V tejto chvíli odrezaná ruža vo fóliovníku v Keni sa za 48 hodín dostane letecky do Holandska, ktoré je európskym kvetinovým centrom. Odtiaľ putuje čo najkratšími distribučnými trasami do ďalších štátov Európskej únie, vrátane Slovenska. Prečo Európa nedokáže konkurovať vo výrobných nákladoch východoafrickému štátu, je zrejmé po návšteve jedného z tamojších producentov, ktorý ročne vypestuje 32 miliónov stoniek ruží. Farma je súčasťou skupiny Isinya Roses, ktorá kvetiny pestuje na troch farmách a na trh dodáva 80 miliónov rezaných ruží a milióny ďalších kvetov z 350 hektárov fóliovníkov.

Európa platí najviac

Kenský producent má pre každý svetový región iný cenník. Rozdielnu cenu za tú istú ružu platia na Blízkom východe, inú v Rusku či v Austrálii. Najvyššiu cenu zaplatí záujemca z Európy. Za vysokú životnú úroveň tak Európania platia viac, ako iné krajiny. Európskych pestovateľov by táto situácia mohla dostať do konkurenčnej výhody, v prípade, ak by sa na ceny importovaných kvetov snažili dotiahnuť. To však nie je jednoduché. Len ťažko dokážu konkurovať mimoriadne nízkym mzdovým nákladom v Keni a stálosti tamojšieho podnebia, ktoré je paradoxne južne od hlavného mesta Nairobi chladnejšie než v horúcich letných dňoch na Slovensku. Ako je to možné, keď Keňa sa nachádza priamo na rovníku?

Priaznivá klíma

Samotné hlavné mesto Nairobi leží v nadmorskej výške 1 800 metrov nad morom. Na Slovensku takto vysoko nenájdeme žiadne mesto. Najvyššie položeným obývaným miestom je Štrbské pleso, ktoré sa nachádza o takmer 500 metrov nižšie, ako africká metropola. Bližšie k nadmorskej výške Nairobi je tak napríklad najvyšší vrch Nízkych Tatier – Ďumbier, kde však teploty v lete zvyčajne neprekračujú 20°C. V Keni a konkrétne na kvetinovej farme v obci Kajiado, ktorá sa nachádza 80 kilometrov južne od Nairobi, tak ani blízkosť rovníka neznamená tropické teploty, ktoré si v súvislosti s Afrikou predstavujeme.

Teploty cez deň nevystupujú nad 32 stupňov Celzia a v noci neklesajú pod teplotu, ktoré by ružiam škodili. Najväčšou devízou tamojšieho podnebia je jeho stálosť, ktorá umožňuje pestovať ruže 365 dní v roku a tak nepretržite zásobovať trh, bez dodatočných nákladov na zimné vykurovanie skleníkov alebo folióvníkov.

Po zasadení zberajú ruže z jedného koreňa 4 až 6 rokov. Veľa závisí od odrody. Európski pestovatelia ruží, ktorí zostali, no ich výmery sa každoročne znižujú, nedokážu konkurovať napríklad nákladmi na zimné vykurovanie. V Holandsku sa ešte v roku 2004 pestovali ruže na výmere 850 hektárov skleníkov či fóliovníkov, v roku 2016 to bolo 238 hektárov a aktuálne je výmera pod 130 hektármi. Pre porovnanie, v Keni je to aktuálne viac ako 4500 hektárov krytých plôch určených pre pestovanie ruží či ďalších kvetov.

Komplikovaná logistika

Samozrejme, kenskí producenti majú obmedzenia, ktoré si európski poľnohospodári dokážu len ťažko predstaviť. Z farmy Isinya Roses v obci Kajiado sa produkcia odváža len po prašnej a kamenistej ceste. Takáto infraštruktúra nie je výnimočná ani v okolí hlavného mesta a začína všade tam, kde odbočíte z hlavnej radiály spájajúcej dôležité centrá. Na takejto komunikácii ani sebavedomý kenský šofér, medzi ktorého hlavné zručnosti patrí aj niekoľko štýlov trúbenia, nedokáže prekročiť priemernú rýchlosť 15 kilometrov za hodinu.

