V obci Kukučínov v levickom okrese chovajú posledných tristo ošípaných. Prasnice už pred pár mesiacmi odpredali a keď sa im podarí v najbližších týždňoch speňažiť aj výkrmové zvieratá, poľnohospodárske družstvo ukončí svoju desaťročia trvajúcu éru producenta bravčového mäsa. Sú predposledný klasický poľnohospodársky subjekt v najväčšom slovenskom okrese, ak nepočítame dánskych veľkoproducentov, ktorí ešte chovajú ošípané. Roky verili, že sa situácia zlepší a vytvoria dostatok zdrojov pre významnejšiu investíciu do modernizácie výroby.

Najzásadnejšou prekážkou stability chovu ošípaných boli odberateľské vzťahy. Mesiace nezaplatené faktúry za dodávky zvierat vyvrcholili v tomto roku tým, že družstvo na dvoch svojich obchodných partnerov podalo návrh na exekúciu. V krajnom kroku videli poslednú možnosť, ako sa domôcť peňazí za dochované zvieratá.

Po potvrdení ohniska afrického moru ošípaných v Dolných Semerovciach v máji 2025, spadli do desaťkilometrového okruhu od infikovanej farmy a tak sa k dovtedajším dlhodobým problémom pridal jeden aktuálny. Komu vôbec zdravé zvieratá z Kukučínova predať a za akú cenu?

Nárast počtu dojníc

„Akonáhle ošípané predáme, vyčistíme maštaľ a upravíme ju pre potreby chovu hovädzieho dobytka. Aby sme ušetrili čas, už dnes objekt upravujeme z vonku. Z vlastných zdrojov budujeme výbehy pre jalovice. Rozhodnutie zrušiť chov ošípaných som podmienil tomu, že nemôžeme poklesnúť v produkcii živočíšnej výroby,“ vysvetľuje Zoltán Cibula.

Družstvo v posledných štyroch rokoch zvyšuje stavy hovädzieho dobytka aj produkciu mlieka.

„Z 210 kusov dojníc sa postupne v priebehu posledných dvoch – troch rokov dostávame na 250 kusov. To, sa spolu so zvýšenou úžitkovosťou podpísalo pod nárast produkcie mlieka. Za ostatné štyri roky stúpla ročná produkcia o 700 tisíc kilogramov,“ hovorí Ľudovít Saróka, hlavný zootechnik družstva.

Aktuálne doja v Kukučínove v priemere 11 396 litrov mlieka na dojnicu a rok, čo ich v rámci holsteinského plemena radí na 24. mieste v republike. Dojenie prebieha trikrát denne, čo podľa Saróku prináša približne o 10 až 15 percent viac mlieka, ako len ranné a večerné dojenie.

„Kto dnes pri päťdesiatcentovej cene mlieka vyrába stratu, tak nech s jeho produkciu prestane. Značí to, že má v chove veľký problém. Buď zlé ustajnenie, zlú kŕmnu dávku či odbornosť. Pri úžitkovosti nad 10 tisíc litrov mlieka nemôže byť jeho produkcia dnes stratovou záležitosťou,“ presviedča Zoltán Cibula.

Súhra všetkých faktorov

V ostatných rokoch výrazne postúpili v oblasti welfare zvierat. Nemajú síce vybudované nové maštale, ale staré objekty rekonštruovali tak, aby mali zvieratá dostatok miesta, svetla, vzduchu a v letných mesiacoch zabezpečené chladenie. Kŕmnu dávku prispôsobili aj horúcim dňom spôsobom, ktorý zabezpečí čo najmenšie výkyvy v produkcii. Pomohla tomu ražná senáž, ktorá zvieratám prináša dobrú stráviteľnosť. Okrem toho kŕmia kukuricou, lucernou, miaganým vlhkým kukuričným zrnom, cirokom ale aj cukrovarníckymi rezkami. Dôležitá je pritom kvalita.

„Chov dojníc alebo výroba mlieka je veľmi jednoduchá vec. Krave musíte dať všetko čo potrebuje a ona vám dám to, čo potrebujete vy. Aj keď to znie veľmi jednoducho, je za tým skladačka, ktorú je možno prirovnať k puzzle. Aby ste dostali komplexný obraz, musíte mať všetky dieliky. To platí aj pri výrobe mlieka. Chov dojníc je obrovská súhra všetkých faktorov, ktoré tvoria výsledok,“ hovorí hlavný zootechnik.

V jarných mesiacoch chýbala vlaha

Dôležitú úlohu zohráva rastlinná výroba, ktorá zabezpečuje pre živočíšnu výrobu produkciu asi z jednej štvrtiny svojej výmery. Na ostatných plochách pestujú komerčné plodiny. Tak ako inde na Slovensku, aj oni boli v tomto roku s úrodami relatívne spokojní. Všetko ale záviselo od konkrétnej plodiny.

„Keby mi niekto povedal pred žatvou, že tu budeme mať 4,5 tony repky z hektára, tak si poviem, že bodaj by si mal pravdu. Aj 7 ton ozimného jačmeňa bola veľmi dobrá priemerná úroda, keďže bol vysiaty aj na slabších parcelách. Nie až tak spokojný som s výsledkom ozimnej a tvrdej pšenice,“ hovorí Zoltán Cibula.

Dve susedené parcely tvrdej pšenice mali rozdiel v úrode až dve tony z hektára. Dôvod bol v predplodine. Tam, kde predtým pestovali repku, dosiahli úrodu 6,7 ton z hektára a kde bola predplodinou kukurica, o dve tony menej. Najmä v jarných mesiacoch chýbala vlaha, ktorá by rozhýbala mikroorganizmy v pôde a došlo by tak k lepšiemu rozloženie pozberových zvyškov, na ktoré je kukurica bohatá.

„Suchom trpeli aj krmoviny vysiate na ornej pôde, tu sa však jarné manko v produkcii podarilo dohnať. Pomohla tomu aj dobre premyslená mechanizácia. Disponujeme napríklad rezačkou, aby sme vedeli prípravu senáže realizovať včas a nestrácali tak na kvalite krmiva,“ hovorí Zoltán Cibula.

Investície

Družstvo sa v posledných rokoch zapojilo do viacerých výziev z hľadiska eurofondových investícií. Ak sa ešte pred niekoľkými mesiacmi zdalo, že uspeli len s jedným projektom na nákup výkonného traktora a samochodného postrekovača, tak s posunom bodových hraníc im bolo oznámené, že úspešní boli aj v ďalších opatreniach.

„Nakúpili sme aj samochodný postrekovač, dva teleskopické nakladače Manitou, malý traktor New Holland do vinohradu, zhrňovač Pöttinger a kŕmny voz Storti Husky“ vymenúva predseda družstva položky z ďalších dvoch projektov.

Priamo do chovu dojníc smerovali aj investície na nákup systému detekcie ruje a sledovania zdravotného stavu kráv.

„Investícia môže byť prínosom len tam, kde ju pracovníci vedia využiť. Ľudia, ktorí dnes robia v Kukučínove takto k novým technológiám pristupujú,“ uzatvára Zoltán Cibula.