To, že tento rok bude z hľadiska výskytu hrabošov poľných a škôd nimi spôsobených patriť medzi horšie, predpovedali mnohí poľnohospodári už začiatkom jari. Už vlani boli títo škodcovia problémom v niektorých regiónoch, a nakoľko na väčšine územia vlaňajšia zima nepriniesla ani výrazné mrazy a ani snehovú pokrývku, výskyt hrabošov pre tento rok sa odhadoval vo vysokých číslach.

Odhady teraz potvrdzuje aj monitoring Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý prináša prvé, pritom zatiaľ nekompletné čísla.

„Aktuálne hlásia najväčšie škody vplyvom nenásytného hraboša poľného najmä v regiónoch Bratislavy, Trnavy, Galanty, Komárna a Nitry. Škody sú priebežné k 10. októbru 2023 za viac ako 10 miliónov eur na výmere približne 45 tisíc hektárov. Najvýraznejšie sú na oziminách – pšenici, repke a jačmeni, no aj na cukrovej repe a kukurici. Ide o škody, ktoré už poľnohospodári mohli vyhodnotiť na pozbieranej letnej úrode,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ide teda o čísla, ktoré ešte nezahŕňajú jesenné plodiny, ktoré aj v týchto dňoch miznú z polí.

„Spomenuté škody v tomto roku sú značné. Len za trnavský región sa dodnes šplhajú k sume asi 1,7 milióna eur a je to len za plodiny, ktoré sú doteraz zozbierané. Čaká nás ešte zber kukurice či cukrovej repy, kde treba tiež rátať so značnými škodami. Rovnako tento škodca v nemalej miere spôsobuje škody na ozimnej repke a na vysievaných oziminách, či je to pšenica alebo ozimné jačmene,“ dodal Oliver Šiatkovský, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava.

Monitoring navyše zachytáva len členov komory, ktorí hospodária na 54 percentách ornej pôdy na Slovensku a boli ochotní poškodenie plodín nahlásiť. Reálny stav bude teda zrejme ešte horší.

Problém sa zväčšuje

Trnavský región má s hrabošmi už značné skúsenosti. Prvá veľká kalamita sa vyskytla v roku 2015.

„V tom čase sa pritom z ostatných regiónov ozývali čiastočné ohlasy, že sa niekde nejaké hraboše vo väčšom vyskytli. Ale dnes, po ôsmich rokoch vidíme, že tento problém už nie je len na Trnavsku, ale hlási ho okres Nitra, Galanta, prípadne aj Levicko či Novozámocko. Problémy s myšami majú postupne všade,“ skonštatoval Šiatkovský.

Značné škody hraboše spôsobili aj v roku 2019. Podľa odborníkov sa ich kulminácia dostaví zhruba každých 4 až 5 rokov.

„Hraboš poľný sa vyznačuje významnou reprodukčnou aktivitou. Už v treťom až štvrtom mesiaci života samice dokážu mať potomstvo, kde počas jedného roka majú tri až šesť vrhov a v rámci každého je od troch do desiatich, niekedy až dvanástich mláďat. V priemere to býva päť. Takže z toho si vieme vypočítať, ako táto populácia rastie. Jeden pár za normálnych okolností dokáže mať v troch pokoleniach 2 a pol tisíca jedincov,“ uviedol Ivan Baláž, profesor z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý sa problematike hraboša poľného už niekoľko rokov aj so svojím výskumným tímom venuje.

„Aj v týchto dňoch s kolegami zisťujeme monitoring dvoch lokalít – Blatné a Veľké Kostoľany. Aj na základe najnovšieho odchytu z týchto dní sme zistili, že na stovke pascí sme zachytili takmer celú stovku hrabošov. Čiže v takmer každej pasci. Početnosť je teda vysoká a stále rastie. Avšak kulminácia zatiaľ nenastala, očakávame ju v prvej polovici budúceho roka, pravdepodobne v júni,“ dodal Baláž.

Prečo?

Príčin, prečo škody hrabošom poľným v uplynulých rokoch natoľko rastú a opakujú sa, je aj podľa odborníkov viacero.

„V prvom rade hraboš poľný je súčasťou poľnohospodárskej krajiny. Vytvorili sme mu podmienky. Keby tu nebola činnosť človeka, bol by tu les a v tom prípade by tu samozrejme hraboš nebol,“ uviedol Baláž.

K dobrým podmienkam prispieva aj pokračujúca klimatická zmena.

„Ideálna je pre tohto škodcu mierna a teplá zima, čo v ostatných rokoch tak býva. Zima, ktorá vie hraboše eliminovať, má napríklad podobu holomrazov, prípadne vie populáciu zdecimovať aj vlhšie počasie,“ dodal Baláž.

K problémom prispievajú aj čoraz menej časté agrotechnické zásahy v podobe hlbšej orby. Od tej však poľnohospodári ustupujú aj v snahe udržať v pôde čo najviac vlahy, ktorá tiež čoraz viac chýba a treba s ňou preto hospodáriť citlivo.

