Každý biologicky rozložiteľný odpad z komunálu (Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad), z potravinárskej i z poľnohospodárskej výroby má pri vhodnom spracovaní využitie v poľnohospodárstve. Ako náhrada umelého hnojiva sa dá využiť napríklad aj kal z Čistiarní odpadových vôd (ČOV). Víziou budúcnosti je široká burza biologického odpadu, sieť spracovateľských prevádzok, ktoré by odpad zhodnocovali a odberateľov, ktorí by od nich tieto produkty pravidelne nakupovali a využívali.

Burza sa k nám rozšírila z Čiech

„Jednoznačne to vnímam ako perspektívne odvetvie. Na Slovensku už takáto burza je, platforma Cyrkl.com je online trh s druhotnými surovinami. Viem, že v poslednom čase na ňom zaznamenali viaceré žiadosti aj zo slovenských potravinárskych firiem, aby im Cyrkl našiel odberateľov pre ich biologický odpad,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Michael Matis, analytik Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) pre cirkulárny potravinový systém.

Cyrkl je digitálne odpadové trhovisko, ktoré založil v Čechách v roku 2019 ekonóm Cyril Klepek. Dnes pôsobí v dvanástich európskych štátoch.

Trh s kompostom? Chýba legislatíva

Ekologické hospodárstva si väčšinou vyrábajú kompost pre vlastnú potrebu, v kompostovaní odpadu u nás chýba istá koncepčnosť. Kompostárne miest a obcí síce s kompostom aj obchodujú, chýba však zákon o kompostovaní, ktorý by určil kritériá pre kvalitu a spôsob spracovania, aby bol vhodný pre využitie v poľnohospodárstve.

„Pomohla by nám kompostovacia vyhláška, akú majú napríklad v Rakúsku. Vieme, že toto je predmetom dlhodobej diskusie medzi Ministerstvom životného prostredia a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a obe strany majú záujem, aby takýto právny predpis vznikol,“ uviedla pre poľnoinfo.sk Ivana Maleš, spoluzakladateľka INCIEN.

Ako dodala, máme aj súkromné komplementárne, ktoré spracovávajú bioodpad – premieňajú ho na substrát a ten sa využíva v sadovníckych úpravách samospráv aj v súkromných poľnohospodárskych podnikoch. V súčasnosti prebieha alebo sa plánuje výstavba ďalších takýchto zariadení v rôznych regiónoch Slovenska.

„Dôležité je, aby sme v mestách a v obciach zabezpečili kvalitný zber kuchynského i záhradného odpadu, ktorý bude smerovať do týchto zariadení. Zároveň je dôležité, aby bol zabezpečený odbyt kompostu, ktorý bude využívaný v poľnohospodárstve tak, ako je to napríklad v susednom Rakúsku,“ hovorí Ivana Maleš.

Práca navyše 

Organické hnojivá majú mnohé benefity pre rastliny aj pôdu.

„Môžu zlepšiť štruktúru pôdy, zvýšiť jej vodozádržnú schopnosť a majú mnohé ďalšie benefity v kontexte zdravia pôdy,“ hovorí Michael Matis.

Okrem klasického hnoja a kompostu sa vlastnosti pôdy dajú zlepšiť ďalšími prírode blízkymi spôsobmi – Michael Matis menoval najmä vermikompost, zelené hnojenie – zaorávanie biomasy pestovanej najmä na tento účel, zaradenie rastlín viažucich dusík do rotácie plodín i aplikáciu mikrobiálnych inokulantov, ktoré zvyšujú úrodnosť pôdy.

„Záleží od situácie danej farmy, ktorá z týchto možností jej dáva najväčší zmysel,“ uviedol.

Vždy je to však práca navyše – oveľa jednoduchšie je vysypať na polia umelé hnojivá v predpísaných dávkach.

