Francúzsko v minulosti zaviedlo prísnejšie ekologické kritériá v poľnohospodárstve ako vyžaduje EÚ, teraz sa s Úniou preteká v zjednodušení pravidiel. Národné zhromaždenie 21. júla 2026 prijalo takzvaný Duplombov zákon, ktorý odstraňuje viaceré byrokratické prekážky pri zakladaní a rozširovaní chovov, budovaní vodných nádrží a rozširuje možnosti udeľovania výnimiek pre niektoré v krajine zakázané pesticídy. Zákon z pera senátora Laurenta Duplomba má v názve „O odstraňovaní prekážok výkonu poľnohospodárskeho povolania“ a jeho príprava trvala dva roky.

Bez zbytočných prieťahov

Francúzsko urobilo krok, ktorý by na úrovni EÚ vznikal len ťažšie: znížilo časť vlastných environmentálnych požiadaviek, ktoré boli prísnejšie než európske minimum. Posudzovanie vplyvu na životné prostredie sa zjednoduší alebo bude vynechané pri zakladaní chovov a výstavbe hál i maštalí, ako aj pri zakladaní nových vodných nádrží určených na zavlažovanie. Vo Francúzsku bude možné opäť používať dve zakázané pesticídne látky. Štandardy sa znížili – ale iba tam, kde boli vyššie, ako to nariaďuje EÚ.

Dve najväčšie združenia farmárov FNSEA a Coordination Rurale zákon privítali.

„Je to uznanie, že francúzske poľnohospodárstvo sa nachádza v kritickej situácii,“ uvádza vo svojom stanovisku FNSEA (Národná federácia združení poľnohospodárskych podnikov).

Obe organizácie často kritizovali francúzske pravidlá a byrokraciu, kvôli ktorej trvá napríklad získanie povolenia na výstavbu vodnej nádrže päť až desať rokov a proces často komplikujú odvolania environmentálnych organizácií. Tie často blokujú aj investície do živočíšnej výroby. Ich hlavným argumentom bolo, že Francúzsko uplatňuje prísnejšie pravidlá než vyžaduje právo EÚ a tak stavia svojich poľnohospodárov do konkurenčnej nevýhody oproti ich kolegom v Španielsku, Taliansku či Poľsku.

Povoľovanie väčších chovov bude jednoduchšie

Zákon zároveň zvyšuje dolnú hranicu počtu chovaných zvierat – hydiny, ošípaných či hovädzieho dobytka, pri ktorých už pri schvaľovaní alebo rozširovaní prevádzky treba absolvovať kompletný a veľmi zložitý povoľovací proces ICPE (Inštalácie klasifikované z hľadiska ochrany životného prostredia). Farmár, ktorý chce postaviť novú maštaľ, zväčšiť chov, či postaviť novú hydináreň musí pri väčších prevádzkach preukázať splnenie environmentálnych požiadaviek v rámci povoľovacieho konania. Existujú tri kategórie pre rôzne veľké chovy – najprísnejší režim A (autorizácia), menej prísny E (registrácia) a najjednoduchší D (ohlásenie). Pri brojleroch sa hranica pre režim A zvýšila zo 40-tisíc na 85-tisíc kusov hydiny, pri prasniciach zo 750 na 900 zvierat a pri mliečnom dobytku na 400 dojníc.

Kritici Duplombovho zákona pripomínajú, že zákon napomáha veľkým farmám a ignoruje väčšinu – malých a stredných poľnohospodárov. Podľa stanoviska Confederation paysanne spadajú do kategórie povolení typu A len asi dve percentá chovov.

„Výstavba veľkých maštalí a hál predstavuje riziko zvýšenej úmrtnosti zvierat. Zložitým administratívnym postupom čelia aj malé farmy, ktoré navyše zápasia s finančnými problémami a ich problémy zákon nerieši,“ uvádza toto združenie farmárov, tretie najväčšie vo Francúzsku, ktoré na rozdiel od prvých dvoch Duplombov zákon odsúdilo.

Duplombove zmeny sa však týkali procesov, kde malo Francúzsko prísnejšie alebo zdĺhavejšie postupy ako to stanovovalo právo EÚ. Na Slovensku sú väčšinou štandardom normy EÚ.

Počas parlamentnej debaty ministerka poľnohospodárstva Annie Genevard použila ako príklad chovateľov dobytka a priniesla poslancom ukázať celý objem administratívy, ktorú musia farmári pri povoľovacích konaniach absolvovať – boli to veľké kopy dokumentov. Poukázala tým na rozsah administratívnej záťaže, vo svojom vystúpení však neuviedla, akej časti francúzskych fariem sa zjednodušenie povoľovacích pravidiel skutočne dotkne.

