Články z kategórie Článok dňa
Ak má odvetvie bravčového mäsa na Slovensku existovať, musia vzájomne spolupracovať chovatelia ošípaných, bitúnky, rozrábky, ale aj obchod. Jednotliví účastníci sektora preto začali vypracovávať spoločnú koncepciu rozvoja, ktorá poukáže na problémy a navrhne riešenia, aby sa Slovensko ďalej neprepadávalo v chove ošípaných a výrobe bravčového mäsa. Cieľ je na prvý pohľad jednoduchý. Funkčná vertikála produkcie bravčového mäsa, ktorá zabezpečí všetkým článkom výroby efektívnosť, no pritom je ako celok konkurencieschopná voči zahraničiu.
Odhaduje sa, že človek počas svojej existencie vyšľachtil asi 400 psích plemien. Niektoré sú vhodné na stráženie, iné na durenie zvierat, ďalšie na šport a niektoré aj na stráženie a zaháňanie stád. To je aj prípad slovenského hajčiarika, ktorý by sa v budúcnosti mohol stať ďalším slovenským národným plemenom. Hoci k tomu vedie dlhá cesta, prvé snahy v tomto smere už vyvíja občianske združenie Salašnícke psy – hajčiarik.
Na Slovensku už deviaty rok funguje takzvaná Génová banka živočíšnych zdrojov. Ukrýva sa v nej asi 4 tisíc vzoriek, ktoré v budúcnosti vedia zabezpečiť reprodukciu vybraných národných plemien zvierat. Zatiaľ čo Génová banka Slovenska, ktorá sídli v Piešťanoch a zameriava sa na uchovávanie semien genetických zdrojov rastlín funguje od deväťdesiatych rokov, génová banka zameraná na živočíšne zdroje je podstatne mladšia.
V stredu (18. decembra 2024) vláda menila a dopĺňala nariadenia, ktoré súvisia s čerpaním podpôr v roku 2025. Poľnohospodárom sa posunú termíny prvej operácie na trvalých trávnych porastoch, upravili sa podmienky neproduktívnych plôch, predĺžila sa doba zapracovania maštaľného hnoja do pôdy, rozšírila sa možnosť využitia mechanickej ochrany pred hrabošmi a viaceré zmeny nastali aj pri starostlivosti o biopásy. Aktualizácie vládnych nariadení prišli niekoľko dní pred novým rokom, pritom sa dotýkajú aj plodín, ktoré sú už mesiace vysiate na poliach.
Ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča podráždil článok portálu poľnoinfo.sk ohľadne štrajkovej pohotovosti zamestnancov Regionálnych veterinárnych a potravinových správ. Článok vznikol na základe písomných podkladov Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku. Minister dnes redaktorovi Slovenskej televízie, ktorý sa ho na situáciu u veterinárov na základe textu poľnoinfo.sk spýtal, oznámil, aby prestal robiť politiku. Okrem iného ho informoval, že podáva trestné oznámenie.
Od 1. januára 2025 sa podľa strategického plánu začína uplatňovať sociálna kondicionalita, ktorá definuje minimálne požiadavky a opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípade porušenia podmienok budú poľnohospodári po novom sankcionovaní aj platobnou agentúrou, čo bude mať dopad na čerpanie priamych platieb. Novinku zatiaľ sprevádza viac otázok ako odpovedí a vyjasnenie neprinieslo ani v stredu (18. decembra 2024) aktualizované vládne nariadenie, ktoré ustanovuje aj požiadavky kondicionality.
Zamestnanci Regionálnych veterinárnych a potravinových správ hrozia ostrým štrajkom. Tento krok je výsledkom nespokojnosti s aktuálnym stavom pracovných podmienok, finančného ohodnotenia a prístupu k organizačným zmenám zo strany ministerstva pôdohospodárstva. Portál poľnoinfo.sk o tom informovala Jana Žitňáková, predsedníčka Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku.
