„Je celofarmový prístup naozaj lepší?“ Spýtal sa počas workshopu na konferencii portálu poľnoinfo.sk hlúčiku poľnohospodárov vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko.

„Nepoznáme konkrétne nápočty,“ ozývalo sa od poľnohospodárov.

„Bolo by dobré, keby ministerstvo čo najskôr dalo všetky čísla von. Nevieme totiž, či je 45 eur na hektár veľa alebo málo,“ vzal si slovo predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Bratislava Jozef Šumichrast.

Ladislav Miko si totiž nie je celofarmovým prístupom až taký istý. Myslí si, že poľnohospodár je takýmto spôsobom niekedy zbytočne tlačený do opatrení, ktoré nepotrebuje, ale zavážia peniaze.

„Trochu sa potom vraciame do toho greeningu, ktorý ako vieme úplne nefungoval. Chcem však pripomenúť, že prístup sa bude dať po 2 rokoch revidovať, všetko však bude v rukách štátu, ktorý bude mať tú moc veci zmeniť,“ vysvetlil Miko.

Zmeniť uhol pohľadu

Environmentálne opatrenia by mohli byť pre nás prínosom. Západ si čoraz viac pýta kvalitu a dáva dôraz na udržateľnú výrobu. Ak dôjde k obmedzovaniu rôznych pesticídov a zvýši sa dopyt po ekologizácii, zasiahnuť by to malo najmä veľkých hráčov na trhu.

„Pre nás by to teda malo byť výhodné, ale mi to stále tlačíme do tej produkcie, kde zaostávame a nemáme ani šancu dostať sa na úroveň západných susedov. Severozápad je omnoho ďalej z hľadiska investičného zaistenia, ale aj z hľadiska aplikácie vedy. Len navýšením peňazí podľa mňa nemáme šancu dohnať iných,“ povedal počas diskusie s poľnohospodármi Ladislav Miko.

Ak by sme sa chceli stať konkurencieschopnými, museli by sme urobiť veľký skok vpred, nielen dorovnávať. Podľa zástupcu Európskej komisie si to však naši roľníci nie úplne uvedomujú a stále požadujú najmä podporu produkcie.

Šéf Ovocinárskej únie SR Marián Varga potvrdil, že máme nižšie zaťaženie chémiou, ako napríklad lídri v pestovaní jabĺk v Európe – Poliaci.

„K čomu nám je ale lepšia kvalita nášho ovocia, keď neobstojíme na trhu?“ spýtal sa M. Varga.

Podľa Ladislava Mika je ovocie ukážkovým príkladom jeho spomenutej teórie. Našim záujmom by malo byť upravenie noriem, aby boli naši ovocinári vo výhode. Pomery by sa tak vyrovnali.

„Vyššie environmentálne nároky by zvyšovali konkurencieschopnosť vlastnej produkcie,“ prízvukoval šéf EK na Slovensku.

Zvýšiť vodozádržnú kapacitu

Podľa poradcu ministra pôdohospodárstva Martina Kováča je príprava ekoschém tak na pol ceste. Aj on si myslí, že musia byť motivujúce a rozširovať typy činností na farme.

Problém Európskej únie a teda aj náš vidí v tom, že nie sú dobre stanovené merateľné ukazovatele, ktoré by nám povedali, čo je najdôležitejšie, aby sme naštartovali ozdravné procesy, ale zabezpečili aj potrebnú produkciu.

„Zvýšiť vodozádržnú kapacitu krajiny je podľa mňa kľúčová vec, ktorá naštartuje ozdravenie krajiny,“ vyjadril presvedčenie expert na vodné hospodárstvo.

Rovnako vyjadril znepokojenie nad úlohami, ktoré rieši Európa pri záchrane ekosystémov. Situácia je podľa neho veľmi vážna a práve poľnohospodári sú tí, ktorí majú na veci veľký vplyv z hľadiska manažmentu, ale aj realizácie adaptačných opatrení.

„Farmári sú doktori krajiny. Ak sa budú aktívne zúčastňovať tohto systému a podporia neprodukčné funkcie, za ktoré samozrejme dostanú podporu, tak pomôžu zredukovať všetky riziká, ktoré sa tu ukazujú. Ale zároveň pomôžu aj sebe, lebo budú mať viac pôdnej vlahy a budú môcť udržiavať dostatok zásob podzemnej vody,“ spresnil benefity pomoci člen zboru poradcov ministra.

Podľa neho má jeden priemerný kataster na Slovensku (približne 1600 ha) potenciál na zvýšenie vodozádržnej kapacity minimálne na 85 tisíc metrov kubických. Krajina však musí mať celoplošne nejakú štruktúru, aby dokázala zachytiť túto vodu a podporiť tak aj produkciu, či už potravinársku, ale aj nepotravinársku.

„Cyklická kapacita znamená, že ak máme 85 tisíc metrov kubických a počas roka je tam úhrn 40-krát, tak ten systém nám aj 40-krát dažďovú vodu nejako zdrží a podporí tak vsakovanie,“ vysvetlil v praxi Martin Kováč.

Veľkým problémom je však slabá komunikácia a spolupráca poľnohospodárov s kompetentnými zložkami. Chýbajú zrozumiteľné podporné rámce na združovanie a neexistuje efektívny prenos poznatkov.

Tlak bude enormný

Do debaty sa pripojil aj Peter Horný, vedúci oddelenia agrobiznisu UniCredit Bank CZ and SK a predstavil pohľad bánk. Podľa neho sa s povinnosťami Európskej únie musíme nejako vysporiadať, pretože sú tu a nikto to už nezmení. Viac povinností však znamená aj vyššie náklady pre podniky.

„Zdrojov, ktoré by mohli byť použité na rozvoj, bude teda menej. Práve preto je tu ten tlak na vedomosti. Povedal by som, na finančne nenáročné riešenia. Tlak na náklady bude v nasledujúcom období enormný a bude to tlak na vás, aby ste si na dotácie vôbec siahli. Súhlasím, že absentuje prenos vedomostí,“ povedal prítomným pestovateľom a chovateľom bankár a vyslovil potrebu organizovať rôzne ďalšie workshopy, na ktorých by sa diskutovalo o predstave a praxi.

Prítomní sa zhodli, že je nutné viac sa priblížiť farmárom a spolupracovať, realizovať viac diskusií či lokálnych workshopov. Spolupráca by mala byť kľúčová pri napĺňaní zložitých cieľov.