Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a odberateľom ktorým sú potraviny, vstúpil do platnosti v máji minulého roka s tým, že bolo schválené prechodné obdobie na zosúladenie zmlúv so zákonom do 30. septembra 2010. Hneď po voľbách, dokonca vo volebnom programe strán súčasnej vlády, bol ale prísľub jeho zrušenia. Právna úprava v súčastnosti platí presne rok a preto sa poľnoinfo.sk rozprávalo s predkladateľom sporného zákona, poslancom Marianom Záhumenským (SMER – SD). Hovorili sme tom, čo sa za rok platnosti zákona zmenilo a ako s môže vyvíjať vzťah medzi obchodom, spracovateľom a prvovýrobcom do budúcnosti.

Ak by sme v krátkosti charakterizovali spomínaný zákon, jeho cieľom bolo odstrániť takzvané zadné marže, to znamená mnohokrát nezmyselné poplatky pre obchodníkov. Podarilo sa to?
Po zavedení tohto zákona ostali obchodné reťazce nervózne z jeho uplatnenia a okamžite po voľbách začali lobovať za jeho zrušenie. Nastupujúca vláda dokonca oznámila, že spomínaný zákon zruší a nebude ho kontrolovať. Napriek týmto výzvam jediný reťazec a to Tesco zrušilo, lepšie povedané výrazne obmedzilo zadné marže a tieto presunulo dopredu. Je to prvá lastovička, ale som presvedčený, že pokiaľ by tento zákon výkonná moc uplatňovala a kontrolovala a pri porušení aj sankcionovala bol by to veľkým prínos pre domácich spracovateľov a prvovýrobcov.

Podľa vyjadrenia Ministerstva hospodárstva z februára tohto roku, ale spomínaný zákon neplní cieľ na ktorý bol prijatý.
Schválený zákon je zrozumiteľný, jednoznačný, vykonateľný, kontrolovateľný a sankcionovateľný. Dôvod na jeho zrušenie je politický a lobistický. Pri schvaľovaní tohto zákona súčasná vládna garnitúra vtedy v opozícii bola proti nemu a považovala ho za najväčšie zlo pre voľný trh. Lenže voľný trh s potravinami, kde vládne pár nadnárodných spoločností a jeden domáci reťazec neplní svoju funkciu a jedine v obchode s potravinami sa na trhu uplatňujú také praktiky, ktoré nie sú mysliteľné pri obchodovaní so žiadnou inou komoditou. Preto musí štát pri takto nevyváženom postavení na trhu využiť svoju regulačnú funkciu. Pri predložení argumentov v parlamente pre potrebu zamedzenia zneužívania dominantného postavenia obchodných reťazcov pri predaji potravín sa časť vládnych poslancov domáha prijatia iného riešenia – snáď lepšej legislatívy a odmieta iba zrušiť zákon bez riešenia daného problému. Takže uvidíme, čo súčasná vláda predloží.

Proti zákonu vystupujú i obchodníci. Dokonca za jeho zrušenie ponúkajú určitý etický kódex. Myslíte si, že toto opatrenie môže pomôcť vzťahu prvovýrobca – spracovateľ – obchod?
Je len logické, že obchodníci ostro vystupujú proti zákonu a najímajú si rôzne marketingové agentúry pre lobovanie v médiách a všade možne za zrušenie zákona. Kto by sa dobrovoľne vzdával bezpracných a neprimeraných ziskov (poznámka poľnoinfo.sk: viac o praktikách obchodných reťazcov sme priniesli v článku Absurdity vo vzťahoch v obchode s potravinami z 2. mája 2011). V súčasne platnom zákone o obchodných reťazcoch je aj ustanovenie o etickom kódexe, ktorý už mohli obchodné reťazce prijať a tým by sa stal pre nich záväzným. Nemám informáciu o tom, že by niektorý reťazec takýto etický kódex prijal, napriek tomu že to niektoré reťazce sľubovali.

Viete s týmito reťazcami aj rokovať za jedným stolom a hľadať spoločné riešenia?
V čase navrhovania tohto zákona som verejne vyzval všetky obchodné reťazce, že som pripravený s nimi diskutovať o danej problematike a aj sa chcem zoznámiť s ich argumentmi a návrhmi na lepšie riešenia. Využili to len dva reťazce a to Coop Jednota a zástupca tohto systému Gabriel Csollár a systém Tesco Stores s pánmi Mattom Simisterom a Petrom Varmužom. Po rozhovoroch s nimi sa aj niektoré ustanovenia v návrhu zákona zmenili alebo upravili, keďže návrhy, ktoré predkladali boli opodstatnené. Škoda, že sa do diskusie nezapojilo aj viac reťazcov.

