Vo Vysokých Tatrách sa uskutočnilo stretnutie ministrov poľnohospodárstva strednej a východnej Európy. Rokovaní sa zúčastnil aj Didier Guillaume, francúzsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva. Slovenská agroministerka Gabriela Matečná sa pre portál poľnoinfo.sk vyjadrila, že v rámci včerajších (8.5.2019) bilaterálnych rozhovorov s francúzskym náprotivkom, neobišli ani tému budúcej európskej agropolitiky.
Od predstavenia legislatívneho návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2021 – 2027 prešlo už vyše 10-mesiacov. Návrh Európskej komisie sa však zasekol na neschválenom viacročnom finančnom rámci. Väčší posun nastal až v uplynulých týždňoch, keď Výbor pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu (COMAGRI) predstavil svoju pozíciu, ktorá budí vážne obavy aj u slovenských poľnohospodárov. Ak by došlo k schváleniu novej SPP, podľa pozície COMAGRI, znamenalo by to krach niektorých poľnohospodárskych subjektov u nás.
Nariadenie o strategických plánoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) či opatrenia proti odlesňovaniu a degradácii lesov. To boli hlavné témy, ktorými sa v pondelok zaoberala na svojom zasadnutí Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH). Informoval o tom Michal Feik z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Pohľad na európske poľnohospodárstvo sa mení. Európska komisia v legislatívnom návrhu novej agrárnej politiky rozviazala ruky členským štátom, ktoré si budú z veľkej časti nastavovať systém doma. Končí sa doba ukazovania na Brusel, začína čas zodpovednosti domácich politikov, agrárnych funkcionárov a autorít. Sme na začiatku cesty, ktorá môže urobiť krok k potravinovej sebestačnosti a vidieckej zamestnanosti.
Odchod Spojeného kráľovstva (UK) z EÚ bez dohody spôsobí výpadok v Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) vo výške 2,9 miliardy eur. V prípade tzv. tvrdého brexitu sa znížia zdroje Slovenska na CAP o 31,3 milióna eur ročne. Informoval o tom Michal Feik z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Dáta z nedávno publikovanej štúdie Inštitútu pôdohospodárskej politiky (december 2018) indikujú, že by poľnohospodárstvo v našich podmienkach stropovanie potrebovalo. V EÚ 80% priamych platieb poberá 20% najväčších fariem. Na Slovensku je to ešte výraznejšie, nakoľko až 94% všetkých priamych platieb, takmer 400 miliónov EUR ročne, získa 20% najväčších fariem, a ide o najväčšiu koncentráciu priamych platieb v EÚ. Česká republika je na druhom mieste, 20% subjektov získava takmer 90% priamych platieb.
Zatiaľ nie je jasné, či Európsky parlament, respektíve Európska komisia, stihne v súčasnom zložení nastaviť nové pravidlá poľnohospodárskej politiky, ktoré by mali začať platiť po roku 2020. Ak sa to nestihne do mája budúceho roka, kedy budú voľby do europarlamentu, mohlo by nastať niekoľkoročné prechodné obdobie, kedy by sa európske dotácie vyplácali za súčasných podmienok.
Najkomentovanejšie za 7 dní