Pri väčších chovoch zaradených do režimu ICPE sa vo Francúzsku okrem iného posudzuje spotreba vody a vplyv na podzemné vody, riziko znečistenia vôd hnojovicou, odtok zrážkových vôd, kapacita skladovania maštaľného hnoja a digestátu, emisie. Ale aj faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu života okolitých usadlostí – zápach, prach, spôsob vetrania. Doterajší režim pri projektoch podliehajúcich autorizácii zahŕňal verejné prerokovanie pred vydaním povolenia. Duplombov zákon pri časti projektov tento postup nahrádza jednoduchšou formou konzultácie na obecnom úrade, čím sa rozsah účasti verejnosti zužuje.

Aj pri pesticídoch išlo Francúzsko ďalej ako normy EÚ

Nový zákon vytvára možnosť opätovného povolenia dvoch insekticídov acetamipridu a flupyradifurónu, ktoré boli vo Francúzsku zakázané prísnejšie než na úrovni EÚ. Napriek odlišnej chemickej štruktúre obe látky pôsobia na rovnaký typ nervového cieľa u hmyzu – nikotínové acetylcholínové receptory. Ekologické organizácie upozorňujú, že ich opätovné používanie môže predstavovať riziko pre opeľovače a ďalšie necielené organizmy. Pri oboch látkach zároveň prebieha vedecká diskusia o možných účinkoch na nervový systém.

„Pred desiatimi rokmi sa Francúzsko rozhodlo zakázať acetamiprid na základe princípu predbežnej opatrnosti. Dnes vedecké štúdie obavy z jeho účinkov na zdravie ľudí a životné prostredie nevyvrátili – naopak, naďalej ich posilňujú,“ cituje Le Monde Monique Barbutovú, ministerku životného prostredia, ktorá po prijatí Duplombovho zákona podala rezignáciu, francúzsky prezident ani premiér ju však neprijali a napokon sa rozhodla ostať v úrade.

Nejde však iba o tieto dve účinné látky, ale o širší mechanizmus udeľovania výnimiek pre používanie účinných látok schválených v EÚ, ktoré Francúzsko zakázalo alebo obmedzilo prísnejšími národnými pravidlami. Francúzski farmári požadovali odstránenie „nadregulácie“ (surtransposition), teda situácie, keď Francúzsko zaviedlo prísnejšie pravidlá ako ostatné členské štáty EÚ. O povolení výnimky by mala na základe vedeckého posúdenia rozhodovať francúzska Agentúra pre potraviny, životné prostredie a zdravie pri práci (ANSES). Výnimka by bola možná iba v odvetviach, ktoré čelia vážnym ťažkostiam, pri dôležitých hospodárskych plodinách a v prípadoch, keď neexistuje účinná alternatíva. Povolenie by bolo dočasné, podmienené a obmedzené na malý počet plodín alebo sektorov.

Podporovatelia zákona tvrdia, že toto opatrenie by pomohlo francúzskym výrobcom konkurovať farmárom inde v Európe, ktorí môžu tieto pesticídy používať. Najmä francúzski pestovatelia cukrovej repy, lieskovcov či jabĺk a iného ovocia sa zasadzovali za možnosť používania acetamipridu. Podľa Confederation paysanne sú práve farmári najviac vystavení škodlivým účinkom niektorých pesticídnych látok.

Viac nádrží, menej mokradí

Nový zákon obmedzuje niektoré administratívne procedúry pri povoľovaní budovania zásobníkov vody na závlahy, skracuje čas schvaľovania. Podporovatelia tvrdia, že ide o nevyhnutnú adaptáciu na klimatické zmeny, kritici upozorňujú, že sú naopak v rozpore s dlhodobou realitou klimatických zmien: predstavujú riziko nadmerného odberu vody, úbytku podzemných zásob vody a oslabenie ochrany mokradí, ktoré fungujú ako prirodzené zásobníky.

„Budovanie zásobníkov vody v kontexte nedostatkov zdrojov znamená zvýšenie jej monopolizácie menšinou veľkých vodárenských spoločností, kým iní užívatelia, napríklad záhradníctva, budú mať k vode obmedzený prístup v dôsledku zníženia hladiny podzemnej vody,“ uvádza Confederation paysanne vo svojom stanovisku.

Zákon, ktorý rozdeľuje

Laurent Duplomb pripravoval zákon dva roky a namiesto pôvodných tridsiatich článkov obsahuje jeho konečná verzia približne päťdesiat. Odvolával sa na “zdravý sedliacky rozum”, argumentoval nutnosťou prispôsobiť francúzsky poľnohospodársky model konkurencii a novej klimatickej situácii. V názore na neho sa nelíšia len jednotlivé strany, rozdelil aj stúpencov vládnej strany a poľnohospodárov. Skupina poslancov už avizovala, že podá návrh na Ústavnú radu, aby preskúmala, či nie je v rozpore s  francúzskou Chartou životného prostredia.