Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Budú peniaze na projekty pozemkových úprav? Agrorezort uvádza, že ide o menej dôležitú úlohu

Budú peniaze na projekty pozemkových úprav? Agrorezort uvádza, že ide o menej dôležitú úlohu

Po rokoch sa tento rok na Slovensku vo väčšom rozbehli pozemkové úpravy. Ide o projekty financované z eurofondov. Slovensko na ne čakalo celé roky. Výraznejšie sceľovanie pôdy sa u nás dialo naposledy ešte v minulom storočí. Dôsledkom je fragmentovaná krajina s nespočetným množstvom vlastníckych vzťahov, ktorých počet bude bez zásahu len ďalej narastať.

„Máme jednu z najväčších fragmentácií vlastníctva pôdy v Európe. Celkovo máme na Slovensku okolo 99 miliónov vlastníckych vzťahov. Jedna bežná parcela má asi pol hektára a vlastní ju priemerne asi 12 vlastníkov. Tých je často veľmi ťažké zohnať, niektorí ani nemajú záujem napríklad podpisovať zmluvy s poľnohospodármi, pretože vlastnia len zanedbateľný podiel a je to pre nich irelevantné aj z finančného hľadiska. Aj preto je fragmentácia dlhodobým problémom najmä pre poľnohospodárov,“ myslí si Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Práve projekty, ktoré sa u nás postupne začali rozbiehať, by mali byť prvým krokom k vyriešeniu problémov s rozdrobenosťou pôdy. Zmluvy, ktoré by viedli ku krokom v praxi, mala PPA podpísať s Ministerstvom pôdohospodárstva do konca júla.

„Následne sa začnú vykonávať úpravy v  130 katastroch. Na spracovanie a vykonanie projektov pozemkových úprav financovaných z PRV SR 2014-2020 bude viazaná čiastka 34,1 milióna eur s DPH, pričom 25,6 mil. eur bude financovaných z EPFRV a zvyšných 8,5 mil. eur zo štátneho rozpočtu. Intenzívne hľadáme ďalšie zdroje financií na projekty pozemkových úprav, aj realizáciu spoločných zariadení a opatrení, ako sú  remízky, vetrolamy, aleje, vodozádržné a protierózne opatrenia, či už zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, vrátane pripravovaného programu EÚ Next Generation,“ vyjadrilo sa ministerstvo pôdohospodárstva.

Projekty pozemkových úprav sa v tomto roku pravdepodobne obstarávať nebudú

Otázne zostáva, či sa ďalšie zdroje na pozemkové úpravy v súčasnej situácii aj nájdu. Bývalé vedenie rezortu pred časom avizovalo, že chce pre pozemkové úpravy vybojovať paušálnu sumu, ktorá by bola každoročne vyčlenená zo štátneho rozpočtu.

Analýza vypracovaná v minulosti hovorila o sume 36 miliónov eur každoročne, po dobu 30 rokov. Zatiaľ čo rezort v minulosti avizoval, že peniaze hľadať bude, situáciu aktuálne zhoršuje pandémia.

„Rezort financií však od vyhlásenia mimoriadnej situácií na Slovensku viaže všetky voľne finančné prostriedky na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 a na zabezpečenie pokrytia výdavkov v súvislosti realizáciou opatrení schválených vládou, Ústredným krízovým štábom SR a podobne. V tejto súvislosti kontrahovanie nových projektov pozemkových úprav je menej dôležitou úlohou. Z toho vyplýva, že verejné obstarávanie pre kontrahovanie nových projektov pozemkových úprav sa v tomto roku pravdepodobne konať nebude,“ uviedol agrorezort.

Pozemkové úpravy by sa podľa SPPK nemali odkladať

Samotní poľnohospodári v tom vidia problém, ktorý môže v budúcich rokoch ešte narastať.

„Zámer každoročne vyčleniť peniaze na pozemkové úpravy aj zo štátneho rozpočtu by sa nemal dlhodobo odkladať a to ani v časoch koronakrízy. Téma pozemkových úprav je obrovskou témou, ktorá sa dotýka každého poľnohospodára. Je prepojená na ďalšie témy, ktoré súvisia so vzťahmi na pôde, ale aj s nájmom za pôdu,“ uviedla Jana Holéciová za Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru.

Podľa nej, ak oddialime financovanie komplexných pozemkových úprav, oddialime riešenie aj ďalších problémov, ktoré s pôdou súvisia.

