Podtatranský región je ukážkou pestrosti nášho poľnohospodárstva. Z hľadiska chovu hovädzieho dobytka dokonca okresu Liptovský Mikuláš patrí prvenstvo v počte kráv, medzi všetkými slovenskými okresmi. V ostatných týždňoch tu poľnohospodári nezažívajú ľahké obdobie. Podnik za podnikom zostali bez priamych podpôr a sťažujú sa aj na to, že s nimi Pôdohospodárska platobná agentúra nedostatočne komunikuje.

Podľa poľnohospodárov, s ktorými sme hovorili, začal celý problém v dôsledku kontroly diaľkovým prieskumom Zeme, do ktorého bol okres Liptovský Mikuláš v minulom roku vybraný. Jednotlivé regióny sa dostávajú pod dôkladnú kontrolu na základe náhodného výberu a rizikovej analýzy samotnej PPA.

Konkrétne v roku 2020 boli do diaľkového prieskumu Zeme zaradené okrem Liptovského Mikuláša aj regióny Trnavy, Nových Zámkov, Komárna a Popradu.

Vyplatené percento platieb v Liptovskom Mikuláši je veľmi nízke

Kontroly sa uskutočnili a ich výsledok mnohí poľnohospodári vnímajú len prostredníctvom toho, že zostali bez finančných prostriedkov. Prečo nedostali rozhodnutie k priamym platbám, tak často samotní žiadatelia nevedia.

„Celkový počet žiadateľov v okrese Liptovský Mikuláš je 250 a celková žiadaná suma dosahuje 9,4 milióna eur. Počas decembra bolo vydané rozhodnutie 75 žiadateľom a suma, ktorá je predmetom rozhodnutí, dosahuje 2,776 milióna eur,“ vysvetľuje pre portál poľnoinfo.sk Jaroslav Jánoš, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Z percentuálneho hľadiska tak bolo v rámci okresu Liptovský Mikuláš v decembri uspokojených len 30 percent žiadateľov. Z hľadiska vyplatených finančných prostriedkov dosahuje suma z vydaných rozhodnutí 29,5 percenta.

Celoslovenské čísla sú pritom oveľa lepšie. Rozhodnutia boli vystavené pre takmer 90 percent všetkých žiadateľov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 85,95 percenta.

Ak PPA hovorí o zaslaných rozhodnutiach v decembri vo výške necelej tretiny sumy žiadanej poľnohospodármi v regióne, tak Liptovská poľnohospodárska a potravinárska komora vníma situáciu ešte oveľa citlivejšie a aj kritickejšie.

„Zastupujeme pätnásť subjektov v okrese Liptovský Mikuláš, ktoré hospodária na výmere 22 155 hektárov pôdy. To je viac ako polovica poľnohospodárskej pôdy v okrese. Z našich členov dostal prostriedky len jediný podnik, na ktorého pozemkoch diaľkový prieskum Zeme ani neprebiehal. Štrnásť členov, ktorí obhospodarujú 18 tisíc hektárov pôdy, zostalo bez rozhodnutí a tak zatiaľ aj bez podpôr,“ vysvetľuje Miroslav Štefček, predseda Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Nebol čas na odstránenie chýb

V minulosti bol postup taký, že ak sa u žiadateľov vyskytol problém v súvislosti s kontrolou cez diaľkový prieskum Zeme, tak boli pozvaní na prerokovanie na PPA.

„Komunikovali spolu, čo poskytovalo výhodu pre žiadateľa aj PPA. Veľké percento podozrení na nezrovnalosti mohlo byť odstránených. Čo je to za tieň, prečo sú tu koľajové riadky, z akého dôvodu je istá časť poľa napríklad neosiata. Komunikácia začínala v októbri a na základe nej žiadateľ chyby mohol odstrániť ešte pred krížovou kontrolou, ktorá nasleduje v poslednej dekáde novembra. Vtedy bolo už gro chýb odstránených a žiadatelia mohli mať začiatkom decembra vyplácané prostriedky,“ informoval portál poľnoinfo.sk ešte v novembri odborník na priame platby.

Ten nás vtedy zároveň upozornil, že tento rok takáto komunikácia s poľnohospodármi neprebiehala. Priznala to aj Pôdohospodárska platobná agentúra.

„V dôsledku opatrení proti šíreniu COVID-19 nie je v roku 2020 možné uskutočniť prerokovania výsledkov kontrol metódou diaľkového prieskumu Zeme na regionálnych pracoviskách Pôdohospodárskej platobnej agentúry,“ informovala na webe PPA a ďalej uviedla, že poľnohospodári sa o výsledkoch kontrol dozvedia prostredníctvom listov.

