Väčší dôraz na poľnohospodárstvo a jeho konkurencieschopnosť namiesto ekologických cieľov. Aj tie musia ostať ambiciózne, ale ťarchu nákladov za ozeleňovanie by nemali niesť samotní poľnohospodári. Malo by sa im dostať väčšej finančnej podpory, aby vidiek mal primeranú životnú úroveň a poľnohospodárstvo bolo atraktívne pre budúce generácie. Už teraz sú známe tieto hlavné línie, po ktorých sa bude odvíjať Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová otvorila v predposledný januárový týždeň.
Od utorka 23. januára prichádzajú poľnohospodárom rozhodnutia k zálohovým platbám, ktoré im zaslala Pôdohospodárska platobná agentúra na bankové účty v závere roka 2023. Subjekty, kde prebiehajú kontroly na mieste alebo bol realizovaný Diaľkový prieskum Zeme, sú zatiaľ bez peňazí aj ďalších informácií. Na Slovensku sú tak regióny, kde preddavok na priame platby nezískal ani jeden kontrolovaný subjekt.
Belgicko sa bude snažiť znížiť závislosť Európskej únie na tretích krajinách čo sa týka strategických surovín a presadzovať dôkladné monitorovanie poľnohospodárskeho trhu. Tieto priority sú časťou stratégie Belgicka pre oblasť poľnohospodárstva v nadchádzajúcom polroku, keď bude novou predsedníckou krajinou EÚ. Program na zasadaní Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybolov predstavil David Clarinval, belgický minister poľnohospodárstva.
V roku 2024 je v štátnom rozpočte vyčlenených pre pôdohospodárstvo celkovo čiastka 1,23 miliardy eur. Štát deklaruje odvetviu podporu cez štátnu pomoc v objeme 68,5 milióna eur, cez národné podpory by malo k agropotravinárom pritiecť sedem a pol milióna eur. Ide o peniaze, ktoré sú podľa samotného rezortu určené predovšetkým na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárskeho sektora, výskumu a vývoja v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve či na kompenzovanie negatívnych vplyvov globálnej zmeny počasia na poľnohospodársku prvovýrobu. Tak to deklaruje rezort vo svojich vyjadreniach, ktoré zverejňuje na sociálnych sieťach.
Poľnohospodárstvo a životné prostredie sú jednoznačne dve prepojené nádoby – ani jedna oblasť nemôže dobre fungovať bez správneho fungovania tej druhej. Práve environmentálna stránka vstúpila výraznejšie do popredia aj pri nastaveniach novej spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027. Pohľad ochranára a environmentalistu v rozhovore predstavil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Prvý rok implementácie nových strategických plánov členských štátov Európskej únie bol úspešný, aj keď viaceré oblasti si zasluhujú širšiu pozornosť a nedá sa v nich napredovať bez mobilizovania nástrojov na úrovni EÚ i jednotlivých štátov. Vyplýva to z hodnotiacej správy Európskej komisie, ktorú počas decembrového zasadania Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybolovov EÚ prestavil agrokomisár Janusz Wojciechowski.
Slovensko má za sebou prvú sezónu spojenú na poliach aj s vytváraním biopásov ako neprodukčných plôch. V minulosti, kým neboli tieto prvky podporované, boli vytvárané len v mizivom množstve. Hoci ich zakladanie zostalo dobrovoľné, v novom období spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zakladanie biopásov stalo podmienkou pre získanie vyšších platieb z ekoschém. Aj preto k ich vytvoreniu pristúpilo množstvo poľnohospodárov.
Európska komisia dnes oznámila, že predĺži licenciu pre používanie pesticídu glyfosát o ďalších desať rokov. Bude však potrebné dodržať nové podmienky a obmedzenia, uviedla komisia vo svojom vyhlásení. EK reagovala na dnešné hlasovanie v odvolacom výbore, kde sa zástupcovia členských štátov na návrhu, či licenciu predĺžiť, opäť nezhodli.
Návrh na predĺženie používania glyfosátu do roku 2033 nenašiel na ostatnom rokovaní Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktorý funguje v rámci Európskej komisie, dostatočnú podporu. Jeho používanie bolo predložené v roku 2018 na 5 rokov a malo vypršať koncom minulého roka. Vlani však bolo používanie predĺžené s cieľom získať viac dôkazov o ekotoxikologických vplyvoch tejto látky. Názory na ne totiž nie sú jednotné. Hoci narastá množstvo odbornej literatúry, ktorá poukazuje na negatívne vplyvy glyfosátu, existujú aj štúdie, ktoré ich nepotvrdzujú.
Kedysi plná sebestačnosť, dnes produkcia na úrovni asi 80 percent našej spotreby. Takto za uplynulé roky klesla produkcia slovenských vajec. Chovatelia nosníc navyše bijú na poplach – nie je podľa nich vylúčené, že o pár rokov budú slovenské vajcia raritou. Väčšina nosníc sa totiž stále chová v klietkových chovoch, a vajcia z nich už o rok aj tri mesiace zahraničné obchodné reťazce odoberať nebudú.
Väčšina členských štátov vyjadrila názor, že si treba udržať jednotu v politických aj právnych ohľadoch čo sa týka ochrany spoločného trhu v Európskej únii. Situácia by nemala viesť k jednostranným rozhodnutiam bez konsenzu. Na záver pondelkového zasadania Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ to povedal Luis Planas Puchades, minister pôdohospodárstva Španielska, ktoré je aktuálne predsedajúcim štátom v EÚ. Reagoval tak na rozhodnutie Slovenska, Poľska a Maďarska jednostranne zakázať dovoz niektorých ukrajinských poľnohospodárskych a potravinových komodít.
Investičná výzva, ktorú Pôdohospodárska platobná agentúra vyhlásila ešte vlani v polovici novembra, sa opäť predlžuje. Po novom môžu žiadatelia svoje žiadosti agentúre predkladať až do polovice septembra. Ide už o druhé predĺženie tejto výzvy. Prvý raz sa termín posúval zo 6. apríla na koniec augusta. Práve deň pred koncom termínu PPA zverejnila ďalšiu aktualizáciu, v rámci ktorej ide o predĺženie o 15 kalendárnych dní. Portál poľnoinfo.sk sa zaujímal o dôvody ďalšieho predĺženia výzvy a prečo dochádza k posunutiu uzávierky výzvy len o tak krátke obdobie.
Rizling alebo Chardonnay sú priamymi potomkami pravdepodobne najstaršej doloženej odrody bieleho hrozna, ktorú Francúzi nazývajú Gouais blanc a Nemci zas Weisse Heuninsch. Samotnú matku dnes pozná málokto, keďže ponúkala kyslé a vodové víno. Jej prínos bol najmä v spoľahlivých a vysokých úrodách, čo vyplývalo aj z dobrej odolnosti voči neskorým mrazom. Dnešný svetový víťazný tím muštových odrôd viniča vedie Cabernet Sauvignon. Spotrebiteľom chutí, no ohrozuje ho zvyšovanie priemerných teplôt, ale aj európska Zelená dohoda. Budeme o niekoľko rokov piť vína z odrôd, ktoré nám v súčasnosti nič nehovoria?
Najkomentovanejšie za 7 dní