Výstavné políčka repky sa v polovici októbra ukazovali v Dvoroch nad Žitavou ako dobre vzídené. Boli zasiate v správnom termíne, septembrové zrážky pomohli k ich dobrému zakoreneniu a zdalo sa, že prvá plodina na jubilejný desiaty ročník Celoslovenských dní poľa poskytne dobrý základ k úspešnému podujatiu. O tri týždne neskôr je však všetko inak. Výstavný areál a vzídené repky boli vyorané a Celoslovenský deň poľa sa na pôvodnom podniku neuskutoční!
V čase spoločensko-ekonomických zmien patril Ľubor Paulen k mladej generácii slovenských vedcov, ktorá svoje uplatnenie videla v Slovenskej akadémii vied. Zameriaval sa na výskum letokruhov, ktoré sú výnimočnými dokumentmi uplynulých desaťročí aj storočí. Ponúkajú nám odpovede na mnohé otázky. Napríklad aj na dnes výnimočne aktuálnej klimatickej zmeny.
Poľnohospodárska verejnosť vníma Stanislava Voskára cez pôsobenie v mliekarenskom sektore. V rokoch 2009 – 2015 pôsobil ako riaditeľ bánoveckej mliekarne Milsy a už počas vedenia jedného z najväčších spracovateľov mlieka v krajine sa začal angažovať aj na úrovni Slovenského mliekarenského zväzu. Neskôr aktívne pôsobenie v spracovaní zanechal a zastával pozíciu prezidenta SMZ. V marci 2018 sa stal aj prezidentom Únie potravinárov Slovenska. K prvému novembru odchádza z oboch menovaných pozícií.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO) chce v skrátenom legislatívnom konaní presadiť novelu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Ako ďalej uviedol Klub 500, v nej sa navrhuje, aby mali štát či samosprávy predkupné práva na prevádzané poľnohospodárske pozemky a ustanovuje sa majetkový strop pre väčších vlastníkov.
Budúca spoločná poľnohospodárska politika EÚ by mala byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam, aby farmári aj naďalej mohli zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v celej EÚ. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré v piatok poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022.
Hornooravské družstvo v Bobrove dosahuje výborné výsledky v produkcii mlieka, ba na počudovanie – aj v rastlinnej výrobe, ktorá na oravské podmienky nie je predurčená. Podhorské oblasti, dlhé a často aj v týchto rokoch treskúce zimy a nadmerné úhrny zrážok kladú zvýšené nároky na schopnosti tamojších hospodárov.
Do dotačného titulu Zelená nafta sa v prvej a druhej výzve zapojilo presne 2 331 žiadateľov. Suma, ktorú požadujú, dosahuje 26,37 milióna eur. Desať najväčších žiadateľov si z daného finančného balíka rozdelí takmer 13-percent prostriedkov, to znamená 3,4 milióna eur. V rozhodujúcom rozsahu ide o chovateľov ošípaných s dánskym kapitálom.
Najkomentovanejšie za 7 dní