Regulácia o odlesňovaní, ktorá má zaručiť, aby sa v Európskej únii nepredávali výrobky pochádzajúce z odlesnenej pôdy, má vstúpiť do platnosti o rok neskôr, ako sa plánovalo. Pôvodne sa malo obmedzenie uplatňovať od 30. decembra 2024 a o ročnom odklade už v októbri a novembri rozhodla Európska komisia aj Európsky parlament. Kompromisný text sa však zrodil až 3. decembra na rokovaní zástupcov EK, EP a Európskej rady. Eurokomisia aj parlament ho ešte musia do konca roka stihnúť schváliť.

Nikto nie je „bez rizika“

Poslanci europarlamentu prijali v novembri niekoľko dodatkov, vrátane vytvorenia kategórie „bez rizika“ odlesňovania k trom predtým schváleným kategóriám „nízke, štandardné a vysoké riziko“. Ako „bez rizika“ mali byť kvalifikované krajiny, ktoré majú stabilné alebo stúpajúce výmery lesov. Na ne sa mali vzťahovať menej prísne opatrenia. Nemecká poslankyňa Christine Schneider z Európskej ľudovej strany (EPP) napokon tento návrh po kritike mnohých štátov a ochrancov životného prostredia stiahla.

„Najväčším nedostatkom nariadenia je zavedenie kategórie bez rizika. Nemá vedecký základ, ale môže významne ovplyvniť dovoz z tretích krajín,“ cituje portál FeedNavigator.com Juliu Christianovú z organizácie na ochranu lesov Fern.

Podľa Juliana Orama z neziskovej organizácie Mighty earth by „oslabilo ekologický imidž EÚ, keby povolila ilegálne praktiky v niektorých regiónoch.“

EK by mala dokončiť systém klasifikácie krajín do 30. júna 2025.

Nové administratívne povinnosti

Opatrenia sa vzťahujú na podniky, ktoré vyrábajú, spracovávajú alebo uvádzajú na trh výrobky z hovädzieho dobytka, kakaa, kávy, palmového oleja, sóje či dreva. Ide o všetky produkty, ktoré ich obsahujú, alebo vznikli ich využitím, ako kožené výrobky, čokoláda alebo nábytok. Pri výrobkoch živočíšneho pôvodu (z hovädzieho dobytka) sa posudzuje aj krmivo zvierat.

Podľa pôvodného nariadenia prijatého 19. apríla 2023 mali veľké firmy začať plniť opatrenia už od 30. decembra tohto roka a malé firmy a mikropodniky od 30. júna 2025. Tieto termíny sa posúvajú presne o 12 mesiacov – a týkajú sa uvedenia produktov na trh. Dátum ich výroby by nemal byť starší ako 29. jún 2023.

Výrobcovia či obchodníci budú musieť predložiť argumenty dokazujúce, že ich výrobky neobsahujú komponenty z týchto surovín, ktoré sa vyprodukovali na odlesnenej pôde. Podniky by mali zhromažďovať a vykazovať údaje, súradnice pozemkov, kde sa komodity pestujú a zaznamenať ich do európskeho informačného systému.

Podľa tohto nariadenia sa na európskom trhu budú môcť predávať iba výrobky s prehlásením o tom, že nepochádzajú z odlesnenej pôdy, ani neprispeli k degradácii lesa v časovom horizonte od začiatku roka 2021. Kontrolné orgány budú jeho platnosť preverovať aj prostredníctvom satelitného monitorovania či testov DNA o pôvode. Pri nesplnení nariadenia subjekt zaplatí pokutu v maximálnej výške štyroch percent svojho celkového ročného obratu v EÚ.

Nejde o drevo ani o európske lesy

Cieľom nariadenie primárne nie je zastavenie ničenia lesov v EÚ, kde ich výmera dokonca stúpa. Degradáciu európskych lesov ťažbou dreva nariadenie nerieši. Ide predovšetkým o to, aby sa na trhu EÚ nevyskytovali produkty obsahujúce komponenty z tretích krajín, ktoré vznikli na odlesnenom území. Spotreba v EÚ trend odlesňovania vo svete podporuje. Najhoršie v tomto zmysle sú palmový olej a sója.

Sója zo Slovenska a odlesňovanie

Na Slovensku paradoxne toto nariadenie neovplyvní najviac ťažbu dreva a drevársky priemysel, ale pestovanie sóje. Ťažba dreva vo svete spôsobuje iba 8,6 percent odlesňovania, pričom ničenie pôvodných ekotopov za účelom pestovania sóje je štvornásobne väčšie. Aj slovenskí pestovatelia tejto plodiny budú musieť dokazovať, že ju nevypestovali na odlesnenej pôde.

„Nahadzovanie údajov o odlesňovaní do informačného systému by znamenalo ďalšiu administratívnu záťaž pre producentov sóje, z ktorých mnohí ju pestujú iba na pár hektároch. Bolo by účelné, keby túto administratívnu úlohu vzali na seba výkupcovia sóje,“ povedal pre poľnoinfo.sk Marek Lukáčik, tajomník Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Čím viac sóje na Slovensku vypestujeme, tým menej jej dovezieme z krajín mimo EÚ, kde sa jej pestovanie spája s odlesňovaním. Nebolo by preto účelné, ak by nariadenie odradilo poľnohospodárov od pestovania sóje len preto, že by pre nich táto plodina znamenala administratívu a náklady navyše.

Slovensko prijme zákon o odlesňovaní

K najväčším kritikom nariadenia patrí Česká republika, preto bolo odlesňovanie témou aj stretnutia ministrov pôdohospodárstva Česka a Slovenska.

„Odlesňovanie sa netýka iba krajín mimo EÚ, dochádza k nemu aj na Slovensku,“ povedal po júlovej schôdzke oboch ministrov, slovenský šéf rezortu pôdohospodárstva Richard Takáč.

Dodal, že do národnej legislatívy bude nariadenie implementované prostredníctvom nového zákona.

Nevedomosť zákazníkov

Spravodajcom EÚ pre toto nariadenie bol Christophe Hansen, nový agrokomisár EÚ, ktorý nastúpil do funkcie 1. decembra.

„Regály supermarketov máme plné výrobkov, ktoré vznikli z popola spálených dažďových pralesov a za cenu neobnoviteľne zničených ekosystémov. A príliš často sa stáva, že o tom spotrebitelia nevedia vôbec nič,“ povedal v čase prijatia nariadenia v apríli 2023.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zmizlo v rokoch 1990 až 2020 vo svete 420 miliónov hektárov lesov. To je viac ako rozloha EÚ. Rozširovanie poľnohospodárstva spôsobuje takmer 90 % globálneho odlesňovania. V posúdení vplyvu tohto nariadenia sa odhaduje, že bez primeraného regulačného zásahu spotreby a produkcie šiestich komodít (dobytok, kakao, káva, palma olejná, sója a drevo) by do roku 2030 spôsobilo každoročné odlesnenie 248 tisíc hektárov pôdy.