„Aktuálne napríklad otázku nájmu za pôdu od Slovenského pozemkového fondu, pri ktorej chceme začať s odbornou celospoločenskou diskusiou. Na jednej strane štát šetrí kvôli koronakríze, na druhej strane navyšuje nájom za pôdu od SPF. Otázka pozemkových úprav by mala byť prioritnou témou na najbližšie desaťročia,“ povedala J. Holéciová.

Rezort už pre tento rok posunul termín na výber katastrálnych území pre budúce projekty pozemkových úprav. Pôvodne mali byť vybraté do 30.6., po novom by sa tak malo stať až do konca októbra.

„Ako sa bude situácia ďalej vyvíjať závisí od toho, ako rýchlo sa podarí zastaviť šírenie vírusu a naštartovať ekonomiku,“ dodal agrorezort.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1546 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

15 komentárov

  1. anton julény
    17. augusta 2020

    MPaRV robí všetko preto, aby sa ani pozemkové úpravy, ktoré platí EÚ nevykonávali.

    Slovensko potrebuje riešiť komplexnú pozemkovú reformu, lebo je znemožnený racionálny a efektívny výkon vlastníckeho práva z podhľadu hospodárskeho, ekonomického a environmentálneho, napríklad pozemkovými úpravami sa zvýši konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

    A ak Európska únia v rámci programu obnovy poskytne jednotlivým ekonomikám externé zdroje financovania, hlavne do zmysluplných reforiem, tak ich treba využiť, a hlavne riešiť reformu v oblasti pozemkového vlastníctva.

    Netreba riešiť rozprávku o sebestačnosti. Tá sa vyplní aj sama, ak budú investície do poľnohospodárstva a pôdy perspektívne a zmysluplné, a nie marené rozdrobenosťou a nemožnosťou výkonu vlastníckych práv, čo je mimochodom jeden zo základných pilierov našej spoločnosti.

    Odpovedať
  2. agriculture
    18. augusta 2020

    Najskôr je potrebné zmeniť zákon o dedičstve, potom riešiť pozemkové úpravy, inak sú to zbytočne vyhodené peniaze.

    Odpovedať
    1. jozef R.
      18. augusta 2020

      Rozdrobenosť pôdneho fondu by mal za normálnych okolností vyriešiť trh. Každý jasnozrivý poľnohospodár by mal mať predsa motiváciu svoj základný výrobný prostriedok, teda pôdu získať do svojho vlastníctva. Tí múdrejší to tak v rámci svojich možností robia. Iní sa zase spoliehajú na večnú platnosť protiústavného zákona 504/2003, teda že pôdu im trvalo bude musieť vlastník prenajímať za sumu, ktorú oni nahlásia na OÚ ako obvyklé nájomné a keď to vlastník predá Dánom, však načo mu také niečo aj je, tak vykrikujú nad výpredajom krajiny, ohrozením potravinovej bezpečnosti a čo ja viem ešte čo. Polovicu odškodného za prehraté spory pred ESĽP, ktoré musela SR vyplatiť občanom tvorilo regulované nájomné. V tomto prípade síce za prenajímané byty, ale obvyklé nájomné je to isté len v bledomodrom.

    2. anton julény
      18. augusta 2020

      celá téza o dedení je mýtus. po pozemkových úpravách dochádza práve k opačnému efektu. zmenšuje sa počet vlastníkov a vlastníckych vzťahov. Spôsobuje to práve to, čo sa volá trh. Ale trh s reálnymi pozemkami, ktoré sa dajú užívať, sú bez spoluvlastníckych vzťahov, zjednodušujú nájom a podobne.

      tu nájdete aj čísla o zmenách v počte vlastníckych vzťahov. Po pozemkových úpravách sa počet redukuje zhruba o 60 až 80%, pár rokov po pozemkových úpravách klesne počet o zhruba ďalších 5%.

      http://www.kpu.sk/aktuality/pozemkove-upravy-zelena-krajina-trvalo-udrzatelny-zivot-na-vidieku

  3. realista
    18. augusta 2020

    bolo treba kúpiť každý rok o 1 dovolenku menej, resp. jedno SUV …a s vysporiadaním vlastníckych vzťahov sme mohli byť niekde inde a nie teraz nariekať, že kúpili “Dáni”…..skrátka : “Každý na svojom”

    Česť výnimkám a našťastie nie je ich na Slovensku až tak málo (zväčša potomkovia kulakov….)

