V Českej republike očakávajú tento rok premnoženie hrabošov. Na Slovensku bola výrazná kalamita v roku 2019. Problémy s hrabošmi sa vracajú vo vlnách, spravidla každé tri až štyri roky. Česká republika chce zamedziť problémom prostredníctvom podpory, ktorú môžu čerpať poľnohospodári. Hoci kalamitu možno skôr či neskôr očakávať aj u nás, o dotáciách na likvidáciu hrabošov sa zatiaľ neuvažuje.

Českí pestovatelia, ktorí chcú eliminovať hraboše poľné tým, že otravu budú vkladať do nôr, si rozdelia 1,7 milióna eur. České ministerstvo životného prostredia bude vyplácať v prepočte 21 eur na hektár pôdy.

„Chceme lepšie ochrániť celý rad vtákov ako sú sokoly, kane, volavky, bociany, sovy, bažanty, ale aj zajace, líšky, srnce alebo dokonca domáci miláčikovia. Adresná aplikácia do dier minimalizuje riziko ich otravy. Či už sa aplikuje ručne alebo strojovo, jed ide cielene pod povrch,“ vyjadril sa námestník českého ministra životného prostredia Petr Hladík.

Podľa neho chce rezort dotáciami kompenzovať poľnohospodárom to, že takáto aplikácia prípravkov je prácnejšia, ako ich rozmetanie po poliach.

Očakávajú kalamitu

V Českej republike očakávajú tento rok kalamitu hrabošov predovšetkým v troch krajoch na Morave. Kalamitné stavy sa vracajú spravidla každé tri až štyri roky. Na Slovensku bola výrazná kalamita v roku 2019.

„Nahlásené škody dosiahli 13,6 milióna eur a boli na výmere 62 tisíc hektárov. Najviac poškodený bol Trnavský kraj, kde škody presiahli 5 miliónov eur na ploche 16 tisíc hektárov. Výrazné boli však škody aj v Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Okrem obilnín sme ich zaznamenali aj v porastoch lucerny, zemiakov, horčice či tekvice,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Od kalamity práve tento rok uplynú štyri roky. Navyše, teplá jeseň aj zima, počas ktorej na značnej časti produkčných regiónov Slovenska úplne počas zimy chýbal sneh, dáva o to lepšie podmienky pre prežitie aj množenie škodcov. To, že sa kalamita tento rok vyskytne aj u nás, sa teda vylúčiť nedá.

„V týchto dňoch aj naši poľnohospodári opäť naznačujú, že populácia hrabošov ide nahor. Napríklad na trnavskej tabuli už zaznamenali intenzívnejší výskyt, ako po iné roky v tomto obrobí. Preto by sme privítali, keby sa znova spustla celospoločenská diskusia na túto tému, aby sa mohlo zvažovať aj to, že po vzore susednej Českej republiky by sa aj u nás spustil nejaký kompenzačný mechanizmus,“ dodala Jana Holéciová.

Dotácie nebudú

Hoci kalamitu možno skôr či neskôr očakávať, u nás sa o dotáciách na likvidáciu hrabošov zatiaľ neuvažuje.

„Podporné schémy pre poľnohospodárov na Slovensku spadajú pod gesciu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo životného prostredia SR v súčasnosti takúto schému podpory likvidácie hrabošov nemá a ani nepracuje na jej príprave. Nevylučujeme, že MŽP SR v budúcnosti podporí reguláciu hrabošov v záujme ochrany úrody poľnohospodárskych plodín. Určite však nepôjde o podporu používania rodenticídov, teda chemických prípravkov na likvidáciou hrabošov,“ uviedlo v písomnom stanovisku pre poľnoinfo.sk ministerstvo životného prostredia.

Ministerstvo pôdohospodárstva na otázku, či o zavedení nejakej podpory v tomto smere neuvažuje, priamo neodpovedalo. V písomnom stanovisku okrem iného uviedlo, že na Slovensku sú na likvidáciu hrabošov schválené len dva prípravky – Ratron a Stutox-II. Oba sa môžu aplikovať iba vkladaním do nôr.

„Farmári sú povinní používať prípravky na ochranu rastlín v súlade so schválenou etiketou, nemôžeme tu teda hovoriť o ich motivácii používať tieto rodenticídy vkladaním návnad do nôr,  je to ich povinnosť v zmysle platného zákona.  V minulosti bola vo výnimočných prípadoch na základe potvrdeného kalamitného výskytu fytoinšpektorom ÚKSÚP a na základe stanovených presných podmienok takejto aplikácie  povolená plošná aplikácia rozmetadlami, ale len výlučne na niekoľkých presne určených parcelách. Preto nemôžeme hovoriť, že by boli  tieto návnady voľne rozhadzované po poli, a ak sa tak stalo, bola to aplikácia v rozpore s autorizáciou a platnou etiketou,“ informovalo poľnoinfo.sk MPRV SR.

Aj napriek etikete a zákonu sú však aj na Slovensku známe prípady, pri ktorých na poliach v dôsledku nesprávne aplikovaných prípravkov, uhynuli najrôznejšie zvieratá. Známy je príklad z oblasti Bánoviec nad Bebravou, kde pred časom uhynulo vyše 60 srniek. Pri Nitre zas pred niekoľkými rokmi ochranári upozornili na desiatky uhynutých vtákov a zajacov.

Odporúčajú prevenciu a bioochranu

„Envirorezort vidí cestu skôr v podpore budovania drevených bidiel, ktoré dravce radi využívajú pri lovení potravy. Táto cesta je zároveň ekologickejšia ako vhadzovanie jedu na potkany do nôr. V rokoch, kedy je početnosť hrabošov na poliach vyššia, boli ornitológmi zaznamenané aj vyššie počty vyvedených mláďat dravcov. O reguláciu hrabošov sa tak príroda dokáže postarať aj sama,“ upozornil envirorezort v písomnom stanovisku.

Na spoluprácu s ochranármi vyzýva aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Okrem umiestňovania bidiel je vhodné aj vešanie búdok, ktoré niektoré druhy dravcov v okolí polí uvítajú. Podľa prepočtov ochranárov jedna sova myšiarka ušatá dokáže za rok zachrániť až 1,5 tony obilia. Práve tieto sovy, ako aj iné vtáky, doplácajú na nesprávnu aplikáciu chémie na poliach – ak totiž hraboš po zožratí jedu vylezie z nory a stane sa potravou dravca, sekundárne sa otrávi aj ten. Preto po aplikácii jedu do nôr je vhodné noru aj zašliapnuť.

„Popri využívaní prípravkov na ochranu rastlín je dôležitá prevencia, teda striedanie plodín, odstraňovanie zvyškov po zbere, podporovanie významu dravých vtákov. Samozrejme, aj napriek týmto preventívnym opatreniam dochádza ku kulminácii, v mnohých regiónoch ku kalamitnej situácii,“ skonštatovalo ministerstvo pôdohospodárstva.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zorganizovalo niekoľkokrát aj stretnutia s rezortom dopravy s cieľom cieleného udržiavania okolia ciest a železníc ako jedno z preventívnych opatrení na základe informácií z praxe,“ dodal agrorezort.