Prerokovanie výsledkov kontrol

Práve tu ale narážame na problém. S poľnohospodármi, s ktorými sme hovorili, agentúra pred decembrom nekomunikovala. Žiadatelia sa tak nemohli k nezrovnalostiam po diaľkovom prieskume Zeme vyjadriť. Platobná agentúra zaniesla výsledky kontrol z diaľkového prieskumu Zeme, bez diskusie, priamo do systému.

Postup, keď sa so žiadateľmi nedostatočne komunikovalo, nemohol dopadnúť inak, ako nevyplatením veľkého množstva finančných prostriedkov z dôvodu značných nezrovnalostí.

Vykonávacie nariadenie Komisie č. 809/2014 pritom v článku 41 hovorí, že „ak sa v dôsledku diaľkového snímania odhalí akékoľvek neplnenie povinností, príležitosť podpísať správu sa poskytne predtým, než príslušný orgán vyvodí zo zistení závery, pokiaľ ide o prípadné zníženia, zamietnutia, odňatia alebo sankcie z toho vyplývajúce.“

Informáciu o tom, ako dopadol diaľkový prieskum Zeme nemajú

Takto ale agentúra nepostupovala. Potvrdzuje to príklad AGRO-RACIO, ktoré je významným chovateľom hovädzieho dobytka a producentom mlieka v regióne. Chová 600 kusov dojníc a stálu prácu poskytujú 80 zamestnancom. Doteraz nemajú informácie o tom, ako diaľkový prieskum Zeme v ich spoločnosti dopadol.

„To, že sme v diaľkovom prieskume Zeme vidíme len v aplikácii GSAA. O tom, ako dopadli výsledky kontroly u nás stále nevieme. Nekomunikoval s nami nikto po kontrole a zatiaľ ani jej výsledky. To, že sme nedostali rozhodnutie k priamym platbám v decembri pripisujeme len tomu, že tu prebiehal diaľkový prieskum Zeme. Viac nevieme,“ hovorí Ľubomír Rakyta, konateľ spoločnosti AGRO-RACIO.

Pôdohospodárska platobná agentúra slová hospodára z Liptova potvrdzuje. Jej generálny riaditeľ pre poľnoinfo.sk uviedol: „pre nedostatok personálnych kapacít nie sú ešte všetky správy z kontroly prepísané v systéme na administrovanie kontrol. Keďže časť pracovníkov, ktorí v minulých rokoch spracovávali kontroly cez diaľkový prieskum Zeme, musí riešiť a administrovať  kontroly z dôvodu viacnásobných deklarácií plôch a riešiť podania a sťažnosti, ktoré súvisia s právom užívania, bolo v roku 2020 vyčlenených na spracovanie kontrol metódou diaľkového prieskumu Zeme menej pracovníkov, čo sa odráža v rýchlosti spracovania týchto kontrol.“

Rozdiel medzi ornou pôdou a TTP

Podľa odborníka, s ktorým sme hovorili, veľa závisí aj od regiónu, ktorý bol do diaľkového prieskumu Zeme vybraný. Problémy vznikajú tam, kde je veľké percento zalesnenia a značná časť trvalých trávnych porastov.

„Oveľa horšie sa kontroluje oblasť s TPP, lebo tam nevidíte hranice pozemkov. O to dôležitejšie je po takejto kontrole so žiadateľmi komunikovať,“ hovorí nami oslovený odborník.

Uvedenú informáciu nám istým spôsobom potvrdzuje aj Jozef Šumichrast z regionálnej komory v Trnave. Ten hovorí, že kontrola diaľkovým prieskumom Zeme spôsobila v minulom roku problémy niektorým poľnohospodárom aj v regióne Trnavy. Nie však také zásadné a v takom rozsahu. Aj on ale potvrdzuje skúsenosť z Liptova, že viacerým žiadateľom v okolí Trnavy prichádzajú správy z kontroly diaľkového prieskumu Zeme až teraz v januári.

Niektorí už vedia, kde pochybili

Podnikom, ktorý dostal výsledky kontroly diaľkového prieskumu Zeme v decembri je Farma Východná. Výsledky kontroly ich ale nepotešili.

„Výsledok diaľkového prieskumu Zeme vôbec nevníma špecifiká minulého roka a počasia, ktoré sme tu na Liptove zažívali. Studená a suchá jar spojená s mrazmi nám posunula agrotechnické termíny približne o mesiac a následne zber objemových krmovín bol prerušovaný častými výdatnými zrážkami. Na polia sme prichádzali akoby sme kradli a prioritne zbierali krmoviny z ornej pôdy. Podľa možnosti techniky a nakúpených služieb, sme súčasne vyrábali aj seno z trvalo trávnych porastov, ale to sa nám žiaľ, nepodarilo v celej výmere a termínoch stanovených PPA,“ hovorí Peter Pelach z Farmy Východná.

Tá hospodári na 1519 hektárov pôdy a krmivá zabezpečuje pre 490 dojníc. Vlani vyrobili 4,8 milióna litrov mlieka.

