Návrh zonácie Tatranského národného parku (TANAP) je na svete a aj keď jej realizáciu brzdia administratívne záležitosti, napríklad neúplné zoznamy pozemkov, čísla sú už jasné. Zvýši sa rozloha územia s najvyšším stupňom ochrany, ale to sa poľnohospodárskych činností v podhorských oblastiach nebude dotýkať.

Zmena v hospodárení však nastane na mnohých vysokohorských lúkach, ktoré boli z 5. a 4. stupňa ochrany (A a B) preradené na nižší, 3. stupeň ochrany (C). Na tomto stupni sa povoľuje kosenie, mulčovanie alebo výrub náletových drevín.

Vďaka tomuto kroku by sa na niektoré horské lúky mohli opäť vrátiť ovce, ktoré boli z Tatier vykázané v 50. rokoch minulého storočia. Majiteľov pozemkov sa to môže dotknúť takým spôsobom, že kým doteraz mali prakticky nedotknuteľné vysokohorské lúky, teraz sa o ne budú musieť starať spôsobom, aký im nariaďuje Program starostlivosti TANAP-u. Je to podrobný rozpis činností pre jednotlivé biotopy a lokality NP.

Znížená ochrana, zvýšená starostlivosť

„Prevažná časť územia TANAP-u, kde sa uskutočňuje starostlivosť o nelesné biotopy, či už ide o kosenie, mulčovanie alebo výrub náletových drevín, spadá v súčasnosti pod 3. stupeň ochrany. V navrhovanej zonácii boli všetky tieto plochy zaradené do zóny C s priradeným 3. stupňom. Navyše lúky, ktoré boli predtým zaradené do prírodných rezervácií s 5., resp. 4. stupňom ochrany, boli preklasifikované na 3. stupeň, kde je cieľom dlhodobá starostlivosť alebo obnova lúk a funkčných plôch – lesných pozemkov bez lesných porastov,“ pre poľnoinfo.sk to uviedol Slavomír Celer, vedúci koordinácie projektov Správy TANAP-u.

Na piatom stupni, v bezzásahovej zóne je zakázaná akákoľvek ľudská činnosť, v štvrtej zóne sú povolené iba tie, ktoré prispievajú k rehabilitácii a udržiavaniu prírody. Na 3. stupni je už možné hospodárske využitie pozemkov – vrátane poľnohospodárstva, pri splnení určitých ekologických obmedzení. Ekologická forma poľnohospodárstva sa však na tieto územia zvyčajne hodí. V ochrannom pásme aj vo vlastnom území národného parku musí mať každý, kto využíva jeho územie na pasenie zvierat, súhlas orgánu ochrany prírody.

Na území TANAP-u sa v súčasnosti podľa Slavomíra Celera ovce pasú iba v oblasti Babiek v Západných  Tatrách. Prvé pokusy s pastvou hovädzieho dobytka sa uskutočnili v Bielovodskej doline pri Tatranskej Javorine.

Lúky bez zásahu

Lúkam bezzásahovosť predpokladane prospieva menej ako lesným porastom, ktorých ekosystémy majú vlastný život a schopnosť obnovy. Lúčne porasty viac ohrozujú náletové dreviny a invázne druhy rastlín a preto je z hľadiska udržania skladby pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov dobré odstraňovať ich.

„Cieľom je dlhodobá starostlivosť alebo obnova lúk. Program starostlivosti určuje konkrétne lokality a spôsob starostlivosti o ne. Pravidlá spôsobu starostlivosti o tieto územia sa nezmenili,“ uviedol Slavomír Celer.

Čo musí a čo môže majiteľ pozemkov

Na 3. stupni ochrany musí poľnohospodár splniť isté podmienky. Trávne porasty sa nesmú rozorávať, zakázané sú prísevy, dodatkové hnojenie a odvodňovacie opatrenia.

„Na vybraných lokalitách s nelesnými biotopmi sa majú odstraňovať náletové dreviny a v prvých rokoch po ich výrube sa majú plochy mulčovať.  Zároveň sa majú kosiť,“ hovorí predstaviteľ TANAP-u.

Aj pastva patrí k spôsobom starostlivosti o lúky, hoci o jej vplyve na vysokohorské lúky sa vedú spory a ochranári vo Vysokých Tatrách majú tradične k ovciam negatívny prístup. Program starostlivosti o TANAP podporuje tradičné využívanie pasienkov na extenzívnu pastvu oviec či jalovíc v zóne C. To by znamenalo, že Správa TANAP-u nebude namietať, ak sa na tatranské lúky so zníženým stupňom ochrany ovce vrátia. Program starostlivosti však určuje pravidlá pre jednotlivé lokality osobitne. Spásanie alebo kosba môžu byť obmedzené v určitom období, napríklad hniezdenia vtákov či vysemeňovania niektorých druhov rastlín. Určujúci je zároveň aj maximálny počet zvierat na hektár.

Podpora v rámci SPP

V návrhu dokumentu Európskej komisie o Spoločnej poľnohospodárskej politike pre budúce programové obdobie sa počíta so zvýšením podpory na plochu v poľnohospodárskych a lesných oblastiach, kde sú poľnohospodári znevýhodnení v dôsledku ochrany prirodzených biotopov živočíchov, rastlín, vtáctva, či hmyzu a vodných plôch.

„TANAP má v úmysle podporovať ekologické poľnohospodárstvo na území pod svojou správou, najmä používanie vhodných technologických postupov, ktoré zohľadňujú stav lúčnych biotopov a výskyt chránených druhov, alebo ručné kosenie pomocou krovinorezov, ktoré sa uplatňuje na horských a podmáčaných lúkach,“ uviedol. V súčasnosti  sa však žiadne revitalizačné opatrenia neplánujú.

