Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Lacné ošípané kŕmia drahým obilím

Lacné ošípané kŕmia drahým obilím

Aj keď sa môže zdať, že počty ošípaných každoročne klesajú, nie je to pravda. Za ostatných päť rokov sme zaznamenali každoročné zvyšovanie stavov ošípaných, ale aj prasníc. Aktuálne mesiace sú však pre chovateľov mimoriadne náročné. Dokonca hrozí, že pozitívny vývoj skončí a produkcia nastúpi na cestu degresivity, ktorú sme poznali od začiatku deväťdesiatych rokov.

Chovateľov v ostatných rokoch ohrozuje africký mor ošípaných (AMO), ktorý sa z východného cípu republiky postupne približuje k najproduktívnejším farmám na Slovensku. Tie sú situované najmä v južných častiach stredného a západného Slovenska.

Ešte pred rokom slovenskí chovatelia ošípaných, zväčša zo svetového šírenia agresívneho vírusu moru, profitovali. Ceny bravčového mäsa z dôvodu situácie s AMO, napríklad v Číne, na svetových burzách rástli.

Situácia sa zmenila, keď sa objavili prvé prípady nákazy AMO v Nemecku. O produkciu ošípaných z najväčšej európskej ekonomiky prestal byť záujem, čo sa takmer ihneď prejavilo na poklese ich cien. Čo je horšie, „lacné ošípané“ boli kŕmené čím ďalej drahšími obilninami. Ceny rastlinných komodít postupne rastú a to roztvára u chovateľov cenové nožnice medzi príjmami za produkciu mäsa a výdavkami za nákup kŕmnych zmesí.

Nárast cien krmív až o tridsaťpäť percent

„Čo sa týka nášho podniku, sedemdesiat percent kŕmnych zmesí vyrábame z našich rastlinných komodít a zvyšok nakupujeme. To, čo si vyrábame z nášho obilia, vychádza z možností osevného postupu a vlastných skladovacích kapacít. Samozrejme, aj my sme ekonómovia a vieme si spočítať, že drahým kŕmením a predajom ošípaných pod výrobnými nákladmi, sa okrádame o dobré hospodárske výsledky, ktoré by nám priniesla rastlinná výroba. Z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné,“ hovorí Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol v Boľkovciach.

Chovateľ z lučeneckého regiónu upozorňuje, že nerástli len ceny obilnín, ale aj dusíkatých komponentov, ako sójových, repkových a slnečnicových šrotov.

Dôsledkom nárastu cien rastlinných komodít sú náklady na krmivo vyššie o približne 35-percent. To je kritické pre chovateľov, ktorí musia nakupovať komodity za aktuálne trhové ceny pri súčasných cenách ošípaných,“ myslí si Mogens Hansen, predseda predstavenstva Dan-Slovakia Agrar z Veľkého Medera.

Spoločnosť Dan-Slovakia Agrar, ktorá hospodári v južných oblastiach Slovenska, si na výmere približne 8 000 hektárov pôdy zabezpečuje väčšinu komponentov do kŕmnych zmesí prostredníctvom vlastnej rastlinnej výroby. Napriek tomu časť krmív musia aj oni nakupovať.

Spoločnosť Dan-Slovakia Agrar vyprodukuje ročne 160-tisíc ošípaných, ktoré podľa vlastného vyjadrenia, umiestňujú z dvoch tretín na Slovensku.

Ceny ošípaných padli až k 90-tim centom

Nárast cien obilnín by producenti bravčového mäsa pravdepodobne nevnímali tak citlivo, ak by sa, najmä v minulom roku, neprepadli ceny ošípaných pod výrobné náklady.

„Rok 2020 sme začali s historicky vysokými cenami. Bohužiaľ, tento stav trval len krátko. Väčšinu roka boli ceny nižšie, ako výrobné náklady a každý poľnohospodár, ktorý je zameraný v rozhodujúcej miere na chov ošípaných, mal slabý cashflow. Bola to pre nás riadna búrka v čase afrického moru ošípaných na Slovensku alebo v Nemecku a pri celosvetovej situácii s COVID-19,“ hovorí Mogens Hansen.

Pandémia koronavírusu má výrazný dosah na svetovú spotrebu bravčového mäsa a tým nepriamo aj na cenu. Cestovný ruch takmer zastal a aj reštaurácie a hotely sú zavreté.

