Pohľad na európske poľnohospodárstvo sa mení. Európska komisia v legislatívnom návrhu novej agrárnej politiky rozviazala ruky členským štátom, ktoré si budú z veľkej časti nastavovať systém doma. Končí sa doba ukazovania na Brusel, začína čas zodpovednosti domácich politikov, agrárnych funkcionárov a autorít. Sme na začiatku cesty, ktorá môže urobiť krok k potravinovej sebestačnosti a vidieckej zamestnanosti.

„Ruší sa princíp – one size fits all. Tento výrok spájaný so Spoločnou poľnohospodárskou politikou môžeme parafrázovať ako „jeden univerzálny systém pre všetkých“. Európska komisia upustila od tejto zásady, čo najlepšie vidieť na návrhu novej agrárnej politiky. Ten hovorí, že každý štát si ju má nastaviť podľa svojich potrieb. Začne sa teda uplatňovať princíp prístupu na mieru. Členské štáty budú mať ale zodpovednosť za sledovanie výkonu pri dosahovaní cieľov, zatiaľ čo úloha EK bude limitovaná na schválenie strategických plánov a monitorovanie ich implementácie,“ informuje Štefan Adam, riaditeľ NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

Tento systém samozrejme právom vzbudzuje u časti agrárnej reprezentácie obavy nad schopnosťou Slovenska spravovať veci verejné. Uvedomuje si to aj predseda najväčšej a najreprezentatívnejšej organizácie roľníkov. Emil Macho, predseda SPPK vo svojom vystúpení minulý týždeň uviedol:

„Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020 sa z dnešného pohľadu, keď máme za sebou dve programovacie obdobia, javí ako zásadná. SPPK má za sebou niekoľko dôležitých míľnikov, od bratislavskej deklarácie podpísanej v marci 2017, cez vstup SPPK do európskej organizácie COPA – COGECA v roku 2018. Komunikujeme s poslancami Európskeho parlamentu a predkladáme pozmeňovacie návrhy do agrovýboru. Slovensko, ani Česká republika žiaľ nemajú v tomto pre nás veľmi dôležitom výbore zástupcu, preto tak robíme cez rumunského europoslanca,“ uviedol na podujatí Emil Macho.

Rozpočet poľnohospodárstva na celkovom rozpočte EÚ výrazne stratí

O reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa začalo hovoriť už v roku 2017, to znamená len dva roky od plnej implementácie aktuálnej europolitiky. Najvýraznejšie hlasy kričali o potrebe zjednodušenia a modernizácie. Európska komisia si tiež plne uvedomovala potrebu začatia plnenia záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody o zmene klímy. Finančné zdroje určené na dosiahnutie týchto cieľov sú ale stále neznáme. O viacročnom finančnom rámci sa rokuje už takmer rok, ale definitívne schválený nie je. Veľkou neznámou je odchod Veľkej Británie z EÚ, alebo percento financovania Únie zo štátnych rozpočtov jednotlivých štátov. Hovoríme o financovaní na úrovni 1-percenta HDP krajiny, alebo 1,1 percenta HDP.

„Podľa návrhu Európskej komisie z 1. júna 2018 sa má celkový rozpočet Európskej únie zvýšiť. Rozpočet na európske poľnohospodárstvo má naopak v absolútnych číslach klesnúť zo 403-miliárd eur v aktuálnom období na 365 miliárd eur v období rokov 2021 – 2027. Tento pokles a navýšenie celkového rozpočtu Únie znamená, že poľnohospodárstvo sa na európskych výdavkoch bude podieľať 28,5-percentami. Pritom aktuálne to je až 36-percentami,“ informuje Štefan Adam, dlhoročný odborník na európsku agropolitiku.

Ten ďalej uvádza, že celkový rozpočet pre slovenské poľnohospodárstvo klesne o 5,3-percenta.

„Objem prostriedkov v prvom pilieri stúpne o 1,8-percenta, ale v II. pilieri slovenský agrosektor stratí až 16-percent,“ hovorí Štefan Adam.

Pri druhom pilieri je dôležité národné kofinancovanie a to podľa pravidiel EÚ môže byť v budúcom programovacom období najmenej 30-percent a maximálne 70-percent.

„Rozpočet zo slovenských zdrojov je mimoriadne dôležitý. V návrhu EÚ rozpočtu nie je samozrejme uvedené spolufinancovanie. Ak má byť politika spoločná, tak nemôže byť kofinancovanie druhého piliera rozdielne. Nemôže výška kofinancovania v Rakúsku dosahovať 70-percent a u nás 30-percent,“ hovorí o ďalších cieľoch rokovaní Emil Macho, predseda SPPK.

Strategický plán sú noty pre úspešný reštart nášho rezortu

Medzi povinnosti Slovenska v rámci prípravy novej európskej politiky je potreba vytvorenia definície skutočného poľnohospodára, definície mladého farmára, alebo tvorba Strategického plánu.

Prijatie európskej agropolitiky je v omeškaní, pretože sporné otázky nie sú dorokované v Rade ministrov a rovnako ani na pôde Európskeho parlamentu. Až po schválení pozícií v oboch formáciách budú môcť začať takzvané trialógy, teda proces hľadania výslednej podoby legislatívy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027 na základe pozícií Rady, Parlamentu a Komisie. Až následne môže europarlament hlasovať o konečnej podobe návrhu SPP. Päťročné funkčné obdobie aktuálnych europoslancov ale v máji 2019 končí a aj napriek snahe Rumunska, ktoré je predsedníckou krajinou, sa zdá, že agropolitika nebude do volieb uzavretá.

„Tento stav sa samozrejme dotýka aj prípravy Strategického plánu. Na takzvanej analýze slabých a silných stránok nášho agrosektora a následnej identifikácií jeho potrieb náš výskumný ústav intenzívne pracuje od začiatku roka,“ hovorí Štefan Adam.

K Strategickému plánu a k úvodným dvom analýzam agrorezortu pripravených výskumným ústavom začali v týchto dňoch rokovania agrárnych samospráv a zainteresovaných strán na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Dokument musí byť podľa pôvodného harmonogramu predložený do Bruselu do konca roka 2019. S časovým sklzom pri kreovaní novej európskej agropolitiky sa pravdepodobne posunie aj čas predloženia Strategického plánu.

„Strategický plán musí byť prijatý v širokom konsenze zúčastnených strán. V prípade, že to tak nebude, bude vrátený Bruselom na prepracovanie. Verím, že k tomu nedôjde.“ uzatvára Š. Adam.