V priebehu niekoľkých mesiacov vyrástla v Turci konštrukcia novej maštale. Má priniesť zlepšenie zdravotného stavu zvierat a vyššiu produkciu mlieka. Do jej výstavby sa pustilo Poľnohospodárske družstvo Gader v Blatnici a rozsiahlu stavbu financuje prevažne  zo svojich vlastných zdrojov a s pomocou úveru. Roky si odkladali peniaze, aby takúto investíciu zvládli.

Nové objekty boli pre družstvo už nutnosťou a posunú chov nie len po kvalitatívnej stránke, ale aj kvantitatívnej. Už dnes počítajú s tým, že počet dojníc sa navýši zo súčasných 270 kusov na 320 kusov zvierat.

„Pracovníci živočíšnej výroby sa zaujímajú a tešia na nový objekt, no druhú stranu sa obávajú o to, že ich nebude potrebných toľko, ako doteraz,“ hovorí Matej Baláž, hlavný zootechnik.

Predsedníčka Zlata Holubová hovorí, že takéto obavy nie sú na mieste. Upozorňuje, že nový kravín len znormalizuje pracovnú dobu v živočíšnej výrobe, aby ľudia pracovali obvyklých osem hodín. A keďže každý poľnohospodársky subjekt na Slovensku má väčšie, či o niečo menšie problémy s obsadzovaním pozícií v živočíšnej výrobe, aj v Gaderi sú aktuálne na nutnom minime, ktoré dokáže zabezpečiť výrobu mlieka. O prezamestnanosti tak nemôže byť reč.

„Cieľom investície je zlepšiť podmienky. Ľuďom aj zvieratám. Nevidím dôvod, aby niekto, kto rozvíja tento chov odchádzal, keďže aj na základe jeho práce sme vytvorili zdroje na novú investíciu,“ upozorňuje Z. Holubová.

Maštaľ vyvolá ďalšie investície

Jarný výskyt ochorenia slintačky a krívačky priniesol do všetkých slovenských a možno aj európskych poľnohospodárskych podnikov obrovskú mieru neistoty a obáv. Vo vzduchu visela reálna hrozba, že roky vytvárané hodnoty sa zvrtnú na základe jedného telefonátu od veterinárov.

„Na jar by som si nevedela predstaviť, že so stavbou v priebehu roka naozaj začneme a počas jesenných mesiacov sa nám na farme bude pohybovať štyridsať stavebných robotníkov,“ hovorí Zlata Holubová.

Dnes je na hospodárskom dvore v Blatnici vidieť desiatky metrov vysoký štít konštrukcie nového objektu. Dôležitú úlohu v realizáciu objektu zohral a zohráva podpredseda Vladimír Štanceľ, ktorý roky upravoval a opravoval pôvodné objekty.

„Som rád, že sa posúvame. Nová maštaľ však vyvolá ďalšie investície. V prvom rade potrebujeme novú dojáreň, z dôvodu rozšírenia výroby mlieka musíme postaviť aj ďalší silážny žľab a kúpiť cisternu s aplikátorom tekutých hnojív,“ vymenúva Vladimír Štanceľ.

S výpočtom budúcich investícií súhlasí mechanizátor Pavol Pavlík, ktorý hovorí, že s technikou sú síce výborne vybavení, ale bez aplikátora sa nezaobídu.

„Čo bolo v minulosti potrebné kúpiť, do toho sme investovali. Ceny techniky v posledných rokoch ale poskočili a tak dôkladne zvažujete čo je potrebné. Cisterna s aplikátorom a drtičom, ktorá nám pomôže s vývozom tekutých hnojív stojí 150 tisíc eur a to sú v ponuke aj drahšie,“ hovorí Pavol Pavlík.

Dúfajú v eurofondy

Družstvo podľa Zlaty Holubovej posledné roky nečerpalo eurofondové investičné zdroje. Naposledy dostali príspevok na teleskopický manipulátor, ktorý im preplatili v čase, keď už mal stroj odpracovaných tritisíc motohodín. V súčasnosti veria, že to s využitím európskych zdrojov pôjde rýchlejšie, ako v minulosti.

„Čakáme na nové výzvy. Sme zvedaví na ich harmonogram, podľa ktorého sa rozhodneme do čoho investovať,“ hovorí Z. Holubová.

V najbližších rokoch potrebujú postaviť najmä novú dojáreň, lebo tú z vlastných zdrojov prefinancovať nedokážu. Len stavebná časť aktuálne budovanej maštale prevýšila dva milióny eur.

Lesná zver ovplyvňuje osevný postup

„Vždy sme sa snažili dosahovať dobré výsledky. Keď nešlo mlieko, postavili sme si vlastnú mliekareň, ktorá nám v niektorých rokoch neuveriteľne pomohla. Vďaka agronómom Ivanovi Bondovi a Jozefovi Becíkovi máme v posledných rokoch vysoké a stabilizované úrody rastlinných komodít. To sú všetko dôležité súčasti, aby sme dokázali financovať naše aktivity,“ hovorí predsedníčka.

Výsledky rastlinnej výroby najlepšie dokazuje pohľad na silážovanie kukurice. Rezačka sa stráca v poraste a starší z agronómov, päťdesiatnik Ivan Bonda hovorí, že aktuálne silážovaná kukurica patrí medzi menšie. Na výšku má „len“ 3,5 metra. Výška kukurice v Gaderi prevyšuje aj 4 metre, čo si mimochodom tento rok aj odmerali, aby pred kolegami nevyzerali, že hovoria do vetra.

„Pre živočíšnu výrobu pestujeme na výmere 150 hektárov kukuricu a na ďalších plochách lucernu a v tomto roku začíname aj s pestovaním ďatelinotráv. Osievame nimi parcely susediace s lesnými porastmi, lebo škody spôsobené lesnou zverou sú u nás výrazné,“ informuje nás Ivan Bonda.

Lesná zver sa podpisuje aj pod úrody. Síce družstvo dosiahlo priemernú úrodu pšenice na úrovni 8,4 tony z hektára, na najlepšej parcele to bolo 9,3 ton a na tej najviac zničenej lesnou zverou 6,2 tony z hektára. Rozhodujúci je ale priemer. Lesná zver pritom výrazne ovplyvnila súčasný osevný postup podniku.

„Čím dlhšie držíme plodinu na poli, tým väčšie sú škody. Od plodín ako ľan, lupina či sója sme upustili – tým, že ostávajú na poli väčšinu roka, zver ich za ten čas schodí a pováľa. Dokonca aj výmeru repky sme pri tohtoročnej sejbe znížili o štvrtinu, keďže patrí medzi rizikové plodiny. Paradoxne, úrody z tohtoročného zberu boli výborné – 4,3 tony z hektára, priemer však potiahli menej poškodené parcely,“ uzatvára Jozef Becík.