    Odpovedať
    1. G.S.
      18. augusta 2020

      Krásne povedané ale od veci. Všimni si zelené správy. Juh zisk 200 a viac €/ha a napríklad severovýchod okolo nuly alebo strata. Ako môžeš za takejto situácie nájsť zdroje na nákup pôdy? A keď sa pozrieš na jednotlivcov, tak niektorí sú “prefinancovaní” z dotácií a peňazí od SZRB až už nevedia čo vymyslieť a väčšina sa k ničomu nedostane. Ak pozemkové úpravy nie sú priorita, tak potom nech prestanú konečne otravovať s preukazovaním zmlúv na dotácie. Pretože jedno s druhým je na pevno previazané.
      Pán Juleny. Nemajte obavy. To drobenie znova nastane, kým sa nezmení systém dedenia. Nenastane len tam, kde dôjde k masívnému skupovaniu pôdy.

    2. jozef R.
      18. augusta 2020

      Nebude to lepšie na tom severovýchode zabaliť ? Nedá sa predsa večne hospodáriť so stratou napriek vyšším dotáciám za poľnohospodársky znevýhodnenú oblasť. Ale možno na tom juhu si hospodárenie družstiev predsa len vedia podielníci lepšie merkovať. Je predsa len čudné, ak družstvo so 180 zostávajúcimi podielníkmi vykazuje každoročne stratu okolo 140-150 tis. a pritom predseda predstavenstva kúpi do svojho osobného vlastníctva pôdu cca za 350 tis. bez iného zdroja príjmu.

  4. esháerkár
    19. augusta 2020

    jozef R. za oba príspevky palec hore!

    Odpovedať
    1. G.S.
      19. augusta 2020

      To sa vám to pane kecá. Severovýchod a sever celkovo sa vám poskladal na vyššie priame platby. Tá strata , to sú peniaze ukradnuté Jahnátkom práve z ANC a presunuté do priamych platieb. A juh má z toho najviac vzhľadom k väčšej výmere. Preto sa máte lepšie. A takisto na juh išlo oveľa viac peňazí na stroje, zvieratá a stavby. Takže radšej aj s jozefom neprovokujte. Pretože podpora na LFA vo výške nejakých 35-50€/ha v BPEJ 6-7 je drzosť a výsmech. A to pritom keď na TTP má práve sever podmienku zaťaženia dobytčími jednotkami. Predtým to bolo na priame platby a teraz len pre LFA/ANC. Na juhu si takéto podmienky nedávate a potom stratová živočíšná vytvára práve takéto výsledky. Ja nie som ten predseda, takže mne je to ukradnuté. Daj na neho trestné oznámenie, ale nič to nemení na okradnutí severu. Len tak mimochodom, každé jedno takéto posilnenie juhu išlo na úkor severu už od Baca.

  5. Starý Gazda
    19. augusta 2020

    pozemkove upravy su velka brzda rozvoja polnovyroby presne tak hovoria aj diskuteri doplnim argumenty ako bolo spomenute sučastne farmari peniaze na nakup nemaju ani na utoky pri nakupe cez banku maju na to majitelia stratovych družstiev investori špekulanti stači ked 1 ha predaju na stavebne pozemky možu kupit dalšich 100 -200 ha a čakat na PU za dalšie podkapitalizovany farmari ked kupia podu za zdanene peniaze nebudu mat na rozvoj fitmy a zaostavanie za zapadom sa ešte zvačši čo zdraži vyrobu a zmenši konkurencieschopnost nehovoriac o tom že kupov pody sa farmar zadlži a nedokaže slušne zaplatit zamestnancov Vychodiska pre rozvoj a vlastnictvo pody peniaze dat na naštartovanie vyroby a načo mame vyborne podne aj vlahove podmienky zatial a ked farmari šikovni rychlo sa stabilizuju podu si kupia tak jednoduce no loby investorov to nechce a ministerstvo im v tom pomaha

    Odpovedať
  6. Možno budúci mladý farmár
    19. augusta 2020

    Všetko má svoje opodstatnenie aj napr. to, že v okrese Sobrance kde sa to všetko spustilo žiaľ ,,vďaka,, pani grófke Roškovej tak sa naplánovali pozemkové úpravy v obciach kde Rošková nikdy ani nepáchla a kde všetko obhospodarujú dve firmy, chcem veriť že pozemkové úpravy prebehnú aj v okrese Sobrance čo najskôr, lebo to čo sa tu deje, ako sa vlastníci nemôžu dostať k svojej pôde, kde na rozdiel od západu je množstvo mladých ktorí si vedia predstaviť pracovať na pôde, lebo stále majú doma stroje po otcovi a majú k tomu vzťah len stále sľubovanú pôdu nevedia zadovážiť aj keď si ju kúpia alebo prenajmú od rodín. Je treba sa zamyslieť keď sa stále hovorí o omladení tohto odvetvia kde sú prioritné oblasti, tam kde sa idú stavať cesty, alebo tam kde si vieme niečo vypestovať nie repku, ale zeleninu, ovocie, strukoviny a chovať včely, ovce, hovädzie, hydinu, ryby. V okrese Sobrance poznám množstvo mladých chlapcov a dievčat čo by radi pracovali na svojej pôde a len veľmi neradi by odchádzali od rodičov a rodín za prácou preč.

