Baza čierna patrí v aktuálnom období k pomerne vyhľadávaným plodinám. Mierime za ňou zväčša do prírody alebo ju zberáme popri cestách. Na Slovensku sa však nájdu aj bazové sady – hoci ich je len málo. Celkovo bazu čiernu pestujeme na rozlohe len asi 40 hektárov. Jeden z najväčších sadov sa nachádza pri Malom Záluží (okres Nitra), známy je ako Janove sady.

„Náš sad má celkovo 15 hektárov. Existuje tu už roky, v minulosti ho využíval profesor z nitrianskej univerzity na výskumné účely. Neskôr sad spustol, až sme sa o ňom dozvedeli my. V správe ho máme od roku 2019 s tým, že dva roky trvala jeho obnova a teraz je už plne zdravý,“ uviedol pestovateľ Michal Kvoček.

Cieľom sú plody

Bazové kríky začínajú rozkvitať práve na prelome mája a júna. Kvety však nie sú hlavným cieľom pestovateľa.

„Baza sa samozrejme pestuje na dva účely, a to sú kvety a plody. Na Slovensku plody takmer nikto nezužitkováva, väčšina ľudí vyhľadáva bazové kvety, robia si bazové sirupy alebo čaje. U nás je to skôr naopak – zužitkovávame viac plody ako kvety,“ vysvetlil Kvoček.

Dôvodov má pestovateľ hneď niekoľko.

„Predávať kvety je dosť nerentabilné. Ak by o ne mal niekto záujem, prišiel by si ich obrať, vieme sa dohodnúť aj na cene. Ale ak to máme vo väčšom zbierať my, je tam viacero problémov. Napríklad je veľmi podstatné, kedy sa kvety vážia. Keď ich vážite ihneď po zbere, majú inú hmotnosť, ako o hodinu neskôr, keď ich napríklad prevážate na iné miesto. Skúšali sme zbierať kvety, ale neoplatilo sa to. Preto ich nepredávame ako surovinu. Rovnako sa to neoplatí ani so samozberom – baza rastie všelikde v prírode, takže by bol zrejme aj malý záujem,“ uviedol Michal Kvoček.

Bazové kvety preto pestovateľ spracúva sám.

„Robíme z nich sirupy, aj čisto bazové, ale aj s prímesou iných rastlín, ktoré u nás pestujeme. Najmä je to mäta alebo medovka,“ dodal.

Hlavným cieľom pestovateľa sú však najmä bazové plody. Tie dozrievajú na jeseň.

„Využívame ich oveľa viac ako kvety. Robíme z nich šťavy, ktoré sú v biokvalite, pričom spolupracujeme s Poľnohospodárskym družstvom v Tvrdošovciach, kde ich lisujeme. Z plodov sa však dajú robiť aj džemy, destiláty či víno, ktoré tiež dorábame,“ dodal Michal Kvoček.