Články z kategórie Článok dňa
Regeneratívne poľnohospodárstvo má ešte pred sebou cestu, pokiaľ bude môcť ponúknuť alternatívu k súčasnému konvenčnému poľnohospodárstvu. Je však rovnako jasné, že je zdrojom dôležitých myšlienok, ktoré môžu poľnohospodárom ponúknuť nové ziskové a k prírode šetrné ekonomické modely.
Slovensko sa opäť prizerá parlamentnému odvolávaniu – tentoraz hrozbe pádu čelí celá vláda Eduarda Hegera. V rámci rozpravy sa k situácii v pléne vyjadrujú aj jednotliví ministri vrátane agroministra Samuela Vlčana.
Doktrína je podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka súhrn zásad a pravidiel. Roky sa zdalo, že naše poľnohospodárstvo nemá jasnú doktrínu. Napriek tomu, že do neho smerovali verejné – v istom období najmä európske zdroje, štát nemal záujem vytvoriť s poľnohospodármi dohodu. Zmluvu o tom, čo od hospodárov na pôde požaduje a ako to bude kryť svojimi zdrojmi či legislatívou. Viacerí poľnohospodári sa tomuto faktu prispôsobili. Orientujú sa na základné podmienky, ktoré sú od nich žiadané v rámci splnenia pravidiel európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Aj keď sa to možno zdá ako spiatočnícke myslenie, cenové bláznenie na trhu s energiami núti aj šéfov agropodnikov, premýšľať nad kadečím. Napríklad aj nad dojením pomocou naftového agregátu, pri ktorom má nejeden gazda nutkanie, „zaťukať na čelo“. V PDP Kežmarok sa nad touto ideou reálne zamýšľali. Čo ich k tomu viedlo a prečo nakoniec dostane pravdepodobne prednosť iná alternatíva, načrtne predseda 70 rokov existujúceho družstva Vladimír Baran.
Kone plemena lipican sa dostali do prestížneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Žiadosť o zápis podalo ešte v roku 2020 Slovensko spolu s ďalšími siedmimi európskymi krajinami. Do slovenského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva boli lipicany zapísané ešte v roku 2017 – práve zápis do národných zoznamov bol podmienkou pre to, aby sa tradícia spojená s chovom koní plemena lipican dostala aj do svetového zoznamu.
Spoločnosť Poľnoservis, a. s. dokončuje výstavbu zariadenia v jej závode v Leopoldove, ktoré čoskoro zabezpečí spracovanie slovenského vylisovaného oleja. Výstavba tzv. degummingu (odslizenie) s maximálnou ročnou výrobnou kapacitou 76 tisíc ton by mala byť hotová do konca roka.
Aká bude v tomto roku výška základnej platby na hektár, greeningová platba alebo jednotlivé viazané platby? Poznáme odpoveď. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnilo vo svojom vestníku sadzby priamych platieb pre rok 2022. Pôdohospodárska platobná agentúra na sociálnej sieti Facebook dnes informovala, že od 1. decembra začína vyplácať priame platby.
Len nedávno mali poslanci v parlamente na stole návrh, ktorý mal za cieľ umožniť brigády v sadoch, vinohradoch či na zeleninových poliach aj ľuďom poberajúcim dávky v nezamestnanosti. Návrh z pera dnes už opozičnej poslankyne Jarmily Halgašovej (SaS) však dostatočnú podporu v radoch poslancov nenašiel. Výsledok nepotešil len predkladateľku, ale ani poľnohospodárov – ozvali sa aj konkrétni producenti.
Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila celú štátnu pomoc štátnu pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach tzv. Zelená nafta 2022.
Generálnym sekretárom Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM), ktorá združuje spracovateľov obilnín na Slovensku sa dnes stal Milan Lapšanský, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov v SR (SZPCC). Portál poľnoinfo.sk o tom informoval SZPCC.
Sektor produkcie mlieka sa na Slovensku borí s nemalými problémami. Sebestačnosť v produkcii surového kravského mlieka klesla a počty zvierat sú každým rokom nižšie. Napriek tomu sa nájdu chovy, ktoré nepriazňam odolávajú, snažia sa inovovať a oslovovať spotrebiteľov aj novinkami. K takým patrí aj chov v Dunajskom Klátove (okres Dunajská Streda), ktorý spolu so spoločnosťou Labaš rozbehol projekt živého mlieka.
V kontexte so situáciou na Ukrajine a šálom Viktora Orbána s mapou na ktorej je Slovensko zakreslené ako Felvidék, čiže Horná zem Veľkého Maďarska, ktorého hranice siahajú až k Spišu, prídu na rozum ďalšie spojitosti.
Podľa neoficiálnych informácií, ktorými disponuje portál poľnoinfo.sk, bol dnes Slovensku oficiálne schválený Strategický plán. Je pravdepodobne otázkou najbližších hodín, keď bude správa potvrdená zo strany ministerstva pôdohospodárstva aj Európskej komisie.
Štát pred dvadsiatimi rokmi rezignoval na svoje úlohy z hľadiska investícií či samotného udržania závlahových zariadení. To, že dnes na Slovensku zavlažujeme aspoň na výmere 55 tisíc hektárov pôdy, z pôvodných 320 tisíc hektárov, je výsledok práce pestovateľov. Uchránili zariadenia pred lovcami kovov a priebežne investovali do štátneho majetku, aby zabezpečili aspoň jeho základnú funkčnosť. Nedávno agrorezort zverejnil dokument s názvom Súbor opatrení v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku. Z dokumentu je zrejmé, že sa má investovať. Poľnohospodári tomu neveria. Spochybňujú efektivitu aj účelnosť samotných investícií. Hovoria, že štát má podporiť tých, ktorí už roky závlahy využívajú a nie investovať tam, kde je záujem neistý.
Obhospodarujú viac ako 1600 hektárov pôdy a hoci spadajú do levického okresu, ktorý je každoročne okresom s najvyššími škodami poľovnou zverou a tento rok patrí aj medzi oblasti s najväčším suchom, darí sa im. Spoločnosť Agro Semeg S3 z Horných Semeroviec tento rok zvíťazila aj v porovnaní ekonomických manažmentov v súťaži Top Agro.
Najnovšie komentáre
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní