Stabilita Poľnohospodárskeho družstva v Ludrovej je postavená na kontinuite krokov manažmentu a úspešnej pridruženej výrobe. Dokladuje to viac ako sto zamestnancov, ktorí na tomto tisícsedemstopäťdesiat hektárovom podniku pracujú.

„Ak by sme počítali len zamestnancov umiestnených v poľnohospodárskej prvovýrobe, neprekročili by sme číslo päťdesiat,“ hovorí predseda družstva Miroslav Štefček.

K pridruženej výrobe, ktorú tu rozvíjajú už desiatky rokov radíme aj kameňolom, do ktorého v poslednom období vložili nemálo prostriedkov.

 „Snažíme sa investovať do rozvoja, aby sme držali krok s nadnárodnými stavebnými firmami, ktoré aj tu v regióne prevádzkujú kameňolomy. V súčasnosti máme podaný projekt v rámci Ministerstva hospodárstva a verím, že sa nám podarí investovať ďalšie prostriedky do jeho rozvoja,“ hovorí predseda družstva, ktorý je len treťou hlavou tohto liptovského družstva za posledných štyridsať rokov.

Z personálnej stability pramení kontinuita rozvíjania výrob, ktoré s poľnohospodárstvom zdanlivo nesúvisia. Stavebná skupina prináša do podniku okrem prostriedkov externých, získaných z komerčných zákaziek realizovaných napríklad pre obce, alebo neďaleké papierne aj ďalšie benefity. Cez ruky je prechádzajú napríklad rekonštrukčné a rozvojové aktivity družstva. Vidieť to hneď pri vstupe do areálu, kde obnovená budova administratívy zapadá do okolia, ktoré reprezentujú okrasné dreviny, ale napríklad aj také drobnosti, ako vlajky s logom poľnohospodárskeho podniku, alebo aktuálna nástenka, kde sú družstevníci informovaní o aktivitách, ktoré na podniku prebiehajú. V Ludrovej idú cestou, že mnohé činnosti si dokážu zabezpečiť sami a tak neprichádzajú o ťažko vydrené prostriedky.

„Grafy dokazujú, že percento ziskových podnikov v severných oblastiach Slovenska je nižšie, ako napríklad v produkčných regiónoch“ hovorí Miroslav Štefček.

Na Liptove vidieť, že stopa dobytka na tamojších pasienkoch je stále častá, čo zanecháva svoju stopu aj v účtovných hárkoch týchto hospodárov. Keď sa k tomu pridajú sťažené podmienky v rastlinnej výrobe, je nám jasné, že neustále hľadanie možností ako udržať ekonomiku a tým aj zamestnanosť a rozvoj regiónu, sú nevyhnutné.

Napríklad pri chove ošípaných, ktorý v posledných rokoch prešiel reštrukturalizáciou a z pôvodného početného stáda zostalo len niekoľko prasníc ťažia z blízkosti početných penziónov. Ich prevádzkovatelia majú záujem pohostiť návštevníkov pečeným prasiatkom.

Nevzdali sa ani pestovania zemiakov, ktoré z Liptova už takmer vymizlo. Realizujú sadbové odrody, ktoré dodávajú dvom spoločnostiam. Časť produkcie predávajú priamo cez vlastný veľkoobchod. Tu realizujú aj iné druhý ovocia a zeleniny, ktoré dodávajú do zariadení hromadného stravovania. Pri finalizácií nezabúdajú ani na hlavné plodiny – obilniny, na ktorých je postavený osevný postup. Slúži im vlastná miešareň kŕmnych zmesí.

„Hlavným zameraním živočíšnej výroby je chov hovädzieho dobytka. Donedávna to bol prevažne pinzgau, ktorý sme postupne prekrížili red-holsteinom, ktorý nám zabezpečil úžitkovosť presahujúcu 7200 litrov mlieka na dojnicu a rok,“ hovorí Miroslav Štefček, ktorý je hrdý, že aj napriek problémom v živočíšnej výrobe pokračujú v jej rozvíjaní. Dokonca patrili medzi prvých na Slovensku, ktorí začali vyrábať elektrickú energiu v bioplynovej stanici. Len minimálne využívajú kukuričnú siláž, pretože základ pre výrobu tvorí maštaľný hnoj. Vďaka tomu nemajú problém so zabezpečením dostatku krmiva a najmä samotný proces výroby energie z hnoja im uľahčuje následnú manipuláciu s hnojivom pri zapracovaní živín do pôdy.

Ludrovskí poľnohospodári postavili svoju ekonomiku na široký základ činností, pričom nezabudli ani na rozvojové aktivity v rámci regiónu. V súťaži o najkrajší chotár zaujali svojou klasickou štruktúrou výroby, ktorú ale neustále modernizujú, čím ekonomicky stoja na vlastných nohách a tým udržujú aj činnosti, od ktorých mnohí hospodári upustili.