Autobus značky Mercedes, ktorý by väčšina európskych krajín vyradila najneskôr na začiatku nového milénia, tu stále udržujú v prevádzke. Poskytuje výhľady cez menšie okná v kabíne či cez väčšie či menšie diery v konštrukcii. Napriek tamojšiemu stavu ciest je obdivuhodné, že dopravný prostriedok stále slúži a priváža asi tri desiatky agrárnych novinárov, ktorí si návštevu farmy vybrali v rámci možných ciest kongresu agrárnych novinárov v Keni, do areálu farmy v Kajiado.

Ukážková farma

Tak, ako všetky väčšie stavby v Keni – hotely, priemyselné podniky, ale čo i len trochu luxusnejšie príbytky či skupiny bytových budov, je aj tento areál obohnaný vysokým plotom a chránený ťažkou bránou. Pred vstupom stojí viacero ozbrojených strážcov, ktorí kontrolujú vozidlá.

Po vjazde na hospodársky dvor nevidíte nič z toho, čo pred ním. Kvalita ciest, síce stále nie betónových či asfaltových, sa zásadne zlepší. Všetky komunikácie lemujú živé ploty a udržiavané trávniky. Fóliovníky sú jedného typu, účelnej kovovej konštrukcie so zelenými plachtami. Neskôr možno rovnaké či veľmi podobné fóliovníky vidieť aj z okna autobusu počas presunu po kenských farmách.

Ak by sme farmu v Kajiado preniesli na Slovensko či do vyspelejšej západoeurópskej krajiny, nikoho by svojim usporiadaním či čistotou nevyrušovala. Nedá sa porovnať s primitívnymi fóliovníkmi, ktorých stovky hektárov sme ešte pred viac ako desaťročím videli pri pristávaní lietadla v španielskej Almérii a ktoré vtedy pôsobili ako z krajiny tretieho sveta. Aj v Španielsku sa za posledné roky ale situácia zmenila a oblasť dnes vyzerá značne inak.

Spolupráca s Holandskom

Výrazne iná bola v minulosti aj kenská kvetinová produkcia. Marketingový riaditeľ Anantha Kumar hovorí, že Isinya Roses začala s produkciou kvetín v roku 2001 a na začiatku hospodárenia bol prebytok dreva. Kenská rodina, ktorá farmu doteraz vlastní, prevádzkovala drevársky podnik. Keďže mali prebytok dreva, postavili z neho skleníky na zeleninu a chceli ju začať pestovať. Po diskusiách s priateľmi sa dozvedeli, že môžu pestovať aj kvety a dodávať ich do odbytového družstva Royal Flora v Holandsku, ktorého členom sú tisícky pestovateľov, ale aj ďalší dodávatelia. Isinya Roses začala s Európanmi spolupracovať, keď mali ešte len tri hektáre fóliovníkov s drevenou konštrukciou, ktoré už dnes nevyužívajú. Úzke prepojenie s Holanďanmi trvá doteraz. Spolupracujú napríklad s tamojšími šľachtiteľmi kvetov, ktorým platia licenčné poplatky za ich odrody.

Keďže vyvážajú do Európy, musia spĺňať tamojšie podmienky. Napríklad z hľadiska využívania chemických ochranných prípravkov. Ich používanie v kvetinovom priemysle Afriky je témou najmä v západnej Európe, čo niekoľko tamojších novinárov hostiteľovi z kenskej farmy aj prízvukuje.

