V tomto roku sa po čase opäť výrazne prejavuje problém s hrabošom poľným. Poľnohospodári s ním bojujú v rôznych oblastiach Slovenska. Situácia je vážna aj v Trnavskom kraji, kde obdobné problémy zaznamenali aj v roku 2014. Na sanáciu škôd vtedy poľnohospodári vynaložili asi jeden milión eur. V tomto roku musia v boji proti hrabošovi opäť pritvrdzovať.

„Hraboše v skorších mesiacoch prebývali v porastoch repky ozimnej, kde ale teraz už nejaké škody nerobia. Vyštartovali totiž do obilnín, kde je momentálne veľmi ťažké s nimi bojovať. Porasty pšenice aj jačmeňa sú už príliš vysoké, a keďže sa prípravky proti hrabošom, ktoré môžeme využívať, hoci len na výnimku, musia aplikovať do dier, v súčasnosti sú s tým už ťažkosti,“ vysvetlil Oliver Šiatkovský, pestovateľ z Maduníc a člen predstavenstva SPPK.

V Trnavskom kraji sa plochy zasiahnuté premnoženým hrabošom, rátajú na tisíce hektárov. Problémy hlásia aj roľníci z okolia Trenčína či Levíc.

Hrabošovi v uplynulých mesiacoch nahrávalo do karát aj počasie. Mierna zima aj jarné sucho tohto škodcu povzbudili a nespôsobili väčšie škody na populácii.  Hraboš sa rozmnožuje viackrát do roka, v štyroch alebo piatich vrhoch. V každom samica môže vrhnúť až do desať mláďat, v priemere ide o päť jedincov. Tie sa už po asi mesiaci dokážu tiež množiť. Populácia narastá geometrickým radom a asi každých 4 až 5 rokov dochádza k jej kulminácii.

400 kg zrna z hektára za mesiac

„Hraboš sa živí prevažne zelenými časťami rastlín a asi tretinu jeho potravy tvorí zrno a semená. Za jeden deň jedinec skonzumuje 4 a pol gramu zrna a asi 20 gramov zelených častí rastlín. Z toho jednoduchou matematikou vieme vypočítať, že v čase premnoženia, keď je na jednom hektári asi 3000 jedincov, vedia spôsobiť škodu asi 400 kg zrna za mesiac a 2 tony zelených častí rastlín. Takže zásah do úrody je veľký,“ vysvetlil Ivan Baláž, odborník z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

S odborníkmi poľnohospodári z oblasti Trnavy spolupracujú už piaty rok. Snažia sa monitorovať situáciu s výskytom hraboša na poliach a včas proti nemu zasiahnuť. Okrem hlbokej orby, od ktorej sa u nás ustúpilo, na tohto škodcu platí len chémia alebo biologické opatrenia.

„Chceme v monitoringu pokračovať a nadviazať aj diskusiu s ministerstvami pôdohospodárstva a životného prostredia na túto tému. Rovnako aj s energetikmi, pretože ako jedno z možných opatrení je vešanie búdok pre dravé vtáky na stĺpy, ktoré sú v blízkosti polí, hoci to stojí nemalé peniaze,“ dodal Šiatkovský.

„Okrem podpory hniezdenia vieme podporiť biologický boj aj osádzaním takzvaných téčok na lány polí, kde si vták nemá kam sadnúť. Na týchto téčkach môžu dravé vtáky sedieť a čakať na vhodnú príležitosť, aby na hraboša zaútočili. Žiaduce je tiež veľkolánové polia rozdrobiť remízkami, v ktorých predátori hraboša môžu nájsť vhodné životné podmienky, úkryt aj priestor na rozmnožovanie,“ dodal Baláž.