    Odpovedať
  7. DoesntMatter
    20. augusta 2020

    Pozemkove upravy bez zmeny zakona o dedeni nemaju zmysel. Ktokolvek bude tvrdit nieco ine, myli sa. V sucasnosti platne zakony veci neriesia, vidime kam sme sa dostali. Aktualna vladna koalicia ma na to ‘silu’ aby to zmenila, uvidime, ci na to maju aj ‘gule’.
    Na druhej strane – pozemkove upravy nie su vseliek, otvaraju moznosti spekulantom, pripadne silnym investorom a ked sa k tomu prida zamer zrusit prednostne pravo najmu, mladi a drobni sa k pode vobec nedostanu. Toto je uplne kontraproduktivny krok. Najprv treba ozivit rezort pomocou podpory spracovania a odbytu a potom menit jeho strukturu. Inak je to cesta do pekla.

    Odpovedať
    1. anton julény
      20. augusta 2020

      ktokoľvek hovorí o zmene spôsobu dedenia ignoruje existujúce zákony, ktoré v konečnom dôsledku nastavili limity drobenia. po pozemkových úpravách sa už pozemky nedrobia v signifikantnej miere. odporučím vám rozdeliť si parcelu v extraviláne na menšie diely ako 2000 m2.

      Pozemkové úpravy nie sú všeliek, to máte pravdu, ale akékoľvek opatrenia, o ktorých hovoríte si vyžadujú zmenu vlastníctva – bez jednoznačných a jednoduchých vlastníckych vzťahov nebudú možné ani investície do infraštruktúry, nebudú možné realizácie opatrení, nebude možný prístup k pôde. A nebude možné ani čerpanie fondov EU, lebo opatrenia, ktoré sú závislé od vlastníctva pôdy, nebude možné realizovať.

      V navrhovanej novele zákona č.330/1991 Zb. (verzia z 10.8.2020) je úplné ukončenie nájomných zmlúv po zápise projektu. Bez akýchkoľvek prednostných práv. Jednoducho ukončenie. Už vám budú vyhovovať? Asi tiež nie, lebo potom berie ten, kto dá vyššie nájomné. Už vám ani táto zmena nevyhovuje?

    2. DoesntMatter
      20. augusta 2020

      Zmenou dedenia by sa pozemky prirodzene scelovali, aj ked tato cesta je velmi zdlhava.
      Co sa tyka prednostneho prava: okrem praktickej stranky starostlivosti o podu, kde 5 rokov je uplne minimum, hlavne, ked predchadzajuci hospodar zabudol, ze existuje fosfor, vapenec a podryvak, alebo herbicid, existuje aj administrativna stranka veci – rozne zavazky, napr. integrovana produkcia, bio, eko, atd. A tam uz naozaj nejde o fazulky.
      Zrusenim prednostneho prava vnasame neistotu, ktora vedie k opatrnosti a ‘setreniu’.
      Prednostne pravo z pohladu vysky najomneho sa da predsa riesit. Su tu mudrlanti, ktori nie su ochotni zaplatit viac. Tak sa da zaviest institut napr. doterajsie najomne +15-20% a zabetonovane zmluvy sa pohnu.
      Treba vsak jednoznacne naformulovat, co chceme.
      Ale toto sme sa do dnes nedozvedeli a myslim si, ze sa ani nedozvieme.

    3. anton julény
      21. augusta 2020

      DoesntMatter to myslíte vážne: “Zmenou dedenia by sa pozemky prirodzene scelovali, aj ked tato cesta je velmi zdlhava”?

      Viete ako sa prideľovali parcely, keď sa vytvárali pozemkové knihy? Ako vyzerá topologická a vlastnícka štruktúra vlastníctva? To po každom dedičskom konaní budeme robiť geometrické plány (a dedičia ich budú platiť), aby sa pozemky scelili alebo sa budú “pozemky po nociach tajne medzi sebou sceľovať”?

      Ukončenie prednostného práva v pozemkových úpravách nepovažujem za dobrý krok, lebo nie je vyvážený a neskôr spôsobí vážne problémy.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.