Hoci bravčové mäso a produkty z neho patria na Slovensku medzi spotrebiteľmi k najvyhľadávanejším, stavy ošípaných už roky klesajú a dovoz narastá. Zvrátiť zlý stav v sebestačnosti bravčoviny u nás sa roky nedarí – a v tých uplynulých sa k problémom pridal aj africký mor ošípaných. Rozprávali sme sa s Petrom Polákom, výkonným riaditeľom Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.
Dobré domáce vyvážame, pochybné zahraničné kupujeme! Fakt, o ktorom sa hovorí už dávno, no k zmene stavu neprichádza. Platí to aj o slovenskom hovädzom mäse, ktoré sa len zriedka dostane na pulty tých predajní, kde nakupuje veľká väčšina obyvateľov Slovenska. Pre chovateľov je to fakt hodný na zamyslenie, no ekonomika produkcie hovädzieho mäsa zavelila inak. Je to aj prípad PD Špačince (okres Trnava), ktoré vlani vyhralo súťaž Top Agro Slovensko v kategórii poľnohospodárskych družstiev z produkčných oblastí.
Doktrína je podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka súhrn zásad a pravidiel. Roky sa zdalo, že naše poľnohospodárstvo nemá jasnú doktrínu. Napriek tomu, že do neho smerovali verejné – v istom období najmä európske zdroje, štát nemal záujem vytvoriť s poľnohospodármi dohodu. Zmluvu o tom, čo od hospodárov na pôde požaduje a ako to bude kryť svojimi zdrojmi či legislatívou. Viacerí poľnohospodári sa tomuto faktu prispôsobili. Orientujú sa na základné podmienky, ktoré sú od nich žiadané v rámci splnenia pravidiel európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Aj keď sa to možno zdá ako spiatočnícke myslenie, cenové bláznenie na trhu s energiami núti aj šéfov agropodnikov, premýšľať nad kadečím. Napríklad aj nad dojením pomocou naftového agregátu, pri ktorom má nejeden gazda nutkanie, „zaťukať na čelo“. V PDP Kežmarok sa nad touto ideou reálne zamýšľali. Čo ich k tomu viedlo a prečo nakoniec dostane pravdepodobne prednosť iná alternatíva, načrtne predseda 70 rokov existujúceho družstva Vladimír Baran.
Veterinárna správa bude môcť okrem poplatku za vydanie záväzného posudku v územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní vyberať správne poplatky napríklad aj za registráciu prevádzkarní potravinárskych podnikov, vydanie rozhodnutia o schválení odchytu túlavých zvierat či za vydanie rozhodnutia o povolení prepravcu zvierat. Počíta s tým novela zákona o správnych poplatkoch, ktorú v pondelok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Sektor produkcie mlieka sa na Slovensku borí s nemalými problémami. Sebestačnosť v produkcii surového kravského mlieka klesla a počty zvierat sú každým rokom nižšie. Napriek tomu sa nájdu chovy, ktoré nepriazňam odolávajú, snažia sa inovovať a oslovovať spotrebiteľov aj novinkami. K takým patrí aj chov v Dunajskom Klátove (okres Dunajská Streda), ktorý spolu so spoločnosťou Labaš rozbehol projekt živého mlieka.
Prišli, videli, zvíťazili. Aj tak by sa dal označiť tohtoročný príbeh víťazov slovenského Šampiónátu holsteinského plemena. Sú nimi chovatelia z RD Samuela Jurkoviča v Sobotišti, ktorí svoju prvú účasť na tomto podujatí, pretavili do zisku titulu šampiónky roku 2022. Ako sa im to podarilo a čo sa skrýva za týmto ich chovateľským úspechom, skúsime poodhaliť v nasledujúcich riadkoch.
Nemecku sa naďalej nedarí zastaviť šírenie afrického moru ošípaných. Sasko, ktoré je touto vírusovou infekciou výrazne postihnuté, rozšírilo uzavreté oblasti aj pozdĺž hraníc s Českou republikou. Sasko vkladá veľké nádeje do vybudovania ďalšej línie plotov, ktoré majú pomôcť nakazené zvieratá zastaviť.
Čas na podanie žiadosti o odškodné za sucho sa kráti. Výzvu Pôdohospodárska platobná agentúra otvorila len minulý pondelok 24. októbra 2022. Žiadosť je však možné podať len do tejto stredy. Krátkosť času odôvodnilo ministerstvo pôdohospodárstva pred časom tým, že peniaze chce vyplatiť oprávneným žiadateľom ešte v tomto roku.
Podpora na kilogram surového kravského mlieka bude v tomto roku 10 centov, čo je najviac za ostatné roky. Aktuálny postoj rezortného ministerstva k produkcii mlieka sa prejavil aj v tom, že sa dnešného Dňa prvovýrobcov mlieka zúčastnil vôbec po prvý raz v jeho 17 ročnej histórii minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.
Čo sa skrýva za dojivosťou 10 tisíc kilogramov mlieka? Pod týmto názvom zorganizovala v lete oravská poľnokomora zootechnické stretnutie v Tvrdošíne. Miesto vzdelávania nebolo náhodné. Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín bol prvým subjektom na Orave, kde prekonali psychologickú hranicu v úžitkovosti od jednej dojnice a to ešte s kombinovaným slovenským strakatým dobytkom.
Najkomentovanejšie za 7 dní