Populácia hraboša poľného tento rok opäť dosahuje významné rozmery. Poľnohospodári najmä z juhozápadu Slovenska hlásia výrazné škody. Najhoršia situácia je v Bratislavskom a Trnavskom kraji, so škodcom však bojujú aj v iných regiónoch.

„Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Trnava v rámci pravidelného žatevného monitoringu nás už pred časom informovala, že v celom trnavskom regióne sú hraboše premnožené. Ide o extrémne premnoženie a to aj napriek tomu, že tamojší poľnohospodári s nimi bojujú už od jesene minulého roka. RPPK Bratislava rovnako v žatevnom monitoringu informovala, že u niektorých jej členov hraboše vyhrýzli aj polovicu tohtoročnej úrody,“ potvrdila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Hrabošom úroda chutí

Výrazné škody zaznamenali okrem iných lokalít aj v Špačinciach, kde sa boj s hrabošom stal každoročnou záležitosťou.

„Nám zožrali tento rok hraboše miestami jeden a pol tony úrody z jedného hektára. To znamená 100 hektárov, 150 ton obilia,“ skonštatoval Rudolf Nádaský, predseda PD Špačince.

Obdobná situácia bola v lokalite aj pred pár rokmi.

„V takomto rozsahu to bolo aj v roku 2017 a 2018, kedy škody na produkcii presiahli viac ako 250 tisíc eur. Nehovoriac ešte o nákladoch, ktoré nás stoja práce spojené s likvidáciou hraboša ešte do štádia, kedy je v porastoch ničiteľný,“ dodal Nádaský.

Neexistuje podpora likvidácie hrabošov

Za kalamitný rok vo vzťahu k hrabošom bol u nás považovaný najmä rok 2019. Vtedy škody nahlásené členmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahli asi 13 a pol milióna eur. Polovicu z tejto čiastky nahlásili práve pestovatelia trnavského regiónu. Reálne škody boli ešte vyššie.

„Zo strany štátu nedostali slovenskí pestovatelia za škody spôsobené hrabošmi nikdy odškodnenie,“ skonštatovala Jana Holéciová.

Rovnako u nás nefungujú ani dotácie na likvidáciu a boj s týmto škodcom. V susednej Českej republike ich po prvý raz zaviedli práve tento rok – a to najmä v očakávaní kalamitnej situácie vo vybraných regiónoch. Peniaze mohli získať poľnohospodári z konkrétnych lokalít len na aplikáciu jedov priamo do nôr.

„Takúto možnosť by naši poľnohospodári určite privítali. Finančná kompenzácia v kalamitných rokoch by mohla byť vyvážením stavu, v akom momentálne dnes poľnohospodári pracujú. Máme na mysli rôzne zelené opatrenia – napríklad biopásy, úhor, ktoré v tomto roku vytvárajú väčší priestor pre hraboša poľného. Takže pokiaľ by v budúcnosti štát vytvoril vhodnú formu kompenzačného mechanizmu, možno aj v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR,“ uviedla Holéciová.

Záujem o podporu bol v ČR nízky

V susednej Českej republike dotácie vyplácalo práve tamojšie ministerstvo životného prostredia. U nás ešte v jarných mesiacoch náš rezort dotovanie chemickej likvidácie hrabošov odmietol.

„Nevylučujeme, že Ministerstvo životného prostredia v budúcnosti podporí reguláciu hrabošov v záujme ochrany úrody poľnohospodárskych plodín. Určite však nepôjde o podporu používania rodenticídov, teda chemických prípravkov na likvidáciou hrabošov,“ uviedlo ešte v marci tlačové oddelenie envirorezortu.

Faktom však je, že hoci v susednom Česku dotácie pestovatelia čerpať mohli, o vysokom záujme hovoriť nemožno. Z vyčlenených 40 miliónov českých korún sa vyčerpala len asi pätina.

„Do výzvy na obmedzenie výskytu hraboša sa prihlásilo celkom 73 žiadateľov, ktorí požiadali o dotáciu v celkovej výške 7,3 miliónov českých korún. Schválenie žiadostí prebieha priebežne. Celková plocha, na ktorej má byť prípravok šetrným spôsobom aplikovaný, vychádza na 5 181 hektárov,“ uviedlo tlačové oddelenie českého ministerstva životného prostredia.

Množeniu hrabošov vraj pomáhajú ekoschémy

Kalamitnú situáciu s hrabošom zažívajú viaceré lokality u našich západných susedov.

„Výsledky Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho ČR ukazujú, že počas júla došlo k navýšeniu populácie hraboša poľného oproti júnu. Celorepublikový priemerný počet 542 aktívnych východov z nôr na hektár predstavuje hodnotu 2,7 násobku aktuálneho prahu škodlivosti. Oproti júnu sa hodnoty zvýšili 2,6 násobne. V Juhomoravskom a Zlínskom kraji sa hodnoty populácie zvýšili na úroveň 3,8 násobku prahu škodlivosti a v Olomouckom kraji až na 11 násobok,“ uviedlo české ministerstvo pôdohospodárstva.

Problémy s hrabošmi v Českej republike odborníci predpovedali už začiatkom roka. Tamojšia dotačná schéma nadväzovala práve na tieto predpovede. Napriek tomu bol záujem o peniaze nízky. Českí poľnohospodári nastavenie schémy nepovažujú za dobré.

„Pri silnom výskyte hraboša, keď ide o stovky nôr na hektár a pri cene ľudskej práce, je to úplne neadekvátne a problém to vôbec nerieši. Škody spôsobené hrabošom na zasiahnutých lokalitách sú mnohonásobne vyššie,“ vyjadril sa Jiří Felčárek, tajomník Agrárnej komory Českej republiky.

Celkové škody spôsobené hrabošom budú v Českej republike aj u nás jasné až po sezóne. Poistenie škôd spôsobených hrabošmi je u nás možné – avšak je nutné ho uzavrieť už pri oseve danej plodiny.