„Ak poľnohospodár čo i len čiastočne nahradí syntetické hnojivá organickými formami hnojenia, prispeje to k zvýšeniu zdravia jeho pôdy. Samozrejme, treba brať do úvahy, že organické hnojenie vyžaduje dovzdelanie sa o téme, správny manažment, aby sa poľnohospodár vyhol nerovnováhe či nedostatku živín, chce to jednoducho viac práce ako so syntetickými hnojivami. Ale je to investícia do zdravšej pôdy,“ uviedol Michael Matis.

Čistiarenský kal môže nahradiť umelé hnojivá

Pri aplikovaní  kalu z ČOV je to ešte o niečo zložitejšie. Často je znečistený farmaceutikami, mikroplastmi či ťažkými kovmi. Obsahuje mnohé cenné látky, ale na to, aby sa mohol bezpečne aplikovať v poľnohospodárstve je treba vybudovať výskumné kapacity, ktoré ho budú neustále testovať a spracovateľské, ktoré z neho odstránia škodliviny. V takomto prípade by sa mohli na pôdu aplikovať priamo alebo vo forme kompostu, vhodné je miešať ho napríklad s drevnou štiepkou, slamou alebo zeleným odpadom.

Michael Matis je spoluautorom štúdie INCIEN Kal nad zlato, ktorá v súčasných podmienkach na Slovensku radí neaplikovať kal z ČOV na poľnohospodárske účely a zhodnocovať ho radšej spaľovaním či pyrolýzou.

„Podľa štatistík Výskumného ústavu vodného hospodárstva sme v roku 2021 na Slovensku zhodnotili približne dve tretiny kalu z mestských ČOV kompostovaním, pričom v tomto prípade predpokladáme finálne využitie kompostu aplikáciou na pôdu. Využitie čistiarenských kalov v poľnohospodárstve je však problematické. Pri aplikácii znečistených kalov na pôdu, či už priamo alebo nepriamo formou kompostu či digestátu, môžeme toto znečistenie preniesť do pôdy a následne aj do rastlín, ktoré produkujeme,“ povedal M. Matis.

Testovaním čistiarenských kalov sa v súčasnosti na Slovensku zaoberá napríklad Výskumný ústav chemických vlákien.

„Testovacích kapacít by sme potrebovali viac, aby sme získali prehľad o tom, ktoré kaly sú znečistené a nie je žiadúce aplikovať ich na pôdu. Keďže detailný monitoring znečistenia kalu na Slovensku zatiaľ nerobíme, nevieme ani presne vyčísliť potenciál čistiarenských kalov pri nahrádzaní syntetických hnojív v slovenskom poľnohospodárstve,“ uviedol M. Matis.

Kľúčovou ingredienciou je vôľa

Krajiny EÚ s prísnejšou legislatívou zneškodňujú kal spaľovaním, energeticky zhodnocujú alebo kompostujú. Na druhej strane v krajinách, kde je legislatíva voľnejšia, volia priamu aplikáciu do pôdy či skládkovanie.

Štúdia INCIEN opisuje aj možnosti, ako zbaviť kal škodlivých látok a analyzuje potrebné legislatívne zmeny pre prípad, že by sa Slovensko vydalo cestou zhodnocovania čistiarenského kalu pre poľnohospodárske účely.

„Kľúčovou ingredienciou je vôľa vytvoriť̌ na Slovensku systém nakladania s kalmi, ktorý́ bude bezpečný́, transparentný́ a efektívny. Ak sa Slovensko rozhodne využívanie kalov a ich zhodnocovanie zaradiť do cieľov obehového hospodárstva, musí sa nevyhnutne vydať cestou aplikácie kalu a produktov z jeho spracovania na pôdu. Avšak táto cesta je náročná́ a vyžaduje si inovatívnosť̌ a financie na zavádzanie nových procesov zneškodňovania a eliminácie mikropolutantov v nich,“ uvádza sa v štúdii Kal nad zlato.