Rastislav Slocík verí, že najhoršia situácia, ktorá bola pri speňažovaní ošípaných na prelome rokov 2020 a 2021, je už za nimi.

„Ceny jatočných ošípaných za kilogram živej váhy vtedy dosahovali len deväťdesiat centov. Boli sme hlboko pod výrobnými nákladmi,“ spomína chovateľ z Boľkoviec.

Vo Veľkom Mederi dúfajú, že pandémia začne ustupovať a postupne dôjde k otváraniu ekonomiky.

 „Vývoj cien v roku 2021 bude závisieť od toho, ako rýchlo bude možné otvoriť reštaurácie a hotely. Na trhu však začína prevládať optimizmus a ceny ošípaných pomaly rastú. V tomto momente sme blízko k dosiahnutiu cenovej rovnováhy,“ hovorí Mogens Hansen.

Odbyt majú vo vlastných rukách

Obrovskú neistotu cítia aj chovatelia z Pravotíc. Farma, ktorá sa nachádza neďaleko Bánoviec nad Bebravou, nie je závislá na svetových cenách ošípaných. Ich produkcia je ale rádovo nižšia, ako fariem Dan-Slovakia Agrar, kde chovajú 8 500 prasníc alebo družstva v Boľkovciach, kde sa starajú o 1 100 prasníc. Na Poľnohospodárskom družstve Brezina v Pravoticiach zabezpečuje chov ošípaných len 70 prasníc.

Obdivuhodné však je, že celú produkciu ošípaných dokážu spracovať a ponúknuť spotrebiteľovi. Niečo vo forme výrobkov, iné vo výsekovom mäse. A z čoho vyplýva ich neistota? Neustále sa meniace nariadenia a požiadavky ovplyvňujú aj ich rozhodnutia v súvislosti s predajom vo vlastnej predajni, dodávkam pre reštaurácie alebo pre organizátorov rôznych spoločenských podujatí. To sú hlavné odbytové kanály pravotických hospodárov.

„Pre nás ceny na svetových burzách nie sú určujúce, lebo celú produkciu ošípaných si vieme spracovať sami. Pred tromi rokmi sme spustili samotnú mäsovýrobu a momentálne máme na stole nový projekt, ktorý zahŕňa porážku ošípaných,“ hovorí Ľuboš Podoba, predseda družstva.

Dnes im zvieratá porážajú, podľa slov pravotického predsedu, na najbližšom bitúnku. Ten sa nachádza päťdesiat kilometrov od ich mäsovýroby. To samozrejme prináša ďalšie náklady na dopravu a predražuje výsledný produkt.

Napriek dobrým referenciám od spotrebiteľov, ktoré dokazuje už aktuálny záujem o mäsové výrobky určené na veľkonočný stôl, však majú obavu investovať do dlhodobých projektov. Okrem vývoja pandémie ich zneisťuje aj domáca agropolitika.

Počty ošípaných postupne rastú

Všetci nami oslovení chovatelia sú z hľadiska objemu výroby, a istým spôsobom aj speňažovania produkcie, rozdielni. Spája ich však obava z hlavného nebezpečenstva. Ako Damoklov meč nad ich chovmi visí hrozba afrického moru ošípaných. Vo svojich vyjadreniach opisujú, aké opatrenia v rámci zamedzenia jeho šírenia vykonávajú. Keď ich počúvate, nie ste si istý, či o bezpečnostných opatreniach hovoríte s riaditeľom jadrovej elektrárne alebo chovateľom ošípaných.

„Vnímame situáciu veľmi vážne a apelujeme na všetkých chovateľov, aby prijali najprísnejšie opatrenia na farmách, aby sa neohrozil sektor ošípaných na Slovensku,“ hovorí Mogens Hansen.

Zdá sa, že chov ošípaných sa pred piatimi rokmi odrazil na Slovensku od pomyselného dna. Pokiaľ na jeseň v roku 2016 sme konštatovali, že chováme 470-tisíc ošípaných, o rok neskôr to bolo už 512-tisíc a vlani dokonca 535-tisíc ošípaných. Najaktuálnejšie čísla z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat uvádzajú, že počet ošípaných dosahuje takmer 540-tisíc.

Postupne rastú aj stavy prasníc. Pokiaľ pred piatimi rokmi ich CEHZ vykazovala 32 500, aktuálne sme takmer na úrovni 35-tisíc. Nárast je pozvoľný, ale pravidelný.

 

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1553 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlas
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments