Na Slovensku už deviaty rok funguje takzvaná Génová banka živočíšnych zdrojov. Ukrýva sa v nej asi 4 tisíc vzoriek, ktoré v budúcnosti vedia zabezpečiť reprodukciu vybraných národných plemien zvierat. Zatiaľ čo Génová banka Slovenska, ktorá sídli v Piešťanoch a zameriava sa na uchovávanie semien genetických zdrojov rastlín funguje od deväťdesiatych rokov, génová banka zameraná na živočíšne zdroje je podstatne mladšia.

39 národných plemien

„Génovú banku živočíšnych genetických zdrojov na Slovensku sme otvorili v roku 2015 na NPPC – Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Lužiankach (okres Nitra). Dovtedy to bol len jeden kontajner s tekutým dusíkom, prevažne s inseminačnými dávkami býkov,“ potvrdil vedúci banky Peter Chrenek.

Od založenia sa banka z niekdajšieho jedného kontajnera vcelku rozrástla. Z tridsaťdeväť národných plemien v nej má uložené zdroje šestnásť plemien.

„Našim prvoradým cieľom sú slovenské plemená. Snažíme sa kryokonzervovať, teda zamrazovať vzorky tých najohrozenejších, pri ktorých je početnosť jedincov veľmi nízka. Jedná sa o reprodukčné, pohlavné bunky ako spermie, oocyty, embryá, ale aj kmeňové bunky izolované z rôznych zdrojov a tiež tkanivá vaječníkov,“ dodal P. Chrenek.

Dôkladný výber

K prvým uskladneným patrili vzorky králikov, hovädzieho dobytka, oviec a hydiny.

„Pokračujeme králikmi – ďalšími plemenami, keďže na Slovensku ich máme trinásť. Aktuálne sa zameriavame aj na plemená koní – predovšetkým slovenský športový pony. Riešime tiež projekt Agentúry na podporu výskumu a vývoja orientovaný na žrebcov, konkrétne plemeno norik muránsky, a tiež na capov – plemeno slovenská hnedá koza,“ vysvetlil vedúci Génovej banky živočíšnych genetických zdrojov.

Výber plemien, ktorých vzorky sa do génovej banky dostanú, podlieha presným kritériám.

„Hlavným princípom je pôvod jedincov. Ten musí byť zdokumentovaný minimálne do dvoch generácií spätne. Musia byť zapísané v plemennej knihe – čiže jedná sa o plemenné jedince. Genetické zdroje potom slúžia na ochranu biodiverzity, konkrétne na záchranu pôvodných plemien, u ktorých je počet plemenných jedincov nízky,“ uviedol Peter Chrenek.

Medzi tie, ktoré sa do génovej banky už dostali, patrí napríklad pinzgauský a slovenský strakatý dobytok, ovce valaška, zošľachtená valaška a slovenská dojná ovca, hrabavá hydina oravka, holíčsky modrý králik, slovenský sivomodrý rex či slovenská kranská včela a ďalšie.

„Vzorky uskladňujeme v špecifických riedidlách, v plastových pejetkách, prípadne kryotubách v tekutom dusíku pri teplote -196 °C. Pokiaľ pravidelne dolievame tekutý dusík, vydržia tak neobmedzene dlho,“ dodal Chrenek.

V uplynulom období banka poskytla na účely rozmnožovania vzorky plemena zoborský králik, ktoré využili najmä drobnochovatelia.