Peter Pelach priznáva, že urobili chybu a mali nahlásiť vyššiu moc. Mladá agronómka si vraj povinnosť neuvedomila a problém bol na svete.

Ďalej však vymenúva, že výčitiek zo strany kontroly bolo oveľa viac. V dôsledku obslužných ciest boli porozdeľované parcely a tie zrazu nepodliehali výmere 0,3 hektára. Kontrola vyhodila aj zamokrené plochy, kde nemohol vojsť traktor.

Zrážkovo bohatý začiatok leta

Nedostatky z výsledkov kontrol, ktoré niektorým poľnohospodárom už prišli, popisuje Dana Flórová, riaditeľka liptovskej komory.

„Podľa informácií od členov, ide vo väčšine prípadov o nezmyselné vylúčenie parciel z podpory. Napríklad pri plodine zemiaky boli vylúčené manipulačné plochy, izolačné pásy medzi odrodami, pri kukurici pásy okolo elektrických ohradníkov, pri TTP cesty, ktoré boli vytvorené pri zvoze sena, senáže, no o týždeň boli zarastené trávou,“ hovorí Dana Flórová.

Tá ďalej informuje, že predmetom kontroly bolo aj dodržiavanie termínov kosieb a pastvy u biotopov.

„Načo má poľnohospodár robiť zber, keď porast nevyhovuje po stránke kvantity i kvality alebo bráni tomu počasie, ale urobí to neskôr. Vieme, že bolo treba požiadať o vyššiu moc, ale prečo papier má väčšiu  moc než  snaha poľnohospodára zobrať kvalitné krmivo a zabezpečiť dostatok krmiva pre hospodárske zvieratá! Na Liptove sú v každom podniku a produkcia mlieka a mäsa je hlavnou činnosťou a jediný príjem. Liptov dodáva do mliekarní viac ako 45 miliónov litrov mlieka,“ hovorí Dana Flórová.

Situácia s nenahlásením vyššej moci sa nedotýka všetkých poľnohospodárov, s ktorými sme hovorili. Všetci však mali vlani problém z dôvodu bohatých zrážok. Mesiace jún a júl boli, aj podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu, na Liptove zrážkovo nadpriemerný. V mesiaci jún tu padlo o 25 milimetrov zrážok viac ako je priemer rokov 1981 až 2010. V júli to bolo dokonca o viac ako 30 milimetrov.

Vyššiu chybovosť Liptovského Mikuláša priznáva aj PPA

„Kontrolóri kontrolovali údaje/termíny zapísané v knihe honov a realitu v praxi. Ak zber plodiny alebo pasenie nebolo uskutočnené v tom termíne ako uviedli v knihe honov, kontrolóri vyhodili celú parcelu. Pritom už o týždeň alebo do septembra bola plodina zobratá a parcela preukázateľne obhospodárená,“ hovorí Dana Flórová.

Podľa odborníka, s ktorým sme hovorili, ak nastal takýto postup, je to neprípustné. Nemôže dôjsť k „vyhodeniu“ celej výmery, ale má byť uložená sankcia za nedodržanie krížového plnenia.

Výrazne vyššiu chybovosť v regióne Liptovského Mikuláša priznáva aj Pôdohospodárska platobná agentúra.

„V predchádzajúcich rokoch bývala chybovosť žiadostí kontrolovaných diaľkovým prieskumom Zeme okolo 60-70 percent. V roku 2020 to bolo 82 percent, čo je dosť alarmujúce vzhľadom na to, že súčasná legislatíva týkajúca sa priamych podpôr je v platnosti už od roku 2015 a existuje množstvo poradenských firiem a tzv. tretích strán pomáhajúcich žiadateľom pri podávaní žiadostí,“ informuje Jaroslav Jánoš.

Sme v dobe, keď na každom litri mlieka záleží!

Na diaľkový prieskum Zeme nebudú poľnohospodári v regióne Liptovského Mikuláša spomínať v dobrom. Nedá sa však ubrániť pocitu, že v prípade lepšej komunikácie mohli „satelitné“ kontroly dopadnúť pre poľnohospodárov priaznivejšie.

Ak nemohli byť v dôsledku opatrení proti šíreniu COVID-19 nedostatky prerokované osobne na platobnej agentúre, prečo s poľnohospodármi nebolo komunikované aktívne inak?

Živočíšna výroba nie je ľahkou oblasťou nášho agrorezortu. Mnohí ju opustili. Na celom Slovensku zostali necelé tri stovky podnikov, ktoré produkciu mlieka vnímajú ako poslanie. Prečo k tým, čo pokračujú vo výrobe, po ktorej tak voláme, sa správame ako k podvodníkom? Už niekoľko mesiacov žijeme v dobe, keď na každom litri mlieka záleží!