Čísla

V rámci TANAP-u počíta návrh zonácie s rozšírením rozlohy územia národného parku zo súčasných 73 800 na 74 118 hektárov. Viac ako polovicu novej výmery bude tvoriť územie zóny A v najprísnejšom, piatom stupni ochrany. V zóne B s rozlohou 8607 hektárov bude platiť 4. stupeň ochrany, v zóne C s výmerou 27 499 hektárov 3. stupeň. Najnižší, 2. stupeň bude platiť na území s výmerou približne 935 hektárov. Ochranné pásmo TANAP-u bude mať rozlohu približne 28 236 hektárov.

Programy starostlivosti

Program starostlivosti TANAP-u, je v znení, v akom je uvedený na internetovej stránke NP, veľmi neprehľadný. Obsahuje klasifikáciu biotopov a ciele, ktorá má ochrana prírody dosiahnuť, ale neuvádza činnosti a odporúčania pre jednotlivé stupne ochrany. Národný park Nízke tatry (NAPANT) je vo svojom programe konkrétnejší.

Pre najvyšší 5. stupeň ochrany podmieňuje pasenie hospodárskych zvierat platnou nájomnou zmluvou s vlastníkom alebo správcom pozemku. Povoľuje výrub drevín a odstraňovanie biomasy na vybraných maloplošných stanovištiach nelesných biotopov ak je to „nevyhnutné z dôvodu ochrany chránených druhov rastlín alebo živočíchov“.

Na 4. stupni sa aj v minulosti kosené lúky majú kosiť jeden- až dvakrát za rok. V niektorých lokalitách je vhodné pasenie v takej intenzite, aby sa trávno-bylinné porasty prirodzene regenerovali a nedochádzalo k erózii pôdy v dôsledku nadmerného vypásania a dlhodobého pohybu hospodárskych zvierat. Kosenie je možné po odkvitnutí vzácnych druhov, kosí sa od stredu k okrajom porastu. Z pohľadu ochrany motýľov je vhodným opatrením ponechanie nepokoseného pásu až do konca septembra. Na pasienkoch sa má zachovať extenzívne pasenie, košiare sa majú prekladať najmenej raz za tri dni. Podmáčané lúky je možné iba kosiť, prepasenie je možné len na vybraných lokalitách, krátkodobo a po dohode so Správou NP. Pasenie je obmedzené na brehoch vodných tokov.

Pri stádlení a košarovaní hospodárskych zvierat je potrebná dohoda so Správou NP. Mulčovanie je možné len na dlhodobo neobhospodarovaných lúkach, aj to len raz za 3 roky. Kosenie a mulčovanie porastov čučoriedok či brusníc je možné len v odôvodnených prípadoch po dohode so Správou NP.

Na 3. stupni ochrany sú opatrenia podobné s tým rozdielom, že tu sa spomína chov hospodárskych zvierat, predovšetkým tradičných plemien, ako dôležitá súčasť hospodárenia v krajine. Je zakázané rozorávanie a odvodňovanie lúk a pasienkov. No pozemky, ktoré sa dlhodobo využívali ako orná pôda, môžu byť takto využívané aj naďalej. Možné je použitie hnoja, hnojovky či močovky za dohodnutých podmienok.

5. stupeň v TANAP-e

Na piatom stupni ochrany sú vo Vysokých Tatrách podľa zonácie možné iba opatrenia, ktoré slúžia na ochranu hlucháňa hôrneho a motýľa jasoňa červenookého.

„V prípade hlucháňa ide o obnovu a zachovanie nelesných plôch, ako sú lúčky či plochy pre poľovníctvo. Ide o menšie nelesné plochy od 0,1 do 0,5 hektára v komplexe lesných a kosodrevinových porastov. Na zarastených plochách sa uskutoční výrub náletových drevín a následne sa tieto plochy budú udržiavať kosením, mulčovaním, resp. výrubom náletu. Súčasťou bude aj odstraňovanie biomasy,“ uviedol Slavomír Celer.

Poľnohospodárstvo v čistej prírode

Maďarsko má rozsiahly program konverzie ornej pôdy na pasienky, ktorý poľnohospodári realizujú v spolupráci s Národnými parkami v oblasti Puszty. Je to stepné územie, ktoré sa v minulosti tradične využívalo na pasenie, všetky pokusy rozorať step a pestovať plodiny boli nerentabilné a pre prírodu zničujúce. Využívajú na to prostriedky z fondov EÚ, ktoré farmárom vedia sprostredkovať aj správy NP. Ide o veľké územia, s perspektívnym poľnohospodárskym využitím na produkciu živočíšnych výrobkov z čistej prírody. Pasenie sa na rehabilitáciu prírody na Slovensku využíva napríklad v Rezervácii Šúr v 5. stupni ochrany, na Veľkolélskom ostrove či v Žitavských luhoch. Sú to všetko viac ekologicky ako poľnohospodársky zamerané projekty.

Druhým extrémom je napríklad Holandsko, ktoré dostalo v máji tohto roku od EÚ 128 miliónov eur na kompenzácie farmárom, ak skončia s pastvou v chránených oblastiach.

Nadmerná, intenzívna pastva prírode škodí, ale je na mieste, aby sa národné parky na Slovensku zaoberali otázkou, či a ako vrátiť hospodárske zvieratá do chránenej prírody. Pastva vo vysokohorských oblastiach NP môže byť symbiózou ochrany prírody a hospodárskeho úžitku v zmysle produkcie potravín v čistej prírode. Podmienky na to máme.