hovorí Tomáš Lúchava.

Nové obdobie prinesie viac peňazí

Strategický plán, ktorý schválila vláda rozlišuje pri platbách pre znevýhodnené oblasti farmy rastlinné a živočíšne. Tie s chovom hospodárskych zvierat čaká vyššia podpora.

Iné disproporcie však nová SPP, podľa oravských poľnohospodárov, zavádza. Súvisia s vyššou pomocou na prvé hektáre, takzvanou redistributívnou platbou, alebo s pomocou pre mladých poľnohospodárov.

„Budeme mať asi o 150 eur nižšiu podporu na hektár ako malý farmár a 250 eur ako mladý a malý farmár,“ hovorí Tomáš Lúchava.

V konečnom dôsledku by mala byť ale prvovýroba mlieka podporená výraznejšie, ako v súčasnosti.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka považuje takzvanú mliečnu vertikálu za strategickú oblasť, ktorá má aj podľa vládneho materiálu ´Vízia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035´ potenciál rastu a rozvoja v našich podmienkach. Aj preto pre budúce obdobie 2023-2027 navrhujeme jednu z najvyšších podpôr na dojnicu v rámci celej EÚ vo výške 570 eur. V aktuálnom období je táto podpora na úrovni 442 eur. Celkový rozpočet na podporu dojníc vzrastie o 30 percent a dosiahne 60 miliónov eur ročne,“ uvádza vo svojom stanovisku pre portál poľnoinfo.sk MPRV SR.

Nie je možné vyriešiť jeden problém a tak dospieť k náprave celej vertikály

Výroba mlieka sa na Orave v ostatných rokoch držala len silou vôle zamestnancov tamojších poľnohospodárskych podnikov. Tí dokážu aj napriek obrovskému investičnému dlhu dosahovať v jej prvovýrobe špičkové výsledky.

Dnes sa im ponúka možnosť investovať z Programu rozvoja vidieka. Ak sa však tamojších poľnohospodárov spýtate, či využijú dlho očakávanú výzvu na stavebné investície v živočíšnej výrobe, tak sa pomrvia na stoličkách. Majú obavy. Hospodária na neistej výmere a investovať do stavieb či technológií v živočíšnej výrobe, ak každoročne užívate menšiu výmeru, sa dá len veľmi ťažko.

Prvovýroba mlieka na Orave poukazuje na komplexnosť problémov, ktoré má náš agrosektor v posledných desaťročiach zapísané v DNA. Nie je možné vyriešiť len jeden problém a tak dospieť k náprave v produkcii danej vertikály.

Ani vyššia podpora dojníc, či investičná podpora tak nemusia priniesť stabilizáciu produkcie v prvovýrobe mlieka. Nastávajúce mesiace však prinášajú určitý optimizmus. Ceny mlieka sa po rokoch zdvihli zo zaklincovanej úrovne len mierne prevyšujúcej tridsať centov a v nasledujúcom roku porastú aj podpory z európskych zdrojov.

Žeby sa prvovýrobcovia mlieka v znevýhodnených oblastiach konečne nadýchli?