Ku dňu 4. 4. 2010 bolo ponúknutých na skladovanie v EÚ-27 viac ako 2 224,8 tis. t obilnín. Z toho bolo 2 082,4 tis. t (93,6 %) jačmeňa a 142,4 tis. t (6,4 %) pšenice. Intervenčný nákup kukurice sa v tomto roku nerealizuje.
Poľnohospodári na Ukrajine vysádzajú kukuricu na úkor jačmeňa. V budúcej sezóne bude výška objemu exportu kukurice porovnateľná s výškou objemu exportu jačmeňa. Financie z vývozu dosiahnu prinajmenšom 2 miliardy UAH (viac ako 180 miliónov eur). Táto poľnohospodárska plodina má na Ukrajine všetky šance dostať sa zo štvrtej exportnej priečky (po pšenici, jačmeni a repke) na druhú, to znamená obsadiť pozíciu jačmeňa. Pestovanie kukurice je na ukrajinských poliach badateľné čoraz viac.
Poľnohospodári v Trenčianskom kraji dopestovali v minulom roku na ploche takmer 11.000 hektárov (ha) celkove 41.800 ton (t) jačmeňa. Priemerná úrodnosťou 3,82 t z hektára bola najvyššia na Slovensku, celoslovenský priemer presiahli trenčianski poľnohospodári takmer o 0,4 tony.
Ministerstvo pôdohospodárstva včera (31. marca) zverejnilo orientačné výšky priamych platieb. Výška Osobitnej platby na cukor klesne na 266 eur na hektár, čo je približne päťdesiat percent jej minuloročnej úrovne. V roku 2009 bola táto platba 546 eur a rok predtým 562 eur. Ešte pred niekoľkými týždňami bolo zámerom ministerstva úplne zrušiť Osobitnú platbu na cukor. Ako dôvod bol prezentovaný, že na Slovensku je menej ako 50 percent výmery spadajúcej pod platbu využívanú na pestovanie cukrovej repy.
Austrálski biológovia a poľnohospodári ako prví dopestovali neďaleko South Johnstone v štáte Queenslande geneticky modifikované banány, obohatené o doplnkové minerály a vitamíny. GM banány v súčasnosti skúmajú a testujú ich chemické zloženie. V prípade, že testy budú úspešné, GM banány začnú pestovať pre domácu spotrebu, ale aj pre export do krajín východnej Afriky.
Tohtoročné úrody ovocia na Slovensku zatiaľ nie sú ohrozené výkyvmi teplôt. Podľa Olega Paulena z Katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre boli zimné teploty na hranici, ktorá ešte nepoškodzuje ovocné stromy. V nížinách dosahovali teploty v decembri mínus 16 až mínus 18 stupňov Celzia, čo nie je kritická teplota ani pre teplomilné marhule či broskyne.
Už dnes, pred začiatkom jari, ukrajinskí odborníci predpovedajú veľké straty na domácej úrode ovocia. Dôvodom je chladná a mrazivá tohtoročná zima. Vedúca ukrajinského hydrometeorologického Centra agrometeorológie, Tatiana Adamenková, uviedla, že nízke teploty poškodili ovocné stromy. Už pravidelne niekoľko rokov odborníci konštatujú, že marhule a broskyne budú na Ukrajine exotickým ovocím a môžu úplne vymiznúť.
Ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA) vo svojej marcovej správe o trhu s obilninami upravilo smerom nahor prognózu svetovej produkcie, spotreby ale aj konečných zásob pšenice pre hospodársky rok 2009/10. Celkové svetové zásoby pšenice by sa oproti hospodárskemu roku 2008/09 mali zvýšiť o 31,2 mil. ton (18,8 %) na 196,8 mil. ton.
Výskumný a šľachtiteľský ústav ovocinársky chce v Holovousoch (Česká republika) vybudovať nový areál výskumného inštitútu v hodnote asi 770 miliónov českých korún (približne 30,2 milióna eur). Peniaze chce získať z európskej dotácie. V súčasnosti sídli ústav v prenajatom areáli holovouského zámku a možnosti jeho rozvoja sú preto veľmi obmedzené, povedal pre ČTK riaditeľ výskumného ústavu Václav Ludvík.
Pri pestovaní cukrovej repy je podľa Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR potrebné prerozdeliť dostupné finančné prostriedky efektívne a "nasmerovať ich na produkciu ako takú". "Rozpočet rezortu je v dôsledku krízy oproti minulosti nižší," informoval agrorezort na svojej internetovej stránke po včerajšom stretnutí ministra pôdohospodárstva SR Vladimíra Chovana so zástupcami petičného výboru súčasných a bývalých pestovateľov cukrovej repy. Petičný výbor totiž ministrovi predložil petíciu za zachovanie osobitnej platby na cukor.
Do SR sa za prvých 11 mesiacov minulého roka doviezli zemiaky v hodnote 13,6 milióna eur. V rovnakom období roku 2008 sa na Slovensko doviezli zemiaky za 10,4 milióna eur, čo predstavovalo medziročný nárast hodnoty importu až o 30,8 %. Vyplýva to zo správy Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS).
Najkomentovanejšie za 7 dní