„Vo fóliovníkoch strieka každý aspoň dvakrát týždenne. Nepoužívame žiadne zakázané chemikálie. Od 26. apríla zaviedla Kenská organizácia pre rastliny a zdravie nový systémový prístup v ktorom boli určité opatrenia, ktoré sme museli zaviesť na úrovni fariem a musíme ich praktizovať. Minulý týždeň sme mali audítorov EÚ,“ vymenoval Anantha Kumar.

Certifikáty pre svet a Európu

Marketingový riaditeľ upozorňuje, že sú držiteľom viacerých dôležitých certifikátov a podstúpili náročné audity. Za všetky možno spomenúť Fairtrade, ktorý zaručuje spravodlivé pracovné podmienky a Global G.A.P, ktorý poznajú aj slovenskí poľnohospodári spolupracujúci s obchodnými reťazcami.

Do európskych obchodných reťazcov dodáva aj Isinya Roses. V posledných rokoch sú to najmä jednoduché kytice kvetov z chryzantém, karafiátov či gypsomiliek. Spotrebitelia naviazané kytice vidia pri každom vstupe do supermarketu a pripravujú sa priamo v Keni.

Pestujú aj kvety s vyššou pridanou hodnotou ako delphineum či scobiosa. Základ produkcie farmy tvoria ruže. Stonkové, kde je na stonke jeden kvet alebo sprejové, ako ich nazýva Anantha Kumar. V tomto prípade ide o vetvenú ružu, kde je viacero menších kvetov na jednej stonke.

Technológia pestovania prispôsobená dopytu

Technológia pestovania sa zdá jednoduchá. Fóliovníky sú postavené priamo na hline, v ktorej v prvom približne päťročnom cykle pestovali aj ruže, pokiaľ sa pôda nevyčerpala. Teraz sú ruže vysadené na prvý pohľad stále v pôde, no ide o dovezený sopečný substrát. Cez kvapkovú závlahu sa rastlinám dodáva výživa. Kvety zberajú každých 55 dní. A už pri ich reze si plánujú ďalšiu sezónu. Po vianočnom zbere, ktorý je pre nich dôležitý, prichádza Valentín. V tomto roku distribuovali na konkrétny februárový deň až 15 miliónov ruží.

Úrodu prispôsobujú aj Dňu matiek. Oproti iným „kvetinovým“ sviatkom je výnimočný. Oslavuje sa v európskych krajinách v rozdielnych dátumoch.

„Je to dobré pre farmárov, keďže si rozložíme produkciu ruží,“ hovorí Anantha Kumar.

Rez, chladenie, balenie a transport

Ruže po ručnom odrezaní smerujú do chladničky, kde môžu byť maximálne 24 hodín v teplote od 4 do 8 stupňov. Postupne sa tak po zbere ochladzujú. Po vychladení prichádzajú na stoly, kde ich zamestnanci vytriedia.

Každý trh má svoje špecifiká. Napríklad do Európy exportujú viac uzavreté púčiky ruží, Blízky východ znesie o niečo otvorenejšie. Rozdiel je síce len pol centimetra, ale pracovníci za triediacimi stolmi si to dobre všímajú, tak ako aj dĺžku samotnej stonky, poškodenia listov chorobami či veľkosť hlávky kvetu. Dôležité je, aby v expedícii bola vyrovnaná produkcia.

Ruže môžu byť na triediacich stoloch maximálne 40 minút a potom sa opäť vrátia vo vedrách do chladiacej miestnosti a odkiaľ čo najrýchlejšie smerujú do sveta. Okrem Severnej a Južnej Ameriky exportujú na všetky kontinenty. Do Ameriky by sa kenskí producenti dostali tiež radi, ale náklady na prepravu jedného kilogramu ruží vo výške 9 amerických dolárov sú tak vysoké, že by boli nekonkurencieschopní voči produkcii z Južnej Ameriky, najmä z Kolumbie a Ekvádoru. Výrazne drahšia ako v minulosti je aj logistika do Európy. Anantha Kumar to popisuje, že v čase pandémie COVID-19 náklady na dopravu výrazne vzrástli a odvtedy neklesli.