Hovoríte s nimi o ich predstave podnikania na Slovensku?
Pred pár mesiacmi ma navštívil v Nových Zámkoch nový šéf pre vonkajšie vzťahy Michal Dyttert a hovorili sme o problematike obchodných reťazcov, ich postavení na trhu, ponuky domácich potravín na ich pultoch, ako aj o možnostiach zlepšenia ponuky domácej zeleniny a ovocia na ich pultoch. Na moju otázku prečo chce hovoriť o problematike obchodných reťazcov práve so mnou, keď ma mnohé pokladajú za ich nepriateľov a súčasná vláda im sľúbila zrušiť nielen zákon o obchodných reťazcoch, ale aj upraviť zákon o potravinách. Na moje prekvapenie mi povedal, že ma za nepriateľa určite nepovažujú a rozumejú tomu o čo mi ide, aj keď na niektoré otázky majú iný názor a zároveň mi oznámil, že zadné marže prestali využívať.

Potvrdili vám túto informáciu i výrobcovia potravín?
Áno, aj keď sa zároveň sťažovali, že im zároveň klesla nákupná cena. To znamená, že zadná marža sa posunula dopredu. Ale to bol jeden z cieľov zákona, aby bolo na zadnú maržu vidieť.

Problém je ale asi oveľa hlbší…
Viac som hovoril s Lucy Neville – Rolfe, ktorá je výkonnou riaditeľkou Tesca vo Veľkej Británii. Stretli sme sa na začiatku apríla na Slovensku a prediskutovali problematiku a postavenie obchodných reťazcov u nás, kde práve Tesco je najväčším a najsilnejším z nich. Povedal som jej, že pokiaľ Slovensko bolo donedávna exportérom potravín, v súčasnosti sme sa stali veľkým dovozcom. Lucy Neville- Rolfe uviedla, že si tento negatívny jav uvedomujú a začali prednedávnom realizovať program ponuky domácich potravín, zvýraznili vo svojej sieti slovenské výrobky slovenskou vlajkou, spolupracujú najmä s malými a strednými spracovateľmi potravín, niektorým pomáhajú pri zvyšovaní kvality ich produkcie, mnohé predávajú pod značkou Tesco aj so slovenskou vlajkou a podobne. Pani riaditeľka mi povedala, že by sa radi stali domácim reťazcom, čo demonštrovali aj tým, že Tesco na Slovensku už riadi slovenská pobočka. Zároveň som jej ale povedal, že ak chcú byť domácim reťazcom, musia podstatne zvýšiť podiel slovenských výrobkov na ich pultoch.

Existuje významné percento zákazníkov, ktorí považujú domácu produkciu za kvalitnú. Zamýšľa sa Tesco nad tým, že keď obchodné systémy svojou agresívnou politikou zlikvidujú aj posledné pozostatky zeleninárstva, alebo ovocinárstva, že potom už ťažko vyhovejú tejto skupine zákazníkov?
Hovorili sme aj o tom, že slovenský zákazník si pomaly už nemá kde kúpiť kvalitnú a čerstvú domácu zeleninu a ovocie, ktoré dozrievajú na poli alebo na strome a nie niekde v kontajnery. Otázku ponuky domácej čerstvej zeleniny a ovocia na pultoch Tesca sme rozoberali už skôr aj s pánom riaditeľom Dyttertom. Tento problém je podstatne širší, ako by sa mnohým zdal, už aj z toho dôvodu, že domáca produkcia takmer neexistuje, bola takmer úplne zlikvidovaná. Je potrebné znovu naštartovať proces zvyšovania produkcie ovocia a zeleniny. Musí sa vyriešiť združovanie producentov do odbytových združení tak, aby mohli ponúkať na trh nielen širokú druhovú skladbu, ale aj požadované množstvá. Aby sa takýto proces mohol znovu naštartovať, musí mu predchádzať dopyt zo strany obchodu, a preto som navrhol pani Neville-Rolfe, že ak chce aj TESCO tomuto procesu pomôcť, mali by začať budovať farmárske dvory vo vnútri veľkých predajní, kde budú ponúkať nielen domácu zeleninu a ovocie, ale najmä čerstvé a voňavé ovocie a zeleninu, ako aj ekologickú produkciu tak, ako je to v mnohých predajniach napríklad v Kanade. Myslím že by takúto ponuku ocenil aj spotrebiteľ a bolo by to aj veľkým prínosom pre znovuobnovenie zdecimovanej výroby.