Ako Deň spomienky na obete hladomoru z rokov 1932-1933 si Ukrajina každý rok v štvrtú novembrovú sobotu pripomína tento pamätný deň. V tomto roku pripadol na 24. novembra a Ukrajinci si túto udalosť pripomenú viacerými podujatiami. Vo vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike (USSR) zomrelo na následky umelo vyvolaného hladu vyše sedem miliónov ľudí. Súčasná Ukrajina hladomor spred 85 rokov označuje slovom genocída.

Podľa portálu ukrinform.ua zo 195 krajín sveta hladomor na Ukrajine uznalo na medzinárodnej úrovni okrem Ukrajiny 15 členských štátov OSN a Vatikán. Rusko je proti termínu genocída preto, lebo pod útlakom boľševického režimu trpeli všetky národy a národnosti bývalého ZSSR, vrátane ruského.

Každý rok v štvrtú novembrovú sobotu o 16.00 h obyvatelia Ukrajiny tradične zapaľujú sviečky a kladú ich na parapety pred oknami, ale aj na námestiach, pri pamätníkoch hladomoru či v chrámoch.

Niekoľko desaťročí bola téma hladomoru tabuizovaná. V čase socialistického spoločenského poriadku bolo aj hovoriť o hladomore z rokov 1932-1933 prísne zakázané. Až 28. novembra 2006 Verchovna rada Ukrajiny schválila zákon o hladomore. V súlade s ním bol hladomor vyhlásený za genocídu ukrajinského národa.

Ekonomicky neopodstatnená vynútená kolektivizácia v Sovietskom zväze na konci 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia viedla k úpadku poľnohospodárskej produkcie, vrátane obilia. Napriek tomu plán na dodávky obilia bol zvýšený. V roku 1930 z Ukrajinskej SSR bolo vyvezených 7,7 milióna ton obilia, ktoré išli najmä na pokrytie exportných záväzkov ZSSR. Aj v nasledujúcom roku bola USSR nútená dodať plánovaných 7,7 milióna ton obilia, pričom sa úroda obilnín znížila na päť miliónov ton. Navyše v piatich regiónoch ZSSR – v západnej Sibíri, Kazachstane, na Urale, na strednom a dolnom Povolží – vypukla v roku 1931 v dôsledku sucha neúroda. Tým sa v ZSSR značne znížili zásoby obilia. Následkom nekompetentnej politiky v poľnohospodárstve a extenzívneho exportu obilnín sa v ďalšom období stala situácia kritickou. V roku 1932 pokračoval prepad výroby potravín, čím trpeli najmä krajiny a oblasti produkujúce obilniny – USSR a Kubáň. 

Začiatkom 30. rokov 20. storočia štát na ukrajinskom vidieku odobral všetko obilie. Ľudí, ktorí nemali, resp. nedodali obilie, štát udeľoval „potravinový trest“, teda im odoberal potraviny. Už pred kolektivizáciou teda roľníkom zabavovali dobytok.

Vedúci predstavitelia ukrajinskej komunistickej strany sa v roku 1932 obrátili na vodcu Josifa Vissarionoviča Stalina so žiadosťou, aby znížil plán na dodávky obilia. USSR nedostala žiadne ústupky.