„Samozrejme, aj striedanie plodín ako je repka a pšenica na veľkých výmerách pomáha množeniu hrabošov. Lenže poľnohospodári si nevymysleli, že budú pestovať veľké plochy repky len preto, že sa im to páči. Jednoducho musia pestovať to, na čo je odbyt, za čo dokážu vyžiť a čo sa dá speňažiť,“ dodal Šiatkovský.

Riešenie?

Nájsť riešenie, ktoré by bolo vyhovujúce pre poľnohospodárov, zároveň šetrné k životnému prostrediu a dokázalo by hrabošov skutočne zdecimovať, nie je jednoduché. K základným krokom by malo aj podľa odborníkov patriť poznanie skutočného stavu a komplexný odborný prístup, ktorý u nás chýba.

„Monitoring je veľmi dôležitý. My ho realizujeme, avšak keďže nie je financovaný, nie je na takej úrovni, ako by mohol byť. V tomto smere treba komunikovať s rezortným ministerstvom, aby sa zostavila napríklad akčná skupina, ktorá bude monitorovať tento druh na viacerých lokalitách a vo všetkých regiónoch. Len na základe pravidelného monitoringu vieme predikovať, ako sa bude populácia v najbližších mesiacoch správať a môžeme poľnohospodárov upozorniť, že treba niečo robiť. To, čo treba robiť, s tým je to ťažké,“ priznal Baláž.

Podľa neho odborníci z Univerzity Konštantína Filozofa majú rozbehnuté aj projekty s využitím modernej techniky, napríklad dronov tak, aby sa včas odhalili lokality, ktoré sú „semenišťom“ hraboša a zasiahlo sa proti nim v čase, kedy sa ich populácia dá efektívne eliminovať. Ďalší projekt je zameraný aj na zisťovanie potreby osádzania barličiek na poliach (téčka), ktoré majú slúžiť pre prirodzené predátory – dravé vtáky.

„Nateraz žiadny seriózny výskum v tejto oblasti robený nebol. Čiže nevieme povedať, koľko téčiek je efektívnych na hektár, či stačia dve alebo ich treba dvadsať. Doteraz to nevieme, ale možno práve aktuálny projekt nám dá odpoveď,“ dodal Baláž.

Podľa neho je v tomto smere tiež dobré podporovať hniezdenie dravcov, najmä sokolov myšiarov a sov myšiarok ušatých v blízkosti problémových lokalít osádzaním takzvaných polobúdok.

„Celkovo má hraboš poľný v podmienkach strednej Európy asi 75 druhov predátorov. Lenže nie sú pre ne vytvorené podmienky. Preto je z nášho pohľadu potrebné podporiť biologickú ochranu,“ uviedol odborník, podľa ktorého môže pomôcť aj vytváranie remízok a stromoradí, ktoré poskytnú úkryt ďalším druhom predátorov.

Nie sme v tom sami

Hoci hraboš poľný spôsobuje vysoké škody na poliach opakovane, dosiaľ naši poľnohospodári za ne nikdy odškodné nedostali. Faktom zostáva, že systém odškodňovania nie je efektívny pri žiadnom type škôd, potrebné je spravidla komplexnejšie riešenie.

„Tohtoročné škody za asi 10 miliónov eur sú alarmujúce, ale chcem uistiť poľnohospodárov, že zo strany Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vyvinieme úsilie na vyvolanie diskusie s kompetentnými, a rovnako aj na spoluprácu s ochranármi,“ dodal Oliver Šiatkovský z RPPK Trnava.

Škody hrabošom poľným sa ani zďaleka netýkajú len Slovenska. Vysoký výskyt škodcov hlásia aj zo susedného Česka. Tamojší Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v týchto dňoch informoval, že počet evidovaných východov z nôr na hektár rastie.

Zatiaľ čo v auguste dosiahol v priemere počet 603, v septembri to bolo až 723, čo je takmer štvornásobne viac, ako je hranica prahu škodlivosti. Najhoršia situácia je na Morave v v regióne Olomouca, Zlína a južnej Moravy.

V najohrozenejších okresoch platí výnimka, že možno ponechať polia bez osevu medziplodinou, prípadne po vysiatí medziplodiny alebo ozimín možno použiť prípravky na ochranu rastlín. Tamojší poľnohospodári rovnako môžu do konca januára vo zvýšenej miere aplikovať rodenticídy priamo do nôr škodcov, čo však musia úradom aj vopred hlásiť. Zvýšená dávka môže dosiahnuť 10 kilogramov prípravku na hektár.

Celkovo najhoršia situácia u našich susedov je nateraz v regióne Zlína, kde priemer počtu nôr na hektár predstavuje až 1661, pričom v niektorých porastoch ozimín našli inšpektori aj viac ako 2000 nôr na hektár, čo predstavuje desaťnásobok prahu škodlivosti. Kalamitu tak v susednom Česku zaznamenávajú práve v lokalitách, ktoré so Slovenskom susedia.