Mzdy

Spoločnosť Isinya Roses zamestnáva na všetkých troch svojich farmách 2800 ľudí. Ženy aj mužov. V zbere a triedení je to viac žien a v údržbe najmä muži. K mzdám v kvetinovom sektore sa tamojší marketingový manažér na otázku portálu poľnoinfo.sk nechcel vyjadrovať, lebo „si nie je istý.“

„Platíme podľa kolektívnych zmlúv Kene,“ hovorí.

Vzhľadom na certifikáciu Fairtrade nie je dôvod tomu neveriť. Normy vyžadujú, aby certifikované farmy neplatili pracovníkom v sektore kvetov pod 2,15 USD za deň, čo je hranica chudoby stanovená Svetovou bankou. Celkovo má podľa údajov publikovaných na portáli Star z roku 2023, Keňa 46 pestovateľov s certifikáciou Fairtrade, ktorí zamestnávajú približne 42 000 pracovníkov.

Podľa Fairtrade Africa sú pracovníci v kvetinárskom sektore najnižšie platení zamestnanci z kenského poľnohospodárskeho sektora so základnou mzdou 7 873 kenských šilingov mesačne. Pri prepočte na slovenskú menu hovoríme o asi 50 eurách. V roku 2022 odhadol výskumný inštitút Anker, že náklady na základný, ale slušný životný štandard v regióne bol 32 488 šilingov (207 eur). To znamená, že väčšina pracujúcich v kenskom kvetinovom priemysle má ťažkosti slušne uživiť svoje rodiny.

Krajina obrovských rozdielov

Obraz výrazných rozdielov sa vynára pri každom presune po Keni. Na jednej strane vidieť honosné paláce využívané ako rodinné domy, ktoré na Slovensku nájdete výnimočne, len o niečo viac je štandardných domov, ktoré by sa dali prirovnať k bungalovom stavaným v posledných rokoch u nás, no najvýraznejšie dominujú malé, často plechové stavby či jednoduché murované, neomietnuté príbytky, ktorých rozloha určite neprekračuje 20 metrov štvorcových.

Keňa si napriek tomu vedie lepšie v porovnaní so susednými krajinami ako sú Uganda a Tanzánia, keďže tamojší pracovníci zarábajú vyššie mzdy, ako v susedných krajinách. Fairtrade Africa, podľa portálu Star poznamenáva, že rastúci sektor kvetinárstva v Etiópii a Ugande nemal účinnú ochranu minimálnej mzdy a všeobecné mzdy sú v oboch krajinách pod medzinárodnou hranicou chudoby.

Produkcia rastie

Konkurovať africkým podmienkam je v európskom systéme poľnohospodárstva nereálne. Príklon k Fairtrade problémy síce zmierňuje, ale v rámci chudobného vidieka vo východnej Afrike zásadne nezlepšuje. Samotní kvetinový priemysel tu pritom stále rastie. Zásluhu na tom má aj rastúci dopyt z Číny.

“Aj generácia Z má rada kvety. Nie je to tak, ako sme si mysleli, že sú doménou len starších ľudí. Toto je pre farmárov dobrá správa,” hovorí Anantha Kumar.

Generáciou Z odborníci označujú ľudí, ktorí sa narodili v rokoch 1997 až 2012.

Marketingový riaditeľ Isinya Roses na ďalšiu z otázok portálu poľnoinfo.sk, aký je podiel ich spoločnosti na produkcii ruží v Keni odpovedá, že to teraz nevie povedať, lebo v posledných dvoch rokoch pribudlo viacero pestovateľov. Keď mu dávame možnosti, či je to 20, 40 alebo 50 percent, odpovedá.

„Nie, nemôže to byť také vysoké. Môže to byť niekde okolo 10 až 12 percent, ak sa nemýlim,“ uviedol.