Šírenie koronavírusu na Slovensku aj vo zvyšku Európy má svoj vplyv aj na agropotravinársky sektor. Ten zatiaľ u nás funguje v bežných koľajach, hoci sa borí s viacerými otázkami a problémami.

Rastlinná výroba zatiaľ bez problémov

„Prichádza jar a práce na poliach musia prebiehať. Nateraz musíme konštatovať, že v rastlinnej výrobe bežia v normálnom režime. Musíme hnojiť, sadiť, striekať a podobne, všetko toto sa nateraz deje na poliach bez vážnejších problémov. Materiálové vstupy do rastlinnej výroby zatiaľ nemeškajú. Máme ich dostatok. Problém môže nastať, pokiaľ by sa obmedzila doprava v rámci EÚ. To môže spôsobiť problémy najmä s chémiou. Ale inak v rastlinnej výrobe bežíme v normálnom režime a stretávame sa s problémami, s ktorými sa stretáva bežne celá spoločnosť,“ skonštatoval dnes na tlačovom brífingu predseda SPPK Emil Macho.

Nateraz majú poľnohospodári nedostatok rúšok a dezinfekčných materiálov. O čosi zložitejšia je situácia v živočíšnej výrobe.

Nedostatok ľudí v živočíšnej výrobe

„V živočíšnej výrobe sa potýkame s nedostatkom ľudí. Už aj bez tejto situácie sme mali nedostatok ľudí a momentálne sú niektorí pracovníci na PN alebo OČR. V tomto segmente sa pripravujeme aj na to, ak by nastalo šírenie koronavírusu v niektorom poľnohospodárskom podniku, ktorý má aj živočíšnu výrobu. Snažíme sa už dopredu hľadať karanténne ubytovacie kapacity. Je to pre prípad, že ak by na danom podniku bolo potrebné umiestniť ľudí do karantény, mohli by sa tu ubytovať a mohli by pracovať v živočíšnej výrobe,“ uviedol Macho.

Macho zároveň oznámil, že slovenský potravinársky priemysel eviduje pokles zamestnancov o 10 až 20 %, a to v každej potravinárskej fabrike, ktoré zároveň zaznamenávajú dvoj- až trojnásobné zvýšenie objednávok oproti normálu.

Najväčší problém by bol šírenie vírusu u väčšieho potravinára

Mnohé poľnohospodárske aj potravinárske podniky aktuálne nedostatok ochranných rúšok riešia aj šitím vlastných – niektoré dokonca zriadili aj vlastné krajčírske dielne. O rúška však chcú žiadať aj štát.

„Máme pochopenie pre súčasnú situáciu, snažíme sa ju riešiť aj vlastnými silami. Uvedomujeme si, že keď u nás nie sú rúška, musia ich najskôr dostať zdravotníci, vojaci, policajti a ostatné zložky štátu, v druhom rade by ich mali dostať zložky, ktoré zabezpečujú distribúciu potravín. Ale nechceme byť z toho ani my vynechaní,“ skonštatoval Macho.

Za najväčší problém aktuálne komora považuje situáciu, ktorá by mohla nastať po šírení koronavírusu v niektorom z väčších potravinárskych podnikov.

Na potravinárske podniky je naviazaný celý reťazec

„Potrebujeme sa pripraviť na situáciu, že v prípade, ak vypukne koronavírus v nejakej veľkej fabrike, nemôžeme si dovoliť takýto podnik zatvoriť. Potravinárske subjekty nie sú priemyselné, že zapneme tlačidlo – vypneme tlačidlo podľa potreby. Na potravinárov je naviazaný celý reťazec. Ak by nám napríklad vypadla veľká mliekareň v Bratislave, na ňu je naviazaných skoro 20 percent produkcie mlieka na Slovensku a s ním by sme následne nemali čo robiť. Na toto sa potrebujeme pripraviť,“ vysvetlil dnes E. Macho, podľa ktorého by nová vláda okamžite po nástupe mala zriadiť krízový štáb pre agrosektor.

Ten by mal nadviazať na rokovanie z tohto týždňa, na ktorom sa agropotravinári zúčastnili.

Zriadenie krízového štábu je prioritou

„Potrebujeme pripraviť krízový scenár, ak by nastala krízová situácia. Rovnako potrebujeme zriadiť horúcu linku, na ktorú poľnohospodári a potravinári v prípade potreby môžu telefonovať a dostanú odpovede,“ dodal Macho.

Zriadenie krízového štábu komora považuje za prioritu. Potrebné je tiež udelenie výnimiek pre kamióny prechádzajúce cez hranice, obsahujúce nielen potraviny, ale aj materiál potrebný pre fungovanie poľnohospodárstva a potravinárstva.

V najbližších týždňoch Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora plánuje osloviť aj študentov agropotravinárskych odborov na stredných  a vysokých školách a v rámci brigád ich zapojiť do práce v sektore, čo by malo pomôcť aspoň čiastočne zmierniť dopady výpadku zamestnancov.