Téma závlah a potreby ich rozvoja je na Slovensku nielen častou, ale aj pomerne obľúbenou. Konštatovania, že u nás klesá rozloha zavlažovanej plochy, že pre klimatickú zmenu je nutné zavlažovanie opäť rozbehnúť, a že sa do závlahových sústav bude investovať, mohli poľnohospodári počuť za uplynulé roky od každého ministra pôdohospodárstva. Výnimkou nie je ani ten súčasný, o čom svedčí aj programové vyhlásenie aktuálnej vlády.
Poľnohospodárske družstvo Hlohovec vyrába od druhej polovice osemdesiatych rokov sejačky značky Pneusej. Od roku 2006 ich poznajú v Európe, keďže firma začala hľadať odbyt aj na zahraničných trhoch. V súčasnosti Pneusej realizuje dodávky aj na Nový Zéland a práve zahraničie ich drží pri živote. Slovenský trh z hľadiska investícií do nových strojov v poslednom roku výrazne zaostáva. Poľnohospodári skôr technológie opravujú, ako nakupujú nové.
Jesenné práce vo väčšine regiónov prebehli pomerne hladko. Takmer na celom Slovensku poľnohospodári hlásili ich ukončenie do prvej polovice decembra. Pestovateľov negatívne zaskočili najmä výsledky cukrovej repy.
Dana Husárová má záhradu vo Svätom Jure a začala najskôr pre seba a svojich známych pripravovať sladké i slané zaváraniny. Spolu so sestrou dospeli k nápadu, že by s tým mohli začať podnikať.
Agropotravinárske samosprávy Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska odmietajú obchodnú dohodu Mercosur. Je vysoko pravdepodobné, že po novom roku sa nanovo začne séria protestov v Bruseli a individuálnych akcií v týchto krajinách. Verejnosť a politici musia vedieť, aké nebezpečenstvo predstavuje Mercosur pre zdravie obyvateľstva. Zhodli sa na tom predstavitelia štyroch agropotravinárskych samospráv stredoeurópskych krajín počas 86. rokovania agropotravinárskych komôr Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok (12. 12.) a v piatok na Štrbskom Plese. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Situácia s rozdrobenosťou pozemkov a nevysporiadaným vlastníctvom na Slovensku nie je novou témou. Spôsobuje problémy aj pri poľnohospodárskej činnosti, napríklad pri snahách investovať do nových maštalí alebo výsadby ovocných sadov. Okrem samotnej rozdrobenosti pozemkov značný problém vyvstáva aj pri dohľadávaní nezistených vlastníkov. V praxi totiž na katastri pri niektorých pozemkoch nie sú uvedení žiadni vlastníci, pri ďalších je zas uvedené len meno a priezvisko, chýbajú však údaje o sídle či pobyte a overenie konkrétneho vlastníka je tak problematické. Práve v takýchto prípadoch ide o pozemky nezistených vlastníkov, ktoré štát plánuje riešiť novým zákonom.
Česká republika pri rokovaní v Bruseli opäť vyzvala ostatné členské štáty Európskej únie na zákaz klietkových chovov hydiny. Českým novinárom to v utorok povedal minister poľnohospodárstva Marek Výborný, ktorý sa v belgickej metropole zúčastnil na dvojdňovom zasadnutí únijných ministrov. V Česku začne zákaz platiť v roku 2027, ostatné krajiny to zatiaľ príliš neriešia.
Regulácia o odlesňovaní, ktorá má zaručiť, aby sa v Európskej únii nepredávali výrobky pochádzajúce z odlesnenej pôdy, má vstúpiť do platnosti o rok neskôr, ako sa plánovalo. Pôvodne sa malo obmedzenie uplatňovať od 30. decembra 2024 a o ročnom odklade už v októbri a novembri rozhodla Európska komisia aj Európsky parlament. Kompromisný text sa však zrodil až 3. decembra na rokovaní zástupcov EK, EP a Európskej rady. Eurokomisia aj parlament ho ešte musia do konca